Autobus dobrej vôle opäť rozosieval radosť


/, Banskobystrický kraj/Autobus dobrej vôle opäť rozosieval radosť

„Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje.“

Matka Tereza

 

Jeden z množstva nadčasových citátov slávnych ľudí odhaľujúci skutočnosť, ktorá sa akosi v dnešnej spoločnosti „nenosí“. Prišli sme do doby, ktorá prináša síce množstvo výdobytkov, ale vyberá z ľudí to, čo ich nimi robí. Aspoň trochu zmeniť alebo poupraviť tento stav sa snažia organizátori mnohých humanitných podujatí, medzi ktoré už 24 rokov patrí Autobus dobrej vôle. Nevyniká ničím nesmiernym, nemá prenikavú reklamu ani ho nesprevádza bombastická šou. Jednoducho a potichu prichádza do zariadení, kde žijú ľudia, ktorým zdravie, sociálne či rodinné pomery neumožňujú detstvo alebo starobu prežiť vo vlastnej rodine. Z malej dediny na juhu stredného Slovenska každoročne v období okolo Mikuláša vyráža autobus, plný toho, čo má v názve. A nebolo to inak ani tento rok. Deti z Detskej folklórnej skupiny Ragačinka v Hrušove pod vedením Mgr. Anny Brlošovej už od začiatku školského roka pripravujú program zložený z miestneho zvykoslovia, ale i vianočných kolied a vinšov. Organizátori – Matica slovenská, Obec Hrušov, Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko Veľký Krtíš s blížiacom sa termínom zabezpečujú prostriedky, kombinujú trasu, koordinujú prípravu. Dĺžka trasy a doby návštev záležia od možností realizátorov a spolupracujúcich subjektov na trase. Po vlaňajšom východe, severe a strede Slovenska sa tento rok Autobus dobrej vôle vybral smerom na západ a juh. V piatok ráno 29. novembra sa do pristaveného vozidla naložili darčeky, hudobné nástroje, domáce koláče, kufre účinkujúcich, samozrejme, členovia DFSk, sprievodný personál z radov pedagógov a rodičov.. Prvou zastávkou bol Domov dôchodcov Santovka, nachádzajúci sa v susednom Levickom okrese. V zariadení už ADV bol, takže to bolo stretnutie ako so starými známymi. Ani ranná únava nezabránila malým folkloristom vydať zo seba všetko, čo vedia, a kladná reakcia s viacerými slzičkami dojatia na stareckých tvárach bola svedkom, že podujatie sa začalo podľa predstáv. Prekvapení ležiaci pacienti, ktorých skupinky navštívili na izbách, aby im s harmonikou a pekným slovom popriali to, čo im najviac chýba – zdravie, nešetrili slovami vďaky a uznania. Po malom občerstvení čas a dlhá cesta si vynútili rozlúčku a trasu do nášho hlavného mesta. V peknom lesnom prostredí sa nachádza začínajúce zariadenie Dúbravská oáza pokoja a oddychu. Rozsiahly objekt prešiel dôkladnou rekonštrukciou a vytvára veľmi dobré podmienky ľuďom odkázaným na každodennú starostlivosť. Klienti prekvapení detskou bezprostrednosťou a oduševnenosťou, ale hlavne dobrosrdečnosťou vysoko cenili pre nich neznámy počin. Podľa väčšiny podobné vystúpenie ešte nezažili a slzy nechýbali ani tu, mala ju väčšina v sále zhromaždených klientov aj ich rodinných príslušníkov. Vystúpenie bolo venované aj prof. Milanovi Leščákovi, veľkému priaznivcovi a v minulosti pomocníkovi hrušovských aktivít, ktorého zdravotný stav prinútil využívať služby tohto zariadenia. Trochu iného razenia bola ďalšia zastávka na druhej strane Bratislavy. Krízové centrum – REPULS, pre deti a rodiny, ktorí sa ocitli v krízovej životnej