12. júla uplynulo 250 rokov od narodenia významnej lesníckej osobnosti – Jozefa Dekreta Matejovie. Pri tejto príležitosti sa v Brezne, kde študoval a pôsobil 8 rokov, uskutočnilo slávnostné podujatie, spojené s odhalením pamätníka, busty a Dekretovie lavičky v nádhernom prostredí na nábreží Hrona.
Jozefovi Dekretovi Matejovie už dávnejšie priradili prívlastok „Otec slovenského lesníctva!. Narodil sa12. júla 1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu. Prímenie Matejovie mal po starom otcovi Matejovi. Poabsolvovaní gymnázia v Brezne nastúpil do lesnej služby ako horár, neskôr pôsobil ako hlavný horár, lesný pojazdný a komorný lesmajster. Významne prispel k zveľadeniu baníctvom a hutníctvom zdevastovaných lesov na Hornom Pohroní. V praxi uplatňoval mnohé novátorské metódy. Jeho hlavnou zásluhou však nie je len zefektívnenie ťažby, ale najmä plánovité zalesňovanie hôr. Do roku 1838 zalesnil 3942 ha, ktoré boli predtým bez porastu. Životnú púť skončil18. januára 1840, pochovaný je na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici.
Legende slovenského lesníctva vyjadrila verejnosť úctu prostredníctvom pamätníkov, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach, súvisiacich s jeho životom a činnosťou. Najznámejšie sú v Čiernom Balogu, v Banskej Bystrici a ďalšie sa nachádzajú v Dolnom Jelenci, Zvolene, vo Vydrove. V Brezne, v ktorom pôsobil ako lesný dozorca, bola osadená iba jedna pamätná tabuľa na budove školy, ktorú kedysi navštevoval.
Pochvalne možno hodnotiť skutočnosť, že práve v roku 2024 v Brezne slávnostne odhalili pamätník, ktorého iniciátorom bol Pavol Datko, ktorý dlhé roky žil v Kanade, ale po odchode do dôchodku sa vrátil na milované Slovensko. Rodák z Čierneho Balogu sa venuje rôznym kultúrnym aktivitám, ktoré aj sponzorsky podporuje. Jeho iniciatívu podporilo vedenie mesta na čele s primátorom Tomášom Abelom. V slávnostnom príhovore po odhalení pamätníka okrem iného povedal: „Som rád, že sa to podarilo. Pre mňa, aj pre mladšie generácie je osobnosť J. D. Matejovie veľmi inšpiratívna. Nezaoberal sa len lesníctvom, ale bol aj priekopníkom v spôsobe hospodárenia. Myslím, že určite by nám mal čo povedať na to, čo sa deje v našich lesoch a určite by poskytol aj dobrú radu.“
Návrh a realizáciu pamätníka uskutočnil projektant Milan Macuľa, ktorý zdôraznil, že je potrebné ctiť si naše korene a slovenské osobnosti, na ktorých príklade dokážeme ilustrovať našu bohatú minulosť. Autorkou hlineného modelu busty je Zuzana Budzíková, do bronzu bustu odlial Martin Palo a veľký vklad do diela vložil umelecký kováč Ján Gubčo. Okolie pamätníka výsadbou kvetov a okrasných kríkov spríjemnila Silvia Vránska a na úprave zelenej plochy sa podieľali aj Technické služby mesta. Hrou na fujare a spevom spríjemnil chvíle návštevníkom Ondrej Paciga.
Historik a autor kníh o J. D. Matejovie Július Burkovský o krásnom pamätníku povedal: „Umiestnený je vo veľmi peknom prostredí. Za takéto krásne stvárnenie patrí hlboká vďaka všetkým, ktorí priložili ruku k dielu.“. Napriek horúcemu počasiu sa podujatia zúčastnili mnohí obyvatelia Brezna, ale aj návštevníci zo širokého okolia. Nechýbali medzi nimi ani zástupcovia Matice slovenskej a rodák z Čierneho Balogu, vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Text: Štefan Packa
Foto: Milan Pivovarči