Česko-slovenské légie v prvej svetovej vojne zohrali významnú úlohu v politickom zápase o presadenie vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Dopomohli k rozbitiu rakúsko-uhorského žalára národov a boli tak jedným z pomyselných míľnikov v dlhej niti dejinných vystúpení vedúcich k našej zvrchovanej štátnosti, ktorej 30. výročie čoskoro oslávime. Slováci sa tak vymanili z tvrdého maďarského odnárodňovacieho útlaku a v nových demokratických pomeroch sa mohli s omnoho väčším dôrazom nadýchnuť k budovaniu národnej identity a povedomia.
Matica slovenská, vedomá si kauzality historických udalostí si už dlhšiu dobu pripomína legionársku obec. V predvianočnom čase (15. decembra) sme vzdali hold pri príležitosti 140. výročia narodenia Jozefovi Miloslavovi Országhovi (15. 12. 1882 – 7. 9. 1939). Pietny akt sprevádzalo kladenie vencov na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, kde legionársky dôstojník, národný a politický činovník spočíva.
Nasledovala odborná časť na Dome MS v Bratislave. S odborným referátom vystúpil zamestnanec Slovenského historického odboru MS Radoslav Žgrada. Podujatie spestrila hraná scénka v podaní členov Divadelného odboru MS v podaní Petra Vrlíka a Petra Schvantnera, ktorý stvárnil Jozefa Országha. Následne sa premietal dokument z dielne Informačného ústredia MS Tajný spolok Mor ho!, z ktorého radov pochádzalo viacero významných legionárov.
Jozef Országh sa angažoval v slovenskom národnom hnutí už pred vojnou, najskôr ako člen, neskôr ako podpredseda Česko-slovenskej besedy vo Varšave. Ako jej zástupca sa v septembri 1914 zúčastnil petrohradských rokovaní krajanských spolkov v Rusku spolu s vyslancami ďalších obdobných organizácií z Petrohradu, Moskvy a Kyjeva. Výsledkom bola audiencia u samotného cára Mikuláša II. 17. 9. 1914. Bolo to jedno z prvých stretnutí zahraničného odboja s vrcholným predstaviteľom dohodovej mocnosti, kde sa predostreli návrhy na riešenie národnej otázky smerujúce ku vzniku samostatného Česko-Slovenska. Országh bol od začiatku zástancom plnej slovenskej samosprávy v rámci spoločného štátu. Audienciu u vladára Ruskej ríše sprostredkoval vtedajší minister zahraničných vecí Sergej D. Sazonov a zúčastnili sa ho štyria zástupcovia krajanov zo spomenutých centier: menovite Červený, Koníček, Klecanda – teda traja Česi, a Jozef Miloslav Országh ako jediný Slovák za varšavskú organizáciu. Mikuláš II. sa so záujmom informoval o situácii u nás doma, chcel poznať postoj uhorských Slovákov k Čechom i Rusom. Országh na stretnutí podporil perspektívu vzniku štátu Čechov a Slovákov. Cár ho požiadal, čo bolo veľmi nezvyklé, o opätovnú samostatnú audienciu. Tá sa však pre nabitý vladárov program nakoniec nekonala. Zo strany Mikuláša II. na prvom stretnutí neboli proklamované žiadne prísľuby, samotná návšteva u cára Ruskej ríše mala však propagačný účinok a podnietila politickú atmosféru smerujúcu k samostatnosti doma aj v zahraničí. Petrohradskými poradami Országhova odbojová činnosť vlastne len začala. Následne organizoval nábor do Českej družiny a bol politickým poradcom jej veliteľa. V októbri 1916 bol účastníkom porady skupiny slovenskej inteligencie (spolu s J. Markovičom, V. Daxnerom, V. Hurbanom, J. Jančekom), ktorá prijala programový prejav Náš cieľ, obsahujúci požiadavku spoločného česko-slovenského štátu, v ktorom bude Slovensku zaručená úplná národná samospráva, voľnosť sebaurčenia a vývoja. V Československých légiách v Rusku pôsobil celé obdobie. Dosiahol hodnosť majora. V závere sibírskej anabázy, začiatkom roku 1920, sa stal zástupcom Česko-slovenskej republiky vo Vladivostoku. Po vojne bol predsedom a neskôr čestným predsedom Združenia slovenských legionárov. Svoje spomienky z účinkovania v Rusku publikoval vo viacerých časopisoch.
Jozef Országh sa svojou účasťou zapojil do spoločného úsilia Československých légií, ktoré sa podieľali na víťazstve Dohody v prvej svetovej vojne, teda strany ktorá mala rozhodujúce slovo o povojnovom vývoji v Európe a bola garantom vzniku a existencie česko-slovenského štátu. Z politického hľadiska ich existencia podporila českú a slovenskú politickú emigráciu v snahách o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý bol historicky nevyhnutným medzistupňom k našej samostatnosti.
Text: Radoslav Žgrada, SHÚ MS
Foto: Laura Košková

