Slovenská ľudová pieseň – XXIII. ročník
Hudobné podujatie Cez Nadlak je… sa v tomto rumunskom mieste uskutočňuje každoročne už od roku 1999. V meste Nadlak, ktoré má vyše osemtisíc obyvateľov, je asi polovica obyvateľov slovenskej národnosti, všade sa tu dohovoríte po slovensky, preto je toto mesto viac než vhodné na usporiadanie takéhoto podujatia slovenského národa. Aradská oblasť Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) pod vedením predsedu Pavla Hlásnika zorganizovala už XXIII. ročník tejto prehliadky či súťaže slovenských interpretov, sólistov slovenskej ľudovej piesne. Riaditeľkou podujatia bola známa slovenská etnologička a zároveň vedúca významného slovenského Folklórneho súboru Sálašan v Nadlaku Kristína Jucanová.
Podujatie sa uskutočnilo predposledný víkend v septembri, od piatku do nedele, pričom vystupujúci účastníci nacvičovali už deň predtým. Súťažná časť prehliadky mala tri vekové kategórie: od 6 do 12 rokov, od 13 do 18 rokov, a viac ako 18 roční. Každý účastník dostal aspoň ďakovný list, takže nikto neobišiel „naprázdno“. Hudobným sprievodcom sólistov bol festivalový orchester CEZ NADLAK JE…
Účastníci vystupovali s dvomi slovenskými ľudovými piesňami, jednou pomalou a jednou rýchlou, a to v rámci piatkového a sobotňajšieho večera, podmienkou bolo, že musela byť z oblasti či lokality, z ktorej pochádzajú. Ďalšou požiadavkou bolo vystupovať v ľudovom kroji z regiónu, odkiaľ pochádzajú interpretované piesne. Porota pracovala v zložení: predsedníčkou bola Slovenska BENKOVÁ, doktorka umenia, dirigentka, skladateľka, interpretka, profesorka dirigovania na Strednej hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade, umelecká riaditeľka festivalu Zlatý kľúč, Ruženka KOMJATHIOVÁ, profesorka slovenského jazyka vo Veňarci, vedúca Folklórnej skupiny Rozmarín, členka odborných porôt na podujatiach Slovákov v Maďarsku, Kristína JUCANOVÁ, etnologička, vedúca Folklórneho súboru Sálašan v Nadlaku, riaditeľka prehliadky Cez Nadlak je…, Anna MEDVEĎOVÁ, profesorka hudobnej kultúry vo výslužbe, predsedníčka Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, dirigentka viacerých zborov, a Mária Katarína HRKĽOVÁ, expertka na kultúru dolnozemských Slovákov, iniciátorka a organizátorka viacerých kultúrnych a folklórnych podujatí zahraničných Slovákov a predsedníčka Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti.
Celkový počet súťažiacich bol štyridsaťjeden a to vo veku od 6 do 53 rokov. Boli z domáceho Rumunska, zo Srbska a z Maďarska. Výhercami boli všetci, keďže zaslúžený potlesk si odniesol každý. Spomeňme však aspoň tých, čo získali prvé ceny v jednotlivých kategóriách. V kategórii 6 – 12 rokov prvú cenu získala Blanka Slauková z Nadlaku za pieseň V našom dvore ruža, v kategórii 13 – 18 rokov získala prvú cenu Petra Ponyikaiová z Veňareca s piesňou Dievča. Dievča, čože to máš, v kategórii nad 18 rokov získal prvú cenu Zlatko Klinovský zo Selenča s piesňou Keď sa Slovák. Špeciálne ceny získali Timea Stupavská z Hložian, Lucia Stajićová z Kysáča a Margita Benková z Báčskeho Petrovca. Cenu obecenstva, kde mohli hlasovať všetci diváci, získal Patrik Jocha z Nadlaku, cenu orchestra získala Ingrid Kukučková z Nadlaku, Cenu Dotyku ľudskosti pre najmladšiu súťažiacu dostala Klára Oltmanová z Nadlaku, Cenu Dotyku ľudskosti pre najstaršiu súťažiacu dostala Ruženka Ďurišová z Erdeviku, Cenu poslanca DZSČR získala Tina Vesteková z Kovačice, Cenu mesta Nadlak získala Emanuela Vanková z Nadlaku, Cenu Matice slovenskej dostala Simona Sýkorová z Nadlaku, Cenu poslancov DZSČR v Mestskom zastupiteľstve v Nadlaku získal Jarin Bálint z Nadlaku, Cenu časopisu Naše Snahy dostala Hanna Krajčoviczová z Békešskej Čaby, taktiež bola odovzdaná cena veľvyslanca SR v Rumunsku. K výhercom a súťažiacim sa načim pripojiť aj zo Slovenska, z Matice slovenskej a zo SNN, zablahoželať im a najmä poďakovať, že rozvíjajú slovenské národné a duchovné tradície.