situácií. Zariadenie im poskytuje pomoc predovšetkým pobytovou formou. Nachádza sa v zastavanom priestore, takže naložení koledníci museli podstúpiť i dlhšiu pešiu túru pomedzi bratislavské paneláky. Príjemná atmosféra vytvorená oboma stranami hostí i hosťujúcich bola príznačná zámeru podujatia. Neformálne kontakty a hlavne nefalšovaná detská radosť detí, rodičov a personál nevynímajúc akoby rozžiarila dosť tesné priestory, aj keď vonku vládlo pravé novembrové sychravé počasie, ktoré trochu skomplikovalo spiatočnú cestu na parkovisko k vzdialenému autobusu. Ešte krátka návšteva nákupného centra a všetkým dobre padli „teplé postele“, ktoré účastníkom poskytlo Ministerstvo vnútra SR vo svojom zariadení Inštitút verejnej správy. Ďalší deň po krátkom zastavení na Slavíne a Hrade cesta viedla do DSS Šoporňa – Štrkovec, ktoré využívajú muži s mentálnymi poruchami zdravia. Na podobné stavy si deti počas predchádzajúcich ročníkov už zvykli a predviedli svoj program v plnom nasadení. Reakcie príznačné pre stav diváckej skupiny vyjadrovali úprimnú radosť z piesní a tancov, venovaných práve jej. Ochota a ľudskosť mala miesto v každom kúte ústavu sídliacom v bývalom statkárskom kaštieli. Všetky nástroje a harmoniky mali zrazu svojich dobrosrdečných nosičov, ktorí sa prišli rozlúčiť až k autobusu. Zas iné obecenstvo čakalo osadenstvo autobusu v Žitavciach. Tamojšie Centrum pre deti a rodiny sa stará o malých klientov v budove bývalého kaštieľa, ale i vo vysunutých rodinných bunkách v okolitých obciach. Tí tiež prišli do zariadenia, aby si spoločne vypočuli a pozreli, čo im ich rovesníci priniesli a ponúkli. Okrem programu to boli i mikulášske darčeky, hračky, zákusky a iné veci. Večer padal na starý park a už trochu unavených cestovateľov čakal posledný plánovaný cieľ – Domov sociálnych služieb Nový domov Želiezovce. Posledné prípravy, posledné krabice s koláčmi a na tohtoročnom Autobuse dobrej vôle posledné vystúpenie. Asi aj to bol dôvod, že hádam to bolo aj najoduševnejšie predstavenie. Ku každému podobnému osadenstvu patriace emócie a slzy sa leskli v nejednom oku. Ešte spoločné neplánované zahranie si heligonkárov s o niekoľko generácií starším vyznávačom tohto nástroja a neskorý večer niečo naznačoval. Záverečné poďakovanie koordinátora akcie Jána Brloša dalo bodku za úspešnými dvoma dňami naplnenými vzájomnosťou, spolupatričnosťou a úctou. Príchod autobusu očakávali rodičia malých vyslancov, aby si vypočuli množstvo príbehov. Príbehov ľudí, ktorí nemajú možnosť podobnú tej, akú majú oni. Návratu do vlastnej úplnej rodiny. O to viac si určite vážia, ak im niekto príde na návštevu s peknou piesňou, slovom, darčekom, ale hlavne pozitívnou mysľou. To napĺňa poslanie podujatia Národný Autobus dobrej vôle, ktoré môže uskutočniť vďaka organizátorom, ale i ľuďom a subjektom podieľajúcim sa na jeho realizácii. Patria medzi nich Miroslav Račko, Agrodružstvo Príbelce, Roľnícke družstvo Cerovo, Vojtech Suma, dopravca Píri trans so šoférom Jozefom Makom, pomohol i príspevok z podujatí Hontianska paráda a Deň role. V neposlednom rade sú to jednotlivci či rodiny z Hrušova i z odinakiaľ, ktorí prispeli finančne i materiálne. Poďakovanie s prianím všetkého dobrého im za ochotu a ústretovosť všetkým určite patrí.

 

Ján Brloš

X