Návrh o druhom národnom cintoríne predkladatelia nateraz stiahli


/, Žilinský kraj/Návrh o druhom národnom cintoríne predkladatelia nateraz stiahli

Návrh o druhom národnom cintoríne predkladatelia nateraz  stiahli

Chýba koncepčná starostlivosť o hroby

 

Marián GEŠPER – Foto: archív

Návrh skupiny poslancov NR SR o vytvorení druhého národného cintorína v Bratislave pretvorením Ondrejského cintorína nepríjemne zaskočil verejnosť, no najmä Martinčanov, Turiec i Maticu slovenskú. Návrh zákona sa hladko prehupol cez prvé čítanie v zákonodarnom zbore a už sa zdalo, že sa v tichosti schváli. Matica slovenská však vyjadrila nesúhlas. Predkladateľ návrhu M. Svrček zo SME RODINA napokon návrh stiahol a 8. apríla navštívil národnú ustanovizeň. Ocenil, že vstúpila do verejnej diskusii o tomto návrhu. Na rokovaní sme sa zhodli, že v rámci zákona ostane jedinečnosť Národného cintorína v Martine. Transparentný zákon vytvorí systém štátnych cintorínov, ako aj štatút štátnych hrobov niektorých významných osobností Slovenska.

Možno konštatovať, že poslanec M. Svrček si osvojil niektoré návrhy Matice slovenskej. Rovnako prezentoval názor, že Matica slovenská si zaslúži vyššiu finančnú podporu od štátu na svoje kultúrno-spoločenské aktivity.

ŠTÁTNE POHREBY

To, že pôvodný návrh nebol predložený na pripomienkovanie Matici slovenskej i iným kultúrnym organizáciám nie je nateraz dôležité. Zaujímavosťou je, že sa na nový národný cintorín malo vyčleniť dvestotisíc eur. Zvláštne, keď MS prišla v tomto roku na základe argumentu „šetrenia v dôsledku pandémie“ o štyristotisíc eur. Výsledkom toho je, že napríklad Slovenským pohľadom chýba približne devätnásťtisíc eur, čo si vynútilo prejsť na dvojmesačné vydávanie, ktoré bolo naposledy na hanbu súčasnej „demokratickej“ Slovenskej republiky za Uhorska v 19. storočí. Paralela tu je, keďže na Národnom cintoríne v Martine odpočívajú práve zakladatelia tohto najstaršieho slovenského časopisu.

Medzi novinárskymi otázkami zaznelo, či bol v Martine po roku 1993 pochovaný vôbec nejaký významný dejateľ? Jeden z argumentov totiž znel, že v súčasnosti sú slovenské osobnosti nedávno zosnulé aj tak pochovávané v Bratislave. To znamená, že cintorín v Martine v súčasnosti neslúži ako jediný cintorín pre ostatky novodobých osobností? Opak je pravdou. V posledných rokoch boli na Národnom cintoríne v Martine pochované významné osobnosti, ako napríklad kultúrny historik, výtvarník a básnik Viliam Sokolík, cirkevný činovník celoslovenského formátu, správca MS a riaditeľ Spolku sv. Vojtecha Štefan Hanakovič, literárny historik Imrich Sedlák, historik a bibliograf Miloš Kovačka, spisovateľ Drahoslav Machala a ďalší. V roku 1990 boli na Národný cintorín prevezené pozostatky predsedu SNR Jozefa Lettricha. V roku 1993 MS organizovala prevezenie pozostatkov J. C. Hronského s manželkou. A v roku 2002 sama vláda SR iniciovala prevezenie pozostatkov Milana Hodžu na Národný cintorín. J. Lettrich, J. C. Hronský aj M. Hodža mali štátne pohreby s najvyššími poctami.

Ak by nebolo iniciatívnych mestských poslancov a členov petičného výboru z Martina, ktorí prišli s iniciatívou „Národný cintorín je len jeden“, i ostatných inštitúcií, medzi nimi aj Matice slovenskej, ktovie, ako by to dopadlo. Na druhej strane sa otvorila verejná diskusia o zabudnutých historických cintorínoch, kde odpočívajú významní slovenskí činitelia.

KOZIA BRÁNA

Namiesto pokusov o vytváranie duplicitných i umelých národných cintorínov štátnymi zásahmi by sme skôr privítali koncepčnú starostlivosť o hroby významných dejateľov na rôznych miestach Slovenska. Predkladateľom, ale aj vševediacim médiám totiž uniklo, že v Bratislave je aj iný pamätný cintorín. Aj na Cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave sú pochované významné slovenské osobnosti, ako napríklad historik Ján Kvačala, vynálezca Ján Bahýľ, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella či dôstojník a národný aktivista Cyril Daxner, o ktorého obnovu náhrobného kameňa sa v roku 2020 postarala práve iba Matica. Po Ondrejskom cintoríne by si tak aj Cintorín pri Kozej bráne mohol nárokovať na privilegovaný status ďalšieho štátneho cintorína, a zákonite aj iné cintoríny.

V Spojených štátoch amerických, teda krajine, kde žije vyše tristo miliónov obyvateľov, je iba jeden Arlingtonský národný cintorín. Zhodou okolností vznikol spontánne približne v rovnakom čase ako slovenský národný cintorín, v prípade amerického v roku 1864 na pozemku rodiny generála R. E. Leea. Na význame získal nie umelým štátnym zásahom, ale prirodzeným historickým vývojom, a aj v súčasnosti sú tam pochované také významné osobnosti ako prezident J. F. Kennedy či astronaut John Glenn.

Autor je predseda Matice slovenskej. Článok vyšiel v Slovenských národných novinách.

X