Deň, na ktorý sa nezabúda

Sú dni v dejinách ľudstva, na ktoré sa nezabúda. Takýmto dňom je pre obyvateľov Liptovského Mikuláša 4. apríl 1945. V tento deň bolo toto mesto pod Tatrami oslobodené vojskami sovietskej armády a vojakmi I. česko-slovenského armádneho zboru. Tieto vojská rýchlo postupovali od východu a začiatkom februára 1945 stáli pred mestom. Nepriateľ sa však opevnil a ovládol strategický bod nad mestom – Háj Nicovo. Front sa pri Liptovskom Mikuláši zastavil, nik vtedy netušil, že sa tu odohrajú po Dukle najväčšie boje s fašistickými okupantmi.

Prvý raz bolo mesto oslobodené začiatkom marca. Česko-slovenské a sovietske jednotky vyrazili ráno 3. marca 1944 na steč. Veľký úspech dosiahla hlavne 24. strelecká divízia ktorá od východu prenikla do Liptovského Mikuláša. Po urputných bojoch bolo mesto obsadené. Česko-slovenskí vojaci  prelomili predný  okraj nepriateľskej obrany a severovýchodne od mesta obsadili obce Trstené a Bobrovec. Radosť obyvateľov z oslobodenia bola veľká, ale netrvala dlho, pri striedaní unavených sovietskych vojakov, našimi česko- slovenskými vojakmi využil nepriateľ situáciu a prešiel do protiútoku a mesto bolo znova obsadené. Pri tomto dobytí mesta sa neslávne zapísali mikulášski gardisti, ktorí vo svojich domoch ukrývali fašistických vojakov. Práve títo vojaci spôsobili v meste zmätok. Fašisti v tyle česko-slovenských vojakov ničili spojenie, prepadávali skupinky vojakov a zo zálohy prísunové cesty.

Pre históriu mesta sa 11. marec 1945 zapísal smutnou udalosťou Nemci obsadili mesto. V mestskej časti Vrbica okolo piatej hodine zaznel pred vchodom do pivnice u Rajníkov rozkaz: „Civili von!“ Prvý vykročil starý Kušiak. Potom boli vyzvané deti a ženy, aby vyšli von. Po vyjdení ich nahnali do maštale. Potom hodením granátu do pivnice a plameňometmi  za živa upálili nevinné obete vojny: Ján Rajník (46-ročný), Michal Katrenčiak (47-ročný), Ján Kušiak (57-ročný), Štefan Záruba (57-ročný) a Štefan Záruba ml. (17-ročný). Bohužiaľ, aj toto je tvár vojny. Koncom marca prichádzajú k mestu nové posily, 4. brigáda I. čs. armádneho zboru. Velil im miestny rodák plukovník Pavol Kuna, povstalecký veliteľ, ktorý mal skúsenosti z bojov v SNP. Nový útok na mesto začal 30. marca 1944. Oslobodzovacie jednotky uskutočnili obchvat a oslobodili Nižné a Vyšné Matiašovce. Nepriateľovi hrozilo obkľúčenie. Dňa 4. apríla v ranných hodinách česko-slovenskí a sovietski vojaci energickým náporom prelomili nepriateľské obranné línie na oboch brehoch Váhu a prenikli do Liptovského Mikuláša. Po ostrých stretoch v uliciach mesta , kde dochádzalo k boju muža proti mužovi, oslobodzovacie vojská ovládli mesto. Liptovský Mikuláš bol oslobodený! Dvojmesačné boje o mesto si vyžiadalo aj svoje obete. V Liptove padlo 4563 česko-slovenských vojakov. Svoj večný sen snívajú na vojenskom cintoríne práve na osudnej kóte Háj-Nicovo.

Sloboda sa rodila ťažko a bola vykúpená krvou hrdinských česko-slovenských a sovietskych vojakov. Jedným z takýchto hrdinov bol aj miestny odbojový pracovník Koloman Petrovič. Tento odvážny človek zahynul pri tom, keď odmínoval najskôr most cez rieku Váh do mestskej časti Iľanovo a pri odmínovávaní mostu do Palúdzky bol zastrelený nemeckým guľometníkom. Zahynul vo veku 35 rokov. Podpredseda MS Marek Nemec, ktorý je zároveň aj poslancom v Liptovskom Mikuláši si uctil pamiatku osobnosti Kolomana Petroviča položením venca s nápisom ,,Vďační obyvatelia Liptovského Mikuláša,,. Práve sedem rokov v dejinách nášho mesta a to roky 1938-1945 preverovali silu mesta. Preverovali charaktery ľudí, ich postoje v zložitých životných situáciách. Táto doba plodila nielen hrdinov, ale aj zradcov. Musíme však konštatovať, že mesto Liptovský Mikuláš si v týchto búrlivých udalostiach zachovalo svoju tvár a obyvatelia čestne obstáli v boji za základné ľudské hodnoty – slobodu a spravodlivosť.

 

PETER VRLÍK

DMS Liptovský Mikuláš

  

 

X