Kritický stav?


//Kritický stav?

Cestujem po Slovensku veľa a často, a vidí sa mi, že vzdialenosti sa zväčšujú, zájsť z mesta do mesta a z miesta na miesto trvá čoraz dlhšie. Žeby sa nám Slovensko zväčšovalo? Nie, len stav našich ciest všetko vzďaľuje a predlžuje. Dostať sa z Bratislavy do Martina je teda fuška. Popod Strečno sa prejsť vonkoncom nedá, cez Kremnicu sa do Martina dá dostať len po lesnej ceste po desaťminútovom čakaní pred (alebo za) Krahulami a jazdou „po tankodrome“okolo Mošoviec. A to ešte vás zdrží spomalenie pri Blatnom a ak idete po R1 a Pribine aj pri Vlčkovciach. A o východe radšej ani nehovorme, v Prešove končia všetky dobré (prerušované) cesty a už – aj tam – hrozí „kritický stav“. Tunel pod Dubnou skalou ešte len kopú a diaľnicu od Turian do Ružomberka ešte asi ani nevymysleli.
To naozaj sa zakaždým čaká na „kritický stav“, aby to stálo viac peňazí? Až tak hlboko sme už padli? Naozaj bez percent navyše sa už nič nedá? Alebo sme vskutku takí neschopáci, že nevieme desaťročia spojiť Bratislavu s Košicami cez Slovensko? Cez Maďarsko sa to dá pohodlne (za jedenásť či dvanásť eur). Aby človek našim južným susedom závidel pavučinu diaľnic – napokon nielen to. Aj ráznu obranu ich vlastných záujmov pred cudzími.
Žeby náš dobrý národ už nebol dobrý, lebo má vlastné peniaze? (Aj euro je „naša“ mena a vďaka nej sme už v európskom jadre, či sa nám to páči, alebo nepáči.) Žeby všetky tie delenia a rozdelenia a teda aj ľudské bloky, jedy a pajedy, súviseli s našimi bezodnými vreckami? Je väčší balík peňazí neporovnateľne viac , ako naše spoločné, celoslovenské, národné záujmy? Tie ako keby už ani neexistovali. Tlačí sa mi do kláves to, čo som už povedal a možno aj napísal: totiž že aj to rozdeľovanie a „obrodzovanie sa“ v našej Matici súvisí len a len s peniazmi, s majetkami. Aj keď neveľkými a sčasti už „minútymi“ (viď otvorená skriňa).
Ale sú v Matici naďalej aj statoční ľudia a je ich väčšina! Za všetkých spomeniem tých, ktorí ožiarili Slovensko vatrami zvrchovanosti. Napríklad mladých z Veľkého Hostia, ktorí dokážu pod matičnú zástavu zhromaždiť a „pohostiť“ celé Suchodolie. Aj keď aj cesta do obce Veľké Hoste je komplikovaná. Vďaka, Jozef Korál a ostatní, ktorým „kritický stav“ nehrozí.

27.7.2017

Marián Tkáč, predseda MS

2017-07-27T15:02:24+00:0027 júla 2017 |Očami Matice|
X