Ambro Pietor – 180. výročie narodenia


//Ambro Pietor – 180. výročie narodenia

Nestor slovenského novinárstva

Matica slovenská usporiadala v polovici októbra (v pondelok 16. 10. 2023) podujatie, na ktorom si kultúrna verejnosť pripomenula 180. výročie narodenia jedného zo zakladateľov slovenského novinárstva, významného právnika, novinára, redaktora, publicistu a národnokultúrneho pracovníka. Ambro Pietor pôsobil aj ako člen výboru Matice slovenskej a na šieste výročie založenia Matice slovenskej v roku 1869 sa stal spoluzakladateľom spolku slovenských žien Živena, a to spoločne s Viliamom Pauliny-Tóthom, Martinom Čulenom a Štefanom Ferienčíkom. Taktiež pôsobil ako čestný člen spolku Tatran vo Viedni. Pracoval v Turčianskom Svätom Martine ako redaktor Národných novín, vydával a redigoval časopis Národný hlásnik, bránil práva slovenského národa, a práve za tieto aktivity mal potýčky s uhorskými maďarizačnými úradmi, bol väznený a prenasledovaný, taktiež bol odsúdený na vysoké peňažné tresty.

Ambro Pietor prišiel na svet 15. októbra 1843 v liptovskej obci Bobrovec a do večnosti odišiel 3. decembra 1906 v Turčianskom Svätom Martine.

Matičné kultúrne a odborné podujatie začalo v preplnenej Výborovni Matice slovenskej v Martine hymnou Matice slovenskej „Kto za pravdu horí“, ktorej text napísal historicky prvý podpredseda Matice slovenskej evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper sa prihovoril prítomným, priblížil osobnosť A. Pietra, jeho dejinné pôsobenia, ako aj rodinné pomery, pravdaže aj jeho právnický, novinársky a národný života a prácu, ako aj založenie spolku Živena. Taktiež upozornil na skutočnosť, že táto osobnosť nemá ani sochu, ba ani bustu, aj preto je málo známy medzi širokou verejnosťou. Osobnosť Ambra Pietra v zrkadle dejín a slovenskej kultúry predstavil literárny historik, kulturológ, biograf, univerzitný pedagóg a vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu MS Pavol Parenička. Zameral sa okrem iného aj na jeho biografické údaje, osobné a profesijné pôsobenie a to najmä v oblasti novinárstva, redaktorskej práce, vydavateľskej činnosti, v kultúrnom i organizačnom pôsobení a to v širšom horizonte. Nasledoval referát Ambro Pietor v archívnych dokumentoch od historika a vedeckého pracovníka Slovenského literárneho archívu Matice slovenskej Jaroslava Dureca, ktorý bol obohatený o zaujímavý a hodnotný obrazový materiál z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice, a ten aj náležite priblížil a okomentoval. Podujatie moderoval tajomník a vedecký pracovník MS Viliam Komora.

Následne predseda Matice slovenskej Marián Gešper a Ivan Halaša slávnostne odhalili obraz tejto jubilujúcej osobnosti slovenského národa za veľkého záujmu zúčastnenej kultúrnej verejnosti. Dodajme, že Ivan Halaša je prapotomkom A. Pietra, jeho prastarým otcom bol Andrej Halaša.

Záver podujatia sa uskutočnil na pamätnom mieste celého slovenského národa na Národnom cintoríne v Martine. Pri hrobe Ambra Pietra prítomných pozdravil tajomník MS V. Komora, vyzval na uctenie si tejto výnimočnej osobnosti našej histórie. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper so sprievodom položil veniec na jeho hrob, záverom pripomenul na dôležitosť a význam A. Pietra a to tak v rámci histórie, ako aj pre súčasnosť.

Za najznámejšie literárne práce Ambra Pietra sú považované publikácie: Na ochranu slovenského ľudu, ktorú vydal Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Svätom Martine v roku 1899, či Nápor-odpor. Ako postupovala maďarizácia v Uhorsku a čo s tým súvisí, ktorú vydal autor vlastným nákladom v roku 1905. Materiál či článok Z môjho väzenia bol uverejnený v roku 1899 v periodiku Národnie noviny.

Literárna, rukopisná a obrazová pozostalosť A. Pietra sa nachádza v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice, ktoré teda boli do roku 2000 uložené v rámci Archívu Matice slovenskej. Telesné ostatky tohto velikána slovenského národa sú uložené na Národnom cintoríne v Martine, kde mu vzdávajú hold vlastenci, národovci, členovia Matice slovenskej i Živeny.

Matica slovenská a slovenský národ nezabúda na svoje osobnosti. Takýmito podujatiami buduje národnú a vlasteneckú kultúru a historickú pamäť nášho národa i štátu.

Viliam Komora, Foto: autor

 

 

2023-10-25T09:08:55+00:0017 októbra 2023 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X