Národopisné zbierky dolnozemských Slovákov v Matici slovenskej

Práca Krajanského múzea Matice slovenskej (KM MS) ako ústredného pracoviska MS pre styk a spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí je orientovaná aj na budovanie krajanského dokumentačného strediska. Ak sa zameriame na tematiku národopisu dolnozemských Slovákov, fond KM obsahuje 1 škatuľu k téme Slovákov z Bulharska, 115 škatúľ archívneho materiálu k štátom bývalej Juhoslávie, 100 škatúľ k dejinám Slovákov žijúcim v Maďarsku, 33 škatúľ s obsahom, ktorý sa týka krajanov z Rumunska.

Krajanský fond Slovákov žijúcich v Bulharsku nie je orientovaný iba národopisne, avšak pre jeho malý rozsah si ho dovolíme predstaviť v celosti. Nájdeme tu výber z Náprstkového múzea, výber fotografií bulharských antifašistov (z výberu pre expozíciu r. 1984), fotografie z dejín a života Slovákov z Bulharska, korešpondenciu Ondreja Ilavského: Spomienky. Pôsobenie slov. učiteľa na slov. škole v Bulharsku, negatívy fotografií – Československý klub v Bulharsku či ročenku Spolku Slovákov z Bulharska.

Vo fonde k Juhoslávii je obzvlášť zaujímavý najmä fotografický materiál, negatívy a diapozitívy, ktoré (prevažne) venoval Matici slovenskej Ján Jančovic. Fotografie zachytávajú kroje, typy stavieb, zariadenie domov Slovákov z Dolnej zeme, zábery z každodenného a kultúrneho život krajanov. Škatule obsahujú aj materiály z národopisného výskumu v Juhoslávii. Niekoľko z nich obsahuje fond venujúci sa národopisnému výskumu Márie Botíkovej a Rudolfa Brtáňa. Archiválie obsahujú korešpondenciu matičiarov s krajanmi z Vojvodiny, výzvy k zberu národopisného materiálu a tiež listy, kde miestni obyvatelia popisujú veľkonočné či vianočné zvyky i miestne zvláštnosti. Fond obsahuje i fotodokumentačný materiál.

Samostatnou zložkou archívu je osobitý fond audiovizuálneho materiálu. Staré filmové kotúče zachytávajú stropazovské tance, piesne zo Starej Pazovy i podujatie Hložany tancujú. Na menších filmových kotúčoch nájdeme filmy s názvom: Z dobových izieb s podtitulmi kroje, oblečenie i ľudový tanec.

Vo fonde fotografií pod značkou Maďarsko nájdeme rozsiahlu zbierku fotografií z národopisného tábora z roku 1986, z festivalov ľudového tanca (1993), z výskumov v Nireďháze (1979), zo Slovenského národopisného pamiatkového domu v Kisköroši, z národopisných slávností, z národopisnej expozície v Bánku, ako aj jednotlivé fotografie odevov (kroje, pančuchy, sedliacky odev), nástrojov, obydlí (pece, strechy, domy), krajanov pri vykonávaní remesiel (pradenie, kraslice, kredence, dobový riad, mláťačky…), ako aj zachytenie života krajanov v Rumunsku (tradičná svadba z Gemelčičky, mláťačka na salaši, sedliacky dvor, život na salašoch,…). Osobitý fond predstavujú fotografie s názvom Zo života v blízkosti Pilíšskych hôr, kde nájdeme fotomateriál najrozličnejšieho zamerania: voz s koňmi, miestni rezbári a ich výrobky, varenie, páranie peria, bábiky, tance dievčat, sušené rastliny i zábery z tradičnej svadby.

Fond Matice slovenskej k dolnozemskej tematike nie je uložený iba v Krajanskom múzeu Matice slovenskej, ale i v Archíve Matice slovenskej, ktorý je ďalším špecializovaným pracoviskom Matice slovenskej. Jeho podrobné inventáre sú spracované do začiatku 70. tych rokov 20. storočia, vďaka čomu je možné pracovať priamo s indexom „národopis“. Pri príprave nášho príspevku sme sa zamerali na fondy Archívu Matice slovenskej od roku 1919 do roku 1949. Po roku 1949 národopisný materiál Matice slovenskej sa dostal pod gesciu Literárneho archívu Matice slovenskej, ktorý dnes patrí Slovenskej národnej knižnici a Etnografickému múzeu v Martine. Krajanskú problematiku (spoločne s výskumom národopisu) prebral Československý ústav zahraničný, so sídlom v Prahe.

Ak sa zameriame na činnosť Matice slovenskej v oblasti výskumu dolnozemského národopisu v r. 1919 – 1949 môžeme konštatovať, že Matica slovenská sa cielene zameriavala iba na národopis Slovenska. Tento výskum riadil národopisný odbor Matice slovenskej, ktorý podľa zápisnice z II. riadneho Valného zhromaždenia Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine, z 25. augusta 1920, zriadil výbor Matice slovenskej. Spoločne s historickým a „jazykozpytným“ odborom vznikol národopisno-pamiatkový odbor s členmi: Jur Polívka, Jur Horák, Jozef Škultéty, Ján Amber, Pavel Socháň, Jozef Ľ. Holuby, Karol A. Medvecký, Ján Slávik, Elena Ivanková, A. D. Svoboda, Dušan Jurkovič, J. Vydra, Ješak Hofman, Karol Hušek a Miloš Janoška.

