Pamätník Ľudovíta Štúra v Štúrove dostal stavebné povolenie po troch rokoch


//Pamätník Ľudovíta Štúra v Štúrove dostal stavebné povolenie po troch rokoch

Stavebný úrad (SÚ) v Štúrove vydal 4. januára 2019 stavebné povolenie na osadenie štátneho pamätníka Ľudovíta Štúra pod záštitou predsedu vlády SR Petra Pellegriniho na nábreží Dunaja v Štúrove. Busta je už vyše pol roka pripravená na osadenie na pozemku majiteľa Verejné prístavy, a. s., s ktorým má Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) uzavretú nájomnú zmluvu s podpisom ministra dopravy a výstavby SR Árpada Érseka. Ten je ministrom práve za stranu MOST-HÍD, ktorá oficiálne deklaruje, že je založená na princípoch občianskej rovnosti a spolupráce a chce, aby Slovensko bolo krajinou, kde majú občania rovnaké šance bez rozdielu národnosti. Mestské zastupiteľstvo v Štúrove napriek tomu protestuje uznesením proti umiestneniu pamätníka na dunajskom nábreží.

Štúr ako symbol zmierenia

Primátor mesta Štúrovo Eugen Szabó (NEKA) sa pre portál parameter.sk ešte v decembri minulého roka vyjadril: „Vychádzajúc z názorov väčšiny obyvateľstva mestské zastupiteľstvo nesúhlasí s touto iniciatívou a protestuje proti zámeru MO MS umiestniť sochu Ľudovíta Štúra na nábreží Dunaja. Náš názor je ten, že umiestnenie takejto sochy na nábreží Dunaja by necitlivým spôsobom narušilo mierové spolunažívanie Maďarov a Slovákov v našom meste.“ Riaditeľ Slovenského historického ústavu MS Ivan Mrva však vysvetľuje, že Ľudovít Štúr ako taký nepredstavuje pre Maďarov nepriateľský prvok, ktorý by mohol narušiť mier v meste. Práve naopak. „Aj v súčasnosti je potrebné, aby maďarská menšina vedela, že Ľudovít Štúr spolupracoval rovnako s maďarskými činiteľmi, bol poslancom uhorského snemu a hlasoval za väčšinu marcových zákonov v roku 1848. Napríklad Ján Majláth bol pobúrený šovinistickým ťažením uhorského režimu proti Slovákom a Štúrovi dal priestor v novinách Nemzeti Újság, aby mohol maďarskej verejnosti predstaviť slovenský program, ktorý nesmeroval proti Maďarom, ale požadoval pre Slovákov národnostné práva. Dokonca rešpektovaný uhorský šľachtic Štefan Sečéni sa v pamätnej reči v Uhorskej akadémii vied zastal Slovákov, z čoho dodnes citujeme jeho slová Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ty iným. Preto by mala verejnosť vnímať pamätník Ľudovíta Štúra v Štúrove ako symbol zmierenia v meste, kde bok po boku žijú rôzne národnosti,“ priblížil riaditeľ I. Mrva s tým, že symbolom stáročného slovensko-maďarského súžitia je aj oproti stojaca ostrihomská bazilika, ktorú dal postaviť slovenský arcibiskup Alexander Rudnay a kde je aj pochovaný. Pamätník Štúra na dunajskom nábreží v Štúrove môže byť ďalšou takouto symbolikou, a zároveň symbolom novodobej 70-ročnej tradície pomenovania mesta, ktoré sa v roku 1948 zmenilo z názvu Parkan.

Mestské zastupiteľstvo napriek tomu trvá na rokovaní o otázke konečného umiestnenia busty, odporúča ju umiestniť napríklad pred slovenskou základnou školou. Organizátori osadenia pamätníka sa vyjadrili, že uznesenie zastupiteľstva a komunikáciu mesta považujú za vyvolávanie ďalšieho napätia medzi obyvateľmi mesta. „Keď pred tromi rokmi matičiari poklepávali základný kameň Štúrovho pamätníka, ozvali sa podobné vyhrážky, čo bolo ako voda na mlyn k nálepkovaniu matičných tabúľ extrémistickými nálepkami a základný kameň sústavne vulgárne poškodzovali neznámi páchatelia. Navyše, zdĺhavý a neštandardný postup stavebného úradu spôsobil organizačnému výboru nemalé finančné ťažkosti,“ povedala Margaréta Vyšná, riaditeľka Strediska národnostných vzťahov Matice slovenskej. Podľa organizačného výboru má tlak proti osadeniu Štúrovej busty vyvíjať hŕstka osôb so sklonom k extrémistickým prejavom.

