Matičný tajomník Štefan Krčméry a samospráva Slovenska


/, Bratislavský kraj/Matičný tajomník Štefan Krčméry a samospráva Slovenska

V priestoroch Knižnice slovenskej štátnosti Matice slovenskej v Bratislave sa dňa 8. augusta 2019 konala ďalšia prednáška s diskusiou z cyklu Rozhovory o histórii. Tento pravidelne konávajúci sa historicko-debatný formát Historického odboru MS a Slovenského historického ústavu MS prilákal do publika opäť značný počet účastníkov, ktorí si tentoraz prišli vypočuť prednášku na tému Matičný tajomník Štefan Krčméry a samospráva Slovenska. Prednášateľom bol historik Mgr. Lukáš Krajčír, PhD. zo Slovenského historického ústavu MS, ktorý sa téme samospráve Slovenska, matičným dejateľom a vôbec slovenským verejným činiteľom medzivojnového obdobia venuje systematicky už niekoľko rokov.

Úvodné slovo predniesol moderátor podujatia, historik PhDr. Peter Mulík, PhD. (člen výboru HO MS a zástupca riaditeľa SHÚ MS), ktorý v širšom časopriestorovom rámci poukázal na pozabudnuté úvahy viacerých matičných a pritom verejných činiteľov na dobové aktuálne témy. Takou bola nepochybne aj otázka samosprávy Slovenska, ktorá podľa prednášateľa Lukáša Krajčíra zaujímala politikov naprieč celým vtedajším spektrom politických strán medzivojnového Československa.

Lukáš Krajčír vo svojej prednáške poukázal na Krčméryho rodinné, evanjelické a národniarske zázemie, ktoré značne utváralo jeho názory aj na samosprávu Slovenska. Podčiarkol, že jeho názory formoval vtedajší predseda SNS Emil Stodola. Vyznačovali sa umierneným prístupom, keďže požadoval budovať samosprávu, ba aj federalizáciu Československa na báze evolučného vývoja, ktorý by neohrozil stabilitu republiky a nepodporoval by maďarskú iredentu.

Nazdával sa, že treba najprv vybudovať miestne odbory MS, pretransformované z miestnych výborov SNR, čím by sa posilnilo jednak postavenie Matice slovenskej vo verejnom priestore a jednak aj jej veľká úloha vo vzdelávaní a pestovaní národnej a občianskej spoluzodpovednosti. Iba vzdelaní občania mohli podľa Krčméryho budovať funkčnú obecnú samosprávu so zodpovednými komunálnymi politikmi.

Podporoval novelizáciu nedôsledného župného zákona z r. 1920, najmä vyhnúť sa centralizačným tendenciám, posilniť funkcie župných orgánov. Inšpirácie v samospráve nachádzal v Alsasku, Provensálsku, Švajčiarsku. Bol zástancom duálneho systému dvoch hlavných miest Slovenska, keď Bratislava by bola finančno-hospodárskym a Turčiansky Svätý Martin národno-politickým a kultúrnym centrom Slovenska a Brno hlavným mestom republiky.

Samosprávu však vnímal aj v širšom európskom rozmere, keďže bol zástancom európskej integrácie s Veľkou Britániou a s demokratizovaným, nekomunistickým Ruskom.

Na záver Lukáš Krajčír zdôraznil, že Krčméry predstavil vo svojich konceptoch viacerých českých a slovenských verejných činiteľov, z ktorých treba spomenúť matičného správcu Jozefa Škultétyho a dcéru prezidenta Alicu Masarykovú.

Aj keď jeho samosprávne úvahy nepredstavovali nosnú tému jeho záujmov, dodnes sa viaceré z nich javia ako aktuálne s nadčasovými posolstvami.

L. K.

Mgr. Lukáš Krajčír, PhD.

X