Jonáš Záborský – realista v časoch romantizmu


/, Košický kraj/Jonáš Záborský – realista v časoch romantizmu

Pri rozhodovaní čo robiť, keď pandémia nedovoľuje hromadné podujatie, sme sa prevažne zamerali na osobnosti späté s mestom Košice a ich výročia. Jediné, čo môžeme urobiť na ich pripomenutie si, je aspoň položiť venček k pamätnej tabuli alebo buste na znak úcty k ich práci, ktorú vykonali pre slovenský národ.

23. januára sme si pripomenuli 145. výročie úmrtia Jonáša Záborského – básnika, prozaika, kňaza, historika, pedagóga. Položili sme nový venček k dvojbuste Štúr-Záborský, ktorá symbolizuje ich stretnutie 24. februára 1849.

Záborského životná púť začala síce v zemianskej, ale chudobnej rodine v turčianskej obci Záborie. Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, práve tu napísal ódu „Na Slovákov“ (uverejnenú v almanachu Zora, 1836). Bojoval proti úžere, alkoholizmu a nedostatku vzdelania. V rokoch 1839-40 študoval na univerzite v Halle po boku Ľudovíta Štúra. V rokoch 1841-42 pôsobil ako evanjelický kaplán v Rankovciach. Fara vyhorela a Záborský sa potýkal s existenčnými problémami. V roku 1843 bol vysvätený za katolíckeho kňaza. Do roku 1850 pôsobil v Košiciach na nemeckej fare ako kaplán.

Záborský sa nezhodol s Ľudovítom Štúrom, bol na strane staršej generácie vedenej J. Kollárom a P.J. Šafárikom. Ako zeman nesúhlasil so Štúrovými protifeudálnymi názormi a s orientáciou štúrovcov na Viedeň. Uprednostňoval zmenu postavenú na inteligencii a vyšších vrstvách obyvateľstva, dával do pozornosti zlú sociálnu situáciu širokých vrstiev obyvateľstva. Vo svojom životopise píše musíme po troške získať i duchovenstvo i zemianstvo skrze literatúru, a tak potom ošľachtiť surovú masu, ktorá vždy len za zemianstvom a duchovenstvom pôjde“.

V Košiciach pri prehliadke jeho bytu sa našli Žiadosti slovenského národa, zato ho uväznili a obvinili z panslavizmu. Po oslobodení bol pod policajným dozorom.

Keď prišiel Ľudovít Štúr do Košíc, Záborský ho najprv poprel, napokon sa porozprávali na mestskej fare. Štúr požadoval, aby sa pripojil k ich povstaniu, no realistický Záborský neveril, že Viedenská vláda po víťazstve splní požiadavky Slovákov. O tomto stretnutí sa Štúr nezmienil, vieme o ňom len zo životopisu Jonáša Záborského. Na prelome rokov 1849/ 1850 prijal miesto učiteľa gréčtiny na právnickej akadémii na Hlavnej 67, kde má aj svoju vlastnú pamätnú tabuľu, ku ktorej sa ale momentálne nedá nič zavesiť.

Pôsobil ako redaktor Slovenských  novín, ale znechutený cenzúrou v Bachovom absolutizme sa uchýlil na faru v Župčanoch (1853-1876). Prijal štúrovskú slovenčinu, začal v nej aj písať, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Písal poéziu, prózu, drámu, historické, náboženské i autobiografické práce. Väčšina jeho diel pochádza práve z pôsobenia v Župčanoch.

Bol výraznou osobnosťou slovenskej literatúry i národného hnutia. Označený za pansláva, prebehlíka i hriešnika, mnohými nepochopený, ku sklonku života zatrpknutý s myšlienkami o premrhanom živote. Možno len žijúci v nesprávnom období.

Michal Matečka

riaditeľ DMS Košice

foto: Martina Matečková

X