„Štúrovci pre Maticu slovenskú majú význam nielen ako národní buditelia, ale mnohí z nich boli úplne prvými matičiarmi. Štúrovská generácia je bezkonkurenčne najvýznamnejšou, najvyspelejšou a najintelektuálnejšou generáciou v celých slovenských dejinách. Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií i organizácií v našej národnej kultúre, či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla.
Oni vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú v roku 1863 a prvú politickú stranu Slovákov – Slovenskú národnú stranu v roku 1871. Rovnako dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu (1843), položili základy vojenských historických tradícií a založili vôbec prvé periodiká ako Slovenské národné noviny (1845) a Slovenské pohľady (1846), či uskutočnili prvé pokusy o medzinárodnú spoluprácu Slovanov. Štúrovci zároveň stáli pri zrode prvých štátoprávnych dokumentov akými sú Žiadosti slovenského národa (1848) a Memorandum národa slovenského (1861).
To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola. Odkaz slávnej štúrovskej generácie je v slovenskom národe stále živý, veď plody jej práce a celoživotného úsilia užívame dodnes.“
(výrok Mariána Gešpera, predsedu Matice slovenskej o zásluhách štúrovcov)
Matica slovenská si 18. 4. 2024 v historickom centre Levoče pripomenula 180. výročie hromadného odchodu štúrovcov z bratislavského evanjelického lýcea do Levoče. Odchod protestujúcich študentov z bratislavského Evanjelického lýcea do Levoče sa 6. marca 1844 zmenil na národno-propagačný pochod cez celé Slovensko a do dejín vstúpil pod názvom exodus štúrovcov. Dôvodom bolo, že ich najobľúbenejšieho prednášateľa Ľudovíta Štúra neprávom pozbavili dňa 31. decembra 1843 miesta námestníka profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom ev. lýceu.
Celý slávnostný program sledovali stovky prítomných divákov, medzi ktorými nechýbali žiaci a študenti z miestnych levočských škôl, pedagógovia, ale aj široká matičná a nematičná verejnosť. Divadelnú rekonštrukciu tejto významnej dejinnej udalosti Slovákov odštartovali študenti Strednej odbornej školy pedagogickej a Gymnázia J. Francisciho – Rimavského v Levoči prichádzajúci k Pamätníku Ľudovíta Štúra na Námestí Majstra Pavla na alegorických vozoch. Nasledovala divadelná dramatizácia venovaná momentom osudnej jari z marca 1844, ktorá ešte intenzívnejšie umocnila autenticitu slávnostného charakteru podujatia. Autorom divadelnej scénky pod názvom „Exodus štúrovcov“ je matičný divadelník Peter Vrlík z Liptovského Mikuláša. Štátnu hymnu SR, ako aj študentskú hymnu Gaudeamus Igitur zaspieval Dievčenský spevácky zbor Iuventus Paedagogica pod dirigentskou taktovkou Blanky Richnavskej, ktorý patrí medzi popredné mládežnícke telesá na Slovensku. Nasledovalo slávnostné kladenie vencov k Pamätníku Ľudovíta Štúra. Následne tajomník MS Peter Schvantner privítal vzácnych hostí – štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR, Tibora Bernaťáka, štátneho tajomníka Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, Jána Krišandu, primátora mesta Levoča, Miroslava Vilkovského, predsedu Matice slovenskej, Mariána Gešpera, riaditeľa Domu MS Spišská Nová Ves, Rastislava Zachera, predsedu miestneho odboru MS Levoča, Miroslava Brincka a tiež všetkých predstaviteľov štátnej správy, samosprávy, kultúrnych a spoločenských inštitúcii mesta a z okolia. Osobitne privítal všetkých žiakov a študentov z levočských škôl, ktorí sa spoločne zišli na námestí, aby si pripomenuli významnú udalosť z našich národných dejín. Prítomným sa postupne prihovorili J. Krišanda, M. Gešper, M. Vilkovský, M. Brincko a R. Zacher. Všetci rečníci vo svojich príhovoroch zdôrazňovali a apelovali predovšetkým na mladú generáciu, aby nikdy nezabudla na svoje korene, predkov, zvyky a tradície. Podujatie spestril kultúrny program, ktorý pripravili študentky zo Strednej odbornej školy pedagogickej pod vedením B. Švábovej. Svojím vystúpením publikum zaujali aj matiční heligonkári z Bardejova. Prvú časť podujatia ukončila hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Druhá časť programu bola sústredená na pôde historickej levočskej radnice. Pred zrakom širokej verejnosti bola slávnostne otvorená pamätná izba štúrovcov v nových priestoroch. Okrem iného bude slúžiť najmä žiakom a študentom škôl, ktorí si ju budú môcť pozrieť aj v rámci vyučovacích hodín.
Pri celkovom záverečnom hodnotení podujatia môžeme s hrdosťou povedať, že Matica slovenská si ako takmer jediná spomedzi všetkých národných, kultúrno-spoločenských, vedeckých, osvetových či iných organizácií pripomenula toto významné výročie, na ktoré mnohí však zabudli. Prečo v Levoči, podobne ako aj na iných miestach, kde si pripomíname takéto významné výročia, nebola slovenská televízia?
Mgr. Rastislav Zacher, PhD., riaditeľ Domu MS Spišská Nová Ves
Informačné ústredie Matice slovenskej
Reportáž z podujatia, ktorú poskytla TV Levoča