Od roku 1923 do svojej činnosti zaradil priamy výskum, ktorý bol zameraný na zber národopisného materiálu. S krajanmi sa tento styk nezabezpečoval programovo, avšak vzájomná spolupráca fungovala aj v tejto oblasti. V zápisniciach zo zasadnutí Národopisného odboru Matice slovenskej nachádzame záznamy, ktoré dokazujú, že Matica slovenská sa programovo začala orientovať na národopisný súpis Slovenska a adresovala Slovákom výzvu na zber národopisného materiálu. Jej cieľom bol „vznik veľkého národopisného diela.“

Aj napriek útržkovitosti vo fonde nachádzame záznamy reakcií krajanov na matičnú výzvu. Vo fonde od roku 1920 až prakticky do súčasnosti nájdeme záznamy, v ktorých Matica slovenská zasielala krajanom na Dolnú zem národopisné publikácie a vyzývala ich na rozličnú spoluprácu. Sporadicky vo fonde nachádzame priame žiadosti krajanov o zaslanie národopisných fotografií, zbierok piesní, kolied či vinšov. Zaznamenávame nepravidelné žiadosti z Juhoslávie, Maďarska i Rumunska. Žiadosti sa dostávali priamo správcovi Matice slovenskej, ktorý písomne vyrozumel každého krajana. Z listov vyberáme: v roku 1936 sa na Maticu slovenskú obrátil listom Gejza Rončiak z Oradei (Rumunsko – mimo oblasti Dolnej zeme), v ktorom žiada: „knižočku v ktorej budú spievanky vianočné, a práve tak, čo sa spieva na vianočný večer.“ Podobné žiadosti, napr. o slovenské básne a piesne, o fotografie z filmu Zem spieva, o zbierku ľudových piesní Figuša Bystrého, či o notové záznamy ľudových piesní, adresujú Matici slovenskej aj krajania z Bekéšskej Čaby, z Požegy, Budapešti i Kysáča (Archív MS – roky 1920 až 1946).

Občasne sa na Maticu slovenskú obracali krajania so žiadosťou o posúdenie národopisného materiálu alebo ho priamo zasielali do jej zbierok. Prvý archívny záznam nepatrí Dolnozemcom, ale krajanke z Užhorodu, ktorá ponúkla na knižné vydanie dielo o technických postupoch vyšívania ľudových výšiviek a krojov už v roku 1920.

Úspech národopisného odboru Matice slovenskej zožal najmä film Zem spieva, ale i mnohé publikácie zbierok fotografií zo života slovenského ľudu. O to, aby do jeho výskumných činností boli zaradení i krajania, žiadali Slováci žijúci v Juhoslávii, ktorí v roku 1945 vyzvali Maticu slovenskú listom, aby jej pracovníci prišli spracovať materiály o živote Slovákov vo Vojvodine. „Nehľadiac ani na možnosť skorej reemigrácie, súrne, je potrebné túto prácu vykonať, aby tak život slovenskej menšiny v Juhoslávii a jej dvestoročný pobyt v tých krajoch bol po každej stránke zachytený a spracovaný vedecky. (…) po stránke dialektologickej, národopisne, sociograficky a historicky.“ Požiadavkou sa následne zaoberala Matica slovenská na osobitnej porade, kde uznala potrebu tohto výskumu a určila postup ďalších možných krokov. Odporučila, aby sa výskumníci na bádateľskú prácu pripravili už doma a „aby sa mohli na pracovnom mieste čím skorej do tamojších pomerov vžiť.“

Fond Matice slovenskej týkajúci sa národopisu Dolnej Zeme ukrýva aj komunikáciu so Slovenským cudzineckým zväzom a ďalšími národnými inštitúciami v iných krajinách (Matica chorvátska, slovinská, srbská). Tento archív obsahuje korešpondenciu, ktorá obsahuje listy medzi organizáciami o národopisnej literatúre a žiada ich výmenu. Dopyt bol aj po slovenskom národopise v iných jazykoch ako len v jazyku slovenskom, ktorý by bol určený nielen krajanom, ale aj cudzincom.

Archív odrážajúci národopisné aspekty Dolnozemcov je zachovaný vo viacerých úložiskách Matice slovenskej, jeho spracovanie je zatiaľ iba čiastočné. Archiválie uložené v Matici slovenskej sú veľmi obsažné a rozsiahle. Inventáre k nim sú spracované iba do roku 1976, no i napriek tomu, aj tento fond môže byť pramenným materiálom pre široké spektrum výskumov. Všetko, čo Matica slovenská uchováva vo svojich depozitoch je prístupné širokej bádateľskej verejnosti pre hlbší výskum.

Zuzana Pavelcová