Blízka i ďaleká slovanská jednota


//Blízka i ďaleká slovanská jednota

S Turícami, ktoré sme nedávno oslávili, súvisí začiatok šírenia Kristovho učenia vo „všetkých“ jazykoch sveta. V Knihe kníh sa vymenúvajú národy, ktorých zástupcovia počuli z úst učeníkov svoju reč. Slovania sa vyslovene neuvádzajú, ale keď všetci, tak všetci. Keďže dnes máme na svete okolo dvoch tisícov jazykov, zrejme pod slovom „všetci“ treba rozumieť „všetky skupiny jazykov“, teda aj skupinu slovanských jazykov, kam patrí slovenčina, často označovaná za „stred“ slovančiny, či za jazyk, ktorému ostatní Slovania porozumejú najľahšie.

Na štvrtom medzinárodnom festivale literatúry a hudby v bieloruskom meste Beriozka (asi 30 tisíc obyvateľov), nazvanom „Slavjansky vjanok“ (Slovanský venček), na ktorom sa po prvý raz zúčastnili aj Slováci – predstavitelia Matice slovenskej, sa to viac-menej potvrdilo. Domáci Bielorusi, Rusi, Srbi či Macedónci, ale aj iní (festivalu sa zúčastnili ešte Ukrajinci, Poliaci, Bulhari a jeden Čech, Ondřej Mrázek z Prahy, ktorý mimochodom dobre rozpráva po slovensky, lebo má manželku z Komárna) s tým v zásade súhlasili.

V Bielorusku, neďaleko poľských hraníc neboli predstavitelia všetkých, ale iba deviatich slovanských národov. Potvrdzuje sa totiž, že Slovania sa stretávajú najmä pre jazykovú „kmeňovitosť“, horšie je to s ich pohľadmi na svet minulosti, ale aj prítomnosti a budúcnosti. Úsilie o kultúrnu spoluprácu Slovanov, ako akýsi prvý stupeň napĺňania slov Ľudovíta Štúra o potrebe slovanskej jednoty, je pozoruhodné a potrebné, aj keď tu už to nie je také „jednofarebné“, ako pri jazykovej príbuznosti. Čítame, vidíme, počujeme, evidujeme aj mŕtvych. Žiaľbohu, rozpory medzi Slovanmi majú hlboké korenie a zdá sa, že na svete sú sily, ktoré akoby ich podnecovali.

Pokiaľ ide o Bielorusko, rovinatú a skutočne zelenú krajinu, všade tu vládne pokoj. Pre niekoho možno pokoj bez potrebného pokroku, po dobrých širokých cestách sa premiestňujú vo veľkom nákladiaky a traktory. Pre iných pokoj vhodný pre život, prácu a kultúru, zachovávanie tradícií. Krajina kontrastov: pri Leninovej soche aktuálna „Doska početa“ (Tabuľa slávy), a pri pravoslávnom chráme, postavenom na počesť obetí afganskej vojny, skladajú v prítomnosti dvoch vojenských vrtuľníkov prísahu vojaci.

 Marián Tkáč, predseda MS

2017-06-12T09:30:06+00:0012 júna 2017 |Očami Matice|
X