Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, pán predseda Matice slovenskej, vážení veľvyslanci, honorárni konzuli, pán biskup, zástupcovia Matíc, milí matičiari, vzácni hostia a predovšetkým rodina doktora Jána Bulíka,
bolo tu dnes povedané mnoho vzácnych slov, s ktorými sa dá len súhlasiť. Dovoľte mi však, aby som z pozície, ktorú dnes zastávam, doplnil niekoľko myšlienok.
Často sa vedie diskusia – najmä medzi niektorými intelektuálmi – či má Matica slovenská aj v súčasnosti svoje opodstatnenie. Či má byť naďalej nezávislou inštitúciou, ako bola v časoch, keď sme ešte nemali vlastnú štátnosť. Vtedy, keď nás spájal predovšetkým náš materinský jazyk a viera, ktoré boli mostom medzi všetkými Slovákmi. Odpoveď je podľa mňa jednoznačná: Matica slovenská má aj dnes svoje nezastupiteľné miesto v modernej histórii slovenského národa a našej štátnosti.
Aj vďaka jej práci sa opäť dostávajú do povedomia verejnosti významné osobnosti našich dejín. Lebo častokrát počúvame, že Slováci nemajú osobnosti, ktoré by vo svete niečo znamenali. No nie je to pravda. Matica slovenská práve v tomto robí veľkú a záslužnú prácu.
Pamätám si, pán predseda, keď sme si pripomínali okrúhle výročie Alexandra Dubčeka. Vtedajšia vláda nebola schopná vyhlásiť Rok Alexandra Dubčeka, hoci ide o človeka, ktorého poznajú na celom svete. No Matica slovenská na neho nezabudla – vyhlásila jeho rok a spolu sme boli pri odhalení jeho busty.
Tento rok ste vyhlásili Rok zahraničných Slovákov – a dovolím si pri tejto téme na chvíľu sa zastaviť. Naši krajania v zahraničí sú pre Slovensko nesmierne dôležití. Práve vďaka nim sme mali obrovskú podporu pri vzniku našej prvej štátnosti – Československej republiky. Bez ich pomoci by to jednoducho nešlo.
Som preto úprimne rád, že sa dnes stretávame pri takejto príležitosti, keď si pripomíname osobnosť doktora Jána Bulíka – prvého zahraničného Slováka v Aleji dejateľov. Bol predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii, ale predovšetkým človekom s veľkým srdcom. Nezištne pomáhal svojim krajanom, zastával sa ich v ťažkých časoch a právom sa mu hovorilo advokát chudobných. Robil to nie pre slávu, ani pre peniaze, ale pre spoločné dobro – pre Slovákov.
Som hrdý, že sa tu dnes stretávame v takom hojnom počte a že si môžeme pripomenúť jeho život aj odkaz. Busta doktora Bulíka v Aleji dejateľov bude pripomínať nielen jeho skutky, ale aj odvahu a jednotu všetkých zahraničných Slovákov.
Všetkých našich krajanov, ktorí prišli zo zahraničia, srdečne vítam a pozdravujem. Prajem vám veľa úspechov a chcem vás uistiť, že sa budeme snažiť prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vytvárať podmienky pre vašu činnosť a podporovať všetky vaše aktivity.
Dovoľte mi spomenúť, že dnešné odhalenie busty je aj vyvrcholením medzinárodnej konferencie, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia až zo siedmich krajín. Diskutujú o významných osobnostiach nášho národného hnutia – Pavlovi Jozefovi Šafárikovi a Jánovi Kolárovi – ktorých odkaz presahuje hranice Slovenska. A je dôležité, aby sme ich prínos znovu pripomínali, lebo má význam aj pre dnešnú dobu.
Som veľmi rád, že spolupráca medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Maticou slovenskou prináša svoje ovocie. Je to posilnenie našej hrdosti na národ, kultúru a štátnosť.
Chcem popriať Matici slovenskej, aby sa jej darilo aj naďalej. A nám všetkým, aby sme boli právom hrdí na našich dejateľov, ktorí sa zaslúžili o slovenské meno vo svete. Slováci sa nestratili v minulosti – a nestratia sa ani dnes.
Vyjadrujem hlbokú úctu pamiatke doktora Jána Bulíka a verím, že jeho odkaz bude inšpiráciou pre všetkých našich krajanov pri zachovávaní tradícií, jazyka a národnej spolupatričnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Slávnostný príhovor ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára, ktorý zaznel 12. septembra 2025 počas odhalenia busty významného národovca Jána Bulíka (1897 – 1942) pred sídelnou budovou Matice slovenskej.