Druhá matičná budova: Kubizmus postavený na základoch klasicizmu


//Druhá matičná budova: Kubizmus postavený na základoch klasicizmu

V roku 2019 uplynie 100 rokov od oživotvorenia Matice slovenskej a honosného vrátenia prvej budovy, ktorú pri zakázaní Matice v roku 1875 zhabal uhorský režim. V budove v roku 1919 však pôsobili štátne úrady, a hoci už existovalo prvé Československo, pre svoje potreby dostala Matica len tri miestnosti. Matiční činitelia uvažovali oodpredaji budovy štátu a o postavení novej. Stalo sa to v rokoch 1924 – 1926. Vyzbieraná suma dva milióny korún stačila na postavenie novej, druhej budovy Matice, ktorú slávnostne otvorili v roku 1926. Jej výstavba trvala dva roky. V listine vloženej do základného kameňa jej druhej budovy sa píše:

„Budúcim pokoleniam! Dňa 13. augusta roku 1924 kladieme túto pamätnú listinu do základného kameňa novej budovy Matice slovenskej. Oslobodenie národa vrátilo nám roku 1919 starú budovu Matice slovenskej, uhorským štátom zhabanú roku 1875. Budova vrátila sa nám však štátnymi úradmi temer celá zaujatá a pre ich potreby adaptovaná, takže budúcim úlohám a potrebám Matice slovenskej už teraz nezodpovedala. Toto nás primälo k tomu, že sme starú budovu Matice slovenskej predali štátu československému pre potreby úradov a za kúpnu cenu vystavili sme budovu novú…“

Čo vieme o stavbe z umeleckého hľadiska? Architektom a projektantom stavby je miestny staviteľ Ján Palkovič. Charakterom svojho architektonického výrazu ide o typ, resp. derivát českého a slovenského dobového kubizmu, stavajúceho na klasicizujúcej kompozícii priečelia. Vznik tejto stavby je spojený s osobnosťou Jozefa Škultétyho ako vtedajšieho správcu Matice. Ide o typ monumentalizovanej, masívnej hmotnej stavby, v priečelí členenej výraznými rizalitmi v osi stavby a na jej krídlach, resp. rámujúcimi boky stavby. Vstupný portikus je včlenený do motívu ústredného rizalitu a je tvorený piliermi a stĺpmi s pozdĺžnym kanelovaním. V nadpraží vstupého rizalitu je umiestnený balkón. Nad kordónovou rímsou, členiacou prízemnú časť a 2. a 3. poschodie, sú situované pilastre (polovičný plastický pilier) na báze tzv. vysokého slohu, keďže presahujú viac poschodí. Nad podstrešnou kordónovou rímsou, ktorá obieha celú stavbu, resp. priečelie a preto kordonová, sú osadené tympanony bez plastických doplnkov. Z funkčného hľadiska v horizontoch 1. poschodia a v horizonte podstrešia boli situované depozity a ateliéry, resp. reštaurátorské a expozičné priestory a dielne.

PhDr. Ladislav Skrak
Výtvarný odbor Matice slovenskej
2018-07-26T16:35:04+00:0026 júla 2018 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X