Pripomíname si 205. výročie narodenia doktora Markušovského


/, Prešovský kraj, Správy z krajov, Žilinský kraj/Pripomíname si 205. výročie narodenia doktora Markušovského

Slovenský doktor Ľudovít Ondrej Markušovský zanechal stopy svojho pôsobenia v niekoľkých krajinách Európy. Štrbský rodák sa narodil 25. apríla r. 1815 v národne uvedomelej rodine evanjelického farára Ondreja Markušovského a Žofie, rodenej Medveckej. Prvé školovanie získal v rodičovskom prostredí od otca, gymnaziálne štúdiá nadobúdal v Rožňave a Kežmarku. Sprvoti sa orientoval na právo (Kráľovská akadémia v Bratislave), od roku 1834 sa stal poslucháčom medicíny v Pešti. Kvôli finančným problémom (úmrtie otca) sa venoval i pedagogickej činnosti u grófa Leva Festeticha. Doktorské štúdiá ukončil v roku 1844 titulom MUDr. v Budapešti. Svoje lekárske vzdelanie si doplnil v Paríži. Počas rokov 1844 – 1846 bol poberateľom štipendia na chirurgickom ústave u prof. Wattmana vo Viedni a v roku 1847 získal pracovné miesto asistenta na budapeštianskej chirurgickej klinike. V priebehu ôsmych rokov jeho prax bola žiaduca najmä na vojnových frontoch, kde pracoval ako nemocničný a štábny lekár a od roku 1849 ako osobný lekár veliteľa armády A. Görgeiho.

Po ukončení bojov v roku 1850, pