Slovensko sa navždy rozlúčilo s profesorom Milanom Stanislavom Ďuricom
V pondelok, 29. januára 2024 sa Slováci a Slovensko navždy rozlúčilo s významným historikom, saleziánom ale najmä veľkým Slovákom prof. Milanom S. Ďuricom, ktorý nás navždy opustil 25. januára 2024 vo veku 98 rokov. Zádušnú sv. omšu, ktorá sa konala v Kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave, slúžil arcibiskup Stanislav Zvolenský aj za účasti biskupa Viliama Judáka.
V homílií nad rakvou prof. Ďuricu venovanej jeho životu a dielu mohli prítomní pocítiť jeho skutočnú veľkosť. Profesorovo dielo, prístup k životu, rozhľad, cit a srdce pre historiografiu a národovectvo nám môže ísť príkladom. Slovensko tak prišlo o ďalšieho veľkého vlastenca a národovca. Zádušnej omši sa okrem rodiny a kolegov z Talianska zúčastnili mnohí predstavitelia spoločenského, duchovného, kultúrneho a politického života. Za Maticu slovenskú sa zúčastnili tajomník MS Peter Schvantner a riaditeľ Domu MS v Bratislave Ján Kšiňan. Po zádušnej omši sa ostatné pohrebné obrady konali na cintoríne vo Vrakuni, kde našiel prof. Ďurica miesto na svoj večný spánok.
Pán profesor, ďakujeme za všetko čo ste pre slovenskú vedu a slovenský národ urobili. Mnohé generácie budú z Vašich výsledkov ešte dlho čerpať a Váš prínos je preto nedoceniteľný. Odpočinutie večné daj mu, Pane. A svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.
Text: Peter Schvantner
Foto: Ján Kšiňan
Do večnosti odišiel katolícky kňaz, rehoľník salezián, slovenský historik celosvetového formátu, ale aj matičiar prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica, SDB. „Pre saleziána je smrť presvetlená nádejou, že vstúpi do radosti svojho Pána.“, píše sa na jeho parte od Saleziánov dona Bosca a príbuzných.
Prof. Milan S. Ďurica odišiel vo veku úctyhodných 98 rokov vo štvrtok popoludní 25. januára 2023 v Bratislave, ako informoval médiá a osobitne Maticu slovenskú prof. Dr. Jozef Rydlo, ktorý s ním dlhé roky spolupracoval v zahraničí, ako aj na Slovensku. Prof. Dr. Milan S. Ďurica odišiel v tichosti a na starobu, v 79. roku rehoľného života a 67. roku kňazstva.
Narodil sa 13. augusta 1925 v Krivanoch v okrese Sabinov. V roku 1943 sa stal Saleziánom, v roku 1947 odišiel na štúdia do Talianska, kde žil až do roku 1998, po „novembri“ pôsobil aj na Slovensku. Navštevoval a študoval viaceré univerzity v Taliansku, Švajčiarsku, Belgicku, Rakúsku a Nemecku. Pôsobil ako profesor na jednej z najstarších a najvýznamnejších univerzít západnej Európy, v talianskej Univerzite Padova. Publikácie a vedecké diela, ktoré napísal, boli podložené jeho výskumami vo vatikánskych, talianskych či v iných zahraničných archívoch. Usiloval sa predstaviť objektívny a slovenský pohľad na slovenskú históriu, keďže počas totalitného režimu boli historikom znemožnené bádania v iných ako komunistických archívoch. Prof. M. S. Ďurica publikoval aj v Historickom zborníku, bol členom Historického odboru Matice slovenskej, ako konštatoval prof. Dr. Jozef Rydlo. Pripomína, že o sluch prišiel na Vianoce 1970, akoby nemal počuť neprajné či negatívne reakcie svojho okolia, ba práve naopak, poukazuje to na silu a húževnatosť jeho ducha, keďže aj napriek tomu dosiahol úžasné úspechy.
Počas pôsobenia v Taliansku získal titul profesora histórie, asistenta, neskôr profesora politických a ústavných dejín na Padovskej univerzite. Pôsobil vo viacerých slovenských a katolíckych organizáciách, ako člen predsedníctva a neskôr ako predseda Slovenského ústavu v Ríme, kde bol redaktorom ročenky Slovak Studies. Pri prípravách a priebehu Druhého vatikánskeho koncilu bol odborným poradcom Pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. Založil Centrum východoeurópskych štúdií, na Univerzite v Padove založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie, bol autorom a spoluautorom množstva vedeckých prác, štúdií a publikácií. Za vedeckú a kultúrnu prácu bol ocenený prezidentom Talianskej republiky.
Po návrate na Slovensko sa pričinil o založenie Ústavu dejín kresťanstva, taktiež Slovenského historického ústavu v Ríme a minister kultúry ho menoval za prvého riaditeľa. Na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského pôsobil ako profesor dejín, kde si doposiaľ pamätám na jeho menovku na dverách, ako aj na stretnutia s ním v Matici slovenskej v Bratislave.
Jeho takmer tristostranová kniha Dejiny Slovenska a Slovákov vydaná v SPN v roku 1996, ukázala nový pohľad na našu históriu, čo bolo veľmi pozitívne vnímané vo vede i verejnosti, no negatívne to vnímala tzv. čechoslovakisticky orientovaná časť historikov. Treba však pripomenúť, že táto kniha bola podopretá objektívnymi historickými faktami z archívov, vždy potvrdená poznámkovým aparátom a odkazmi na archívne pramene a zdroje, preto bola bránená a to aj vyhlásením viacerými historickými autoritami, a to aj matičnými historikmi, vedcami, profesormi, docentmi a doktormi dejín. Neskôr bola kvôli záujmu a vypredaniu táto kniha rozšírená a doplnená, ostatné tisícstranové šieste vydanie je z roku 2021.
Katolícky kňaz ThDr. Ján Košiar pripomína, že prof. J. Rydlo zostavil a vydal v r. 2020 bibliografiu prác prof. M. S. Ďuricu a tá obsahuje 4350 bibliografických jednotiek. Akiste to potvrdzuje vysoké pracovné nasadenie a odbornosť tohto vedca a historika, ako aj priam neskutočné výsledky jeho vedeckej činnosti.
Profesor Milan Stanislav Ďurica akiste ostane v povedomí slovenského národa, Slovenskej republiky i Matice slovenskej, bude mu patriť popredné a nezastupiteľné miesto v oblasti slovenskej historiografie, archívnom výskume a vede.
Večná nech jemu pamiatka a blažený pokoj!
Text: Viliam Komora
Foto: a. a., HO MS, internet