Medzi čestnými hosťami podujatia boli zástupcovia z Ministerstva kultúry Rumunska, ako aj predseda DZSČR a poslanec rumunského parlamentu Adrián Miroslav Merka, veľvyslanec SR v Rumunsku Peter Hatiar, podpredseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka, pravdaže viacerí predstavitelia regionálnych a nadlackých úradov, samosprávy, škôl a inštitúcií. Maticu slovenskú zastupoval tajomník MS pre zahraničné krajanské organizácie Viliam Komora, ktorý odovzdal pozdrav za ustanovizeň a osobitne od predsedu Mariána Gešpera. Spomenul dôležitosť uchovávania, udržiavania a odovzdávania slovenskej piesne, čo je dôležité pre jazyk a celkovo pre slovenskú kultúru, poďakoval usporiadateľom a osobitne všetkým účinkujúcim. Taktiež usporiadateľom odovzdal knihy, časopisy a tlačoviny Matice slovenskej, pravdaže aj naše Slovenské národné noviny, určené pre súťažiacich a potreby Slovákov, ako aj cenu pre jedného oceneného.
Záverečným programom Cez Nadlak je… bol galaprogram, ktorý zavŕšil príjemný nedeľný večer, kedy bolo v jeho prvej časti odovzdávanie ocenení a ich vystúpenia. V druhej časti bolo predstavenie Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, ktorý uviedol program Obrazy z Dolnej zeme. Folklórne hudobno-umelecké pásmo priblížilo životné etapy príchodu Slovákov do týchto končín sveta a nenechalo nikoho chladným. Osud ľudí, Slovákov a ľudstva je predsa len akýmsi dôležitým mementom každého človeka, preto je ho potrebné pripomínať. O to väčšmi našich krajanov krásnym slovenským spevom, hudbou a tancom.
Nadlak si práve v tomto roku pripomína 220. výročie príchodu Slovákov. Okolité mestá či obce majú slovenských obyvateľov plus či mínus obdobný počet rokov. Veríme, že slovenský národ a slovenčina budú aj naďalej žiť a zveľaďovať sa v týchto krajoch a končinách nášho starého kontinentu. Patrí za to nesmierna vďaka aj Demokratickému zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a jeho predsedovi Adriánovi Miroslavovi Merkovi, prvému podpredsedovi Pavlovi Hlásnikovi, ako aj všetkým ich funkcionárom a členom, a všetkým tamojším Slovákom. Práve aj v tomto je úloha a poslanie Matice slovenskej, aby si pripomínala a napomáhala hoci len koordinačne, organizačne či ideovo v celej tejto oblasti, upozorňovala slovenské orgány, ako aj inštitúcie v Európskej únii, ako aj v Rade Európy, aby boli nápomocné našim krajanom v udržiavaní slovenskosti, aby neustále dochádzalo k zveľaďovaniu našej kultúry a slovenského jazyka.
Viliam Komora, Foto: autor
