Jozef Podhradský sa vrátil do Skalice


/, Trnavský kraj/Jozef Podhradský sa vrátil do Skalice

Matica slovenská v roku 2023 pokračuje v systematickom pripomínaní si členov najlegendárnejšej generácie národných dejateľov a to štúrovcov. Po čase sme sa opäť dostali na Záhorie, kde sme si pripomenuli dvestoročnicu narodenia Jozefa Podhradského.

V nedeľu, 23. apríla 2023 sa stretli matičiari zo Záhoria a okolia pri pripomienke 200. výročia narodenia Jozefa Podhradského – evanjelického kňaza, pedagóga, spisovateľa, krajanského dejateľa a štúrovca. Spomienka bola organizovaná v spolupráci s mestom Skalica, CZ ECAV Skalica a Záhorským múzeom v Skalici. Súčasťou spomienky boli slávnostné Služby Božie, kde brat farár Peter Švehla vyzdvihol dôležitosť celej generácie štúrovcov.  Po Službách Božích nasledovala samotná spomienka. V nej okrem iného odzneli aj básne, ktorých autorom je Jozef Podhradský. S príhovorom vystúpila primátorka mesta Skalica Oľga Luptáková, ktorá zdôraznila význam takýchto podujatí ako aj ich národný akcent, taktiež pripomenula dôležitosť MS v súčasnej spoločnosti. Predseda MS Marián Gešper vo svojom príhovore prízvukoval výnimočnosť a dôležitosť štúrovskej generácie. Štúrovci dali základ všetkého, čo máme dnes. Boli pri založení slovenských škôl, prvých slovenských gymnázií, úradov, boli pri začiatkoch slovenského parlamentarizmu, založili prvé slovenské vojsko a teda celú vojenskú tradíciu, prijali prvý ucelený politický program Slovákov – Memorandum národa slovenského, znechali nám kodifikovaný jazyk, založili Maticu slovenskú a v neposlednom rade spravili zo slovenského národa jednotný samobytný národ. Často išli na úkor vlastného pohodlia a čo ich najviac oddeľuje od ostatných generácií národných buditeľov je, že vedeli, že ich ciele a práca sa naplnia (ak vôbec) až o niekoľko generácií neskôr. Toto ich posúva na pomyselný piedestál národných dejateľov.  Po príhovoroch vystúpil s odbornou prednáškou o živte a diele Jozefa Podhradského člen Výboru MS Jozef Schwarz, autor myšlienky spomienky na túto významnú osobnosť.  Následne sa prítomní presunuli mestom po stopách jeho rodného domu, ktorého miesto je však nie úplne odhalené, čo prináša priestor na ďalší výskum jeho osobnosti. Taktiež je priestor na odhalenie  pamätnej tabule priamo v Skalici.

Jozef Podhradský sa narodil v Skalici 19. apríla 1823 v rodine súkenníka Jozefa Podhradského a jeho ženy Evy rod. Novákovej v lokalite zvanej Jedličkov majer. V roku 1835 ako 12-ročný s cieľom naučiť sa po maďarsky odišiel na tri mesiace do Šamorína a potom do Komárna, kde absolvoval v roku 1839 nižšie gymnázium. Tu sa národne prebudil čo potvrdzuje slovami: „Nevedel som, čo som, až v Komárne zvedel som, že som Slovák“. V rokoch 1839 – 1848 študoval evanjelické lýceum a teológiu v Bratislave, kde sa stal členom Štúrovej družiny, čo natrvalo ovplyvnilo celý jeho život i literárne dielo. Pripomeňme, že práve Jozefovi Podhradskému ďakujeme za prvé hudobné aranžmán dnešnej slovenskej hymny z roku 1843. Sám spomínal, že „Janko Matúška býval pri Fürsten-Allee (dnes Námestie Slobody). V tej uličke, od Palkoviča v treťom dome. Keď skladal svoju Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, musel som mu ju (melódiu ľudovej piesne „Kopala studienku“) hrať na citare. To bola naša zábava.“

V roku 1848 zložil na peštianskej univerzite profesorskú skúšku z filozofie, klasických jazykov, nemeckej a maďarskej literatúry. V tom istom roku ho pozval farár slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti Ján Kollár za pomocného farára a učiteľa. Udalosti rokov meruôsmych prežíval v Pešti. Po Kollárovom odchode do Viedne stal sa v roku 1850 jeho nástupcom v slovenskom zbore. Podhradský sa v Pešti ženil dvakrát. Prvá manželka Juliana rodená Podhradská z ďalekej rodiny zomrela začiatkom mája 1861 ako 28 ročná. Následne sa oženil s jej mladšou sestrou Pavlínou.

Ako dobre pripravený štúrovec vyjadroval svoje presvedčenie a snahy po slovenskej obrode. Po vyhnaní z Pešti krátko pôsobil v rokoch 1862 – 1863 ako vojenský evanjelický kňaz vo Viedni. V roku 1863 odchádza do Nového Sadu. V novosadskom prostredí Podhradský spolupracuje a priatelí sa so spolužiakmi z bratislavských štúdií, najmä Svetozárom Miletičom. V „ovzduší hlbokých sympatií vtedajšieho slovenského kultúrneho života k srbským pravoslávnym vodcom“, prijíma rozhodnutie konvertovať v kláštore Kovalj na pravoslávie. Počas novosadského pobytu vydal aj viaceré práce v srbčine. V roku 1872 odchádza za profesora na novozaložené maďarsko-srbské gymnázium do Sombora. Po jeho márnom úsilí udržať srbské oddelenie odchádza v roku 1879 predčasne do dôchodku. Práve v Sombore je pochovaná aj jeho dcéra Albína Podhradská, prvá žena – autorka divadelnej hry v srbskom jazyku „Chudobná Mileva z Bosny v našej civilizácii roku 1878“. V nej sa zasadzuje  za jednotu Slovanov predovšetkým preto, že ich postavenie pokladá v Európe za marginalizované. Narodila sa roku 1858 v Pešti a zomrela roku 1880 v Sombore. Hra nikdy nebola inscenovaná, mladá spisovateľka a jej hra zostali neznáme a zabudnuté.

Nedostatočná penzia a početná rodina ho nútia hľadať obživu až v Rusku, kde krátko pracuje ako knihovník v Petrohrade. V roku 1882 dostal miesto profesora na gymnáziu v Leskovaci na srbsko-bulharských hraniciach, kde pôsobil do roku 1888. Od roku 1888 je profesorom gymnázia v Belehrade a pôsobil na ňom do roku 1898 (do 80. roku svojho života). V roku 1915 utiekol z Belehradu pred príchodom frontu spolu s rodinou do Banjici a potom do Jagodiny, kde 13. novembra 1915 umrel. Po vojne uložený na cintoríne v Belehrade.

Jozef Podhradský prežil 67 rokov mimo územia dnešného Slovenska, čo predstavovalo viac ako tri štvrtiny jeho dlhého života. Avšak svojim životom i tvorbou bol plne oddaný myšlienke svojbytného slovenského národa. Bol presvedčený štúrovec a dnešnými slovami povedané slovenský aktivista.

Text: Peter Schvantner, Jozef Schwarz
Foto: Peter Schvantner, Záhorské múzeum v Skalici

 

 

 

X