Globálne utópie a národné utópie, sen a skutočnosť, politická vízia a praktická realizácia, riziko dystopickej Európy či vízia lepšieho Slovenska to boli témy, ktoré pred nedávnom (7., 8. a 9. 11.) rezonovali na východe Slovenska. Predseda MS Marián Gešper a vedecký pracovník SLÚ MS Lukáš Perný navštívili mestá Prešov, Košice a Bardejov s cieľom propagácie tak vlastnej tvorby, ako aj celkovo vedeckej a osvetovej činnosti Matice. Úspechom boli desiatky predaných kníh a taktiež významné mediálne ohlasy. Videá sú k dispozícii zdarma na Youtube.
Všetky diskusie sa venovali slovenským, ale aj svetovým vizionárom, ktorí hľadali odpovede na to, ako by mohla vyzerať spravodlivejšia, slobodnejšia a rovnoprávnejšia spoločnosť. Predseda Marián Gešper, ktorý je autorom kníh Apoštoli národného ducha (ocenená Cenou Lit. fondu) a spoluautor knihy Predsedovia Matice slovenskej, predstavil predovšetkým slovenské reálie, slovenské osobnosti ako boli Š. M. Daxner, S. B. Hroboň, Ľ. Štúr, M. Dula. Rovnako pripomenul, že práve v tom čase utopická vízia o tzv. slovenskom okolí, je dnes už realizovaná, ba dokonca prekročená o existenciu samostatnej SR.
Dr. Lukáš Perný v kontexte priblíženia k utópií ocenil zakladateľa prvého slovenského družstva Samuela Jurkoviča, o ktorom práve vydal knihu a premostil jeho prínos so svetovým utopistom Owenom, ktorý približne v tom istom čase vybudoval prvý sociálny podnik New Lanark, či prvý pokus o sebestačnú utopickú komúnu New Harmony. Okrem toho spomenul aj ostatných vizionárov sociálnych práv ako Bolzano, Cabet, Fourier, či samotného autora Utópie, filozofa a patróna štátnikov a právnikov sv. Thomasa Mora. „Utópia opisuje ostrov, kde žijú pokojnejším životom než naša civilizácia… majú zabezpečené základné aj rozšírené potreby… pracujú iba 6 hodín, majú prístup k vzdelaniu, zdravotníctvu, starajú sa o svojich seniorov… ostrov je sebestačný, je to mierová a rurálno-remeselnícka spoločnosť…“ dodal L. Perný. Morova Utópia podľa L. Perného inšpirovala skutočných politických reformátorov, preto zdôraznil termín reálne utópie, alebo utopický realizmus, pre kontext utópií, ktoré majú aj praktický spoločenský rozmer. Príkladom je aj Všeobecná deklarácia ľudských práv, čo je medzinárodne uznaný dokument deklarujúci občianske a sociálne práva. „Tieto teórie teda nezostali iba v knihách, ale v 20. storočí sa začali spoločensky realizovať… no napriek tomu, že ich formálne na papieri máme, tak už tá realizácia nie je ideálna… príkladom je právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, či právo na výživu…,“ poznamenal autor knihy Utopisti a dodal, že mnohé z utópií sa naplnili, niektoré skrachovali a niektoré ešte čakajú na realizáciu.
Dotkli sa aj otázky, či existuje akási „matičná utópia“. „V Matici sa spája individualistický duch osobností, ale aj silný kolektivizmus… naša vízia, či pomyselná utópia nie je v tom, že chceme snáď revolučne meniť svet, ale postupnou prácou rozvíjať náš národný štát, občiansku spoločnosť, demokraciu, národnú svojbytnosť i zvrchovanosť… preto musíme vždy reflektovať, čo sa negatívne deje vo svete, keďže bohužiaľ aj v zdanlivo modernej dobe prebiehajú krvavé vojnové konflikty, dokonca opäť na európskom kontinente … Matica bude strážiť tieto témy v kultúre a nedopustí návrat totalitárnych praktík .. rovnako Matica sa nebude venovať len minulosti, ale i súčasným témam, čoho dôkazom je aj dnešná beseda a vydavateľská činnosť,“ poznamenal Marián Gešper. Dodal, že takmer každá spoločenská utópia sa minimálne v rozsahu desiatich percent spoločensky realizuje. Výnimkou úplne naplnenej vizionárskej idey je politický program Štefana Marka Daxnera, ktorý vyústil až do vzniku samostatnej demokratickej Slovenskej republiky. „Jeho program je realizovaný primerane dejinným okolnostiam a humánnym spôsobom… body programu Memoranda národa slovenského (Slováci budú mať vlastné okolie-dištrikt, vlastnú vládu, štátne orgány, akadémiu, všeobecný prístup k vzdelaniu k slovenčine, štátne symboly, vlastné hranice atď.) sa už zrealizovali…,“ dodal predseda Matice. Na otázku Štúrovej utópie občín Dr. Gešper odpovedal, že by si túto utópiu v súčasnosti pravdepodobne predstavoval v modernom kontexte sociálnych práv, prepájania národných, občianskych, kolektivistických a samosprávnych ideí. Štúrovu utópiu možno interpretovať relevantne iba vtedy, keď sa prispôsobí súčasným ekonomickým a politickým podmienkam, avšak nie v podmienkach 19. storočia. L. Perný spomenul aj českého utopistu Klácela (ten budoval utopickú komunitu v Amerike), slovenského utopistu Jána Maliarika a vysvetlil aj reflexiu utopistov u Štúra.
Autori nezabudli aktualizovať problém aj do kontextu napĺňania neoliberalistickej, či tzv. progresivistickej utópie (resp. pre ostatných občanov dystopie) v kontexte verejného priestoru a poukázali na kritický stav verejného priestoru v disfunkčnej Bratislave (popraskané chodníky, burina, grafity, rozbité a zničené budovy, neobývaný hotel Kiev priamo v Starom Meste, špina na hlavnej stanici, ktorá reprezentuje aj SR, zbúranie modernistických stavieb ako Istropolis bez reálne náhrady a pod.).
V závere autori predstavili svoje ďalšie plány. L. Perný má v pláne dopísať svoju knihy esejí, vytvoriť zborník o bernolákovcoch a ďalší zborník k 120-ročniciam Novomeského a Horvátha. Marián Gešper pripravuje knihy o Š. M. Daxnerovi, Slovákov v československých légiách a východoslovenskom roľníckom povstaní. V Prešove podujatie moderoval Dr. E. Germuška, v Košiciach M. Matečková a v Bardejove G. Kaščákova.
Kulturologické turné bolo matičným pokusom, ako ho príjme verejnosť, po týchto pozitívnych skúsenostiach sa bude realizovať aj v iných častiach Slovenska.
