3 otázky pre Lukáša Perného, matičného kulturológa
● V novej nenávistnej kampani Divadla P. O. Hviezdoslava došlo k verejnej dehonestácii básnika a predsedu Matice slovenskej Hviezdoslava. Ako to vnímate ako kulturológ a filozof?
Ide o typický prejav postmodernej dekonštrukcie naratívu v prospech dobovej propagandy, ktorý sa maskuje bojom proti propagande. Autori zobrali modernistický motív tzv. veľkého príbehu, ktorý nainštalovali do súdobej agresívnej „progresívnej“ propagandy s cieľom deklaratívne poukázať na príslušnosť k novej „elite“, ktorá pohŕda bežnými ľuďmi. Autorský zámer bol, ako píše marketér, „vysporiadať sa“ negovaním odkazu totality. Odhalili vlastné totalitné myslenie, ktoré redukuje Slovákov na extrémistov, ktorí si dokonca nezaslúžia ani umiestnenie vlajky.
● Je to náznak presadzovania ideológie na pôde kultúrnej ustanovizne…
Nejde vôbec o prvý prípad. Mnohé kultúrne, vedecké a vzdelávacie inštitúcie sa dlhodobo politicky angažujú, čo môžeme vidieť najmä v ich marketingu. Sú to nasvietené budovy, angažované profilové fotky, farebne pozmenené logá atď.
● P. O. Hviezdoslav patril medzi nominantov na Nobelovu cenu literatúry za Krvavé sonety. Prečo podľa vás dehonestujú tohto človeka?
Hviezdoslav patrí k popredným osobnostiam slovenskej kultúry a symbol odťatej hlavy, ktorá má byť podľa autora vraj busta, je prvoplánový politický ťah. Dodatočné vyhlásenie o kontexte hlavy s odkazom na Hamleta je absurdné. Nejde o konceptuálne umenie, pod dielom nie je anotácia ako ho čítať, a interpretácia je otvorená. Je paradoxné, že Hviezdoslav ako principiálny pacifista je v kontraste s militantne angažovanou skupinou s dúhovou a ukrajinskou vlajkou. Riaditeľka divadla potvrdila, že vitráž má byť údajne „nadsádzkou k tomu, čo sa nazýva bratislavská kaviareň“. Tomu hovorím gól do vlastnej brány a až freudovské prerieknutie.