Maďarské pamätníky

Riaditeľka Vyšná upozorňuje, že proti maďarským pamätníkom sa Slováci protestne nezhromažďovali, hoci sú kontroverzné. „Neďaleko centra mesta nedávno pribudol pamätný kameň vojnovému zločincovi Jánovi Esterházimu. Na druhej strane na nábreží Dunaja v maďarskom Ostrihome sa nachádza pamätník s nápisom Verím v znovuvzkriesenie Maďarska. Amen,“ uviedla M. Vyšná. Priamo v centre Štúrova tiež stojí takzvaný sikulský stĺp. Vnímanie tohto pôvodne ľudového náhrobného stĺpu (maď. kopjafa) sikulskej menšiny v Sedmohradsku sa zmenilo po rozpade monarchie. V súčasnosti je jeho osadzovanie najmä na územiach bývalého Uhorska skôr politicko-národnostného charakteru. Riaditeľ I. Mrva pripomína: „Slováci tolerujú sochu Ľudovíta Košuta v Rožňave, hoci si maďarskí spoluobčania neuvedomujú, že práve Košut a jeho idea maďarského Uhorska bola príčinou rozpadu tohto mnohonárodnostného štátu. Dokonca Štefan Sečéni Košutovi predpovedal, že sa stane hrobárom Uhorska.“

Oficiálny dôvod, prečo si mestskí poslanci myslia, že práve Štúr by mal necitlivo narušiť mierové spolunažívanie slovenského národa a maďarskej menšiny v Štúrove, miestni matičiari nepoznajú. „V meste koluje názor, že Štúr sa nemôže „dívať“ na najväčší maďarský štátny symbol – ostrihomskú baziliku, ktorá aj tak nesie stopu slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya,“ dodala M. Vyšná. Upozorňuje aj na zásadu reciprocity: „Štúr predstavuje novodobú tradíciu pomenovania mesta Štúrovo po druhej svetovej vojne, súvislosť teda existuje. Premenovávanie obcí a ulíc nebolo výnimočné ani v Maďarsku, a to aj priamo v centrách slovenskej menšiny, kde dokonca stoja pamätníky maďarských národných dejín.“

S mestom komunikujú

„Nerovnaký prístup orgánov samosprávy k občanom považujeme za diskrimináciu na základe jazyka, príslušnosti k národnosti, národného pôvodu a podnecovania k nenávisti. Nerovnaký je v tom, že podľa získaného stanoviska SÚ z mája 2018 majú za uplynulých 10 rokov stavebné povolenia len dva pamätníky v parku na Sobieskeho ulici – bronzový pamätník kráľa Sobieskeho na koni a kamenná pamätná tabuľa, pričom aj kamenných tabúľ je v parku niekoľko. Podľa úradného stanoviska nezískal stavebné povolenie do toho dátumu žiaden iný pamätník na území pôsobnosti štúrovského SÚ, hoci realitou v Štúrove a okolí sú ďalšie osadené pamätníky,“ zdôraznil organizačný výbor. Zároveň sa odvoláva aj na Čl. 33 a 34 Ústavy SR – výkon práv príslušníkov národnostných menšín nesmie ísť na úkor väčšinového národa a nesmie ohrozovať celistvosť a územnú integritu štátu. „Krátko pred Vianocami sa na podnet samosprávy uskutočnilo spoločné stretnutie. Ak samospráva pristúpi na naše podmienky, rokovanie bude pokračovať,“ doplnil výbor.

 

IÚ MS

 

2019-01-17T09:09:52+00:0015 januára 2019 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X