Čo je u nás, je naše


//Čo je u nás, je naše

Aj leto pred 1845 rokmi bolo horúce, vtedy 11. júla 172 trápili na strednom Slovensku domáci Kvádi okupantov Rimanov. Dolinu, ktorou mašírovala dvanásta rímska légia, zarúbali na jednej i na druhej strane a zahatali aj potok, ktorý pretekal dolinou. Keď popoludní pálila všetko živé ničiaca horúčava, nebolo vody ani pre ľudí, ani pre kone. Hrozila smrť, veliteľ preto nariadil všetkým modliť sa za dážď. Keď po pohanských pokľakol siedmy pluk, zložený z kresťanov, na oblohe sa objavil malý obláčik, ktorý sa čoskoro zväčšil a začala sa búrka s dažďom. Tento príbeh pri Hrone opísali antickí svetskí aj kresťanskí autori. Plínius starší, Dion Cassius, Tertulián, Eusebius, Hieronymus, Orosius, Gregor Naziánsky. Správa sa dostala aj do štábu k cisárovi Markovi Auréliovi, ktorý práve pri Hrone písal „Hovory k sebe“, kde chváli našich predkov: „Kvádsky národ je bojovný a mocný“.

Národy nezabúdajú: na posvätnom mieste v Ríme, na vrchole Kapitola dodnes stojí socha cisára Marka Aurélia a na námestí Piazza Colonna je 34 metrov vysoký stĺp Marka Aurélia, ovinutý špirálovým pásom reliéfov z vojen v rokoch 172 – 175, ktoré sa zväčša udiali u nás. Vo vtedajšej Kvádii, na dnešnom Slovensku. Jedným zo 116 výjavov je aj zázračný dážď od Hrona, ktorý padal aj na našich predkov. Vykopané črepy, ktoré ostali po nich, zaradili archeológovia do púchovskej kultúry. Ale Ptolemaios ich pomenúva jednoznačne: Suobeni – Sloveni.

Aj toto je naša, žiaľbohu neznáma história. Našťastie, že ešte máme Rimanmi zanechaný nápis na trenčianskej skale z roku 179, že udržujeme Gerulatu. No pod betón garáži na Hrade sme barbarsky schovali starý keltsko-rímsky palác. Iné národy by také cennosti veru ťažko zničili, naopak, vyhotovili by kópie výjavov z dvetisícročného stĺpu z Ríma a pýšili by sa tým, čo sa u nich udialo.

My sme zadubenecky iní. Akoby sme stále nechápali, že všetko, čo sa udialo na našom území – je naše v dobrom i zlom. A že všetko, čo sa deje u nás dnes – je naše v dobrom i zlom. Pochody za rodinu i importované dúhové pochody zoskupenia LGBTI. Ako to povedala jedna z poslankýň: bojovať za dôstojnosť a uznanie s dúhovou vlajkou v holom zadku je to isté, ako bojovať za rovnoprávnosť žien v burke.

19.8.2017.

Marián Tkáč, predseda MS

 

2017-08-21T11:01:58+00:0021 augusta 2017 |Očami Matice|
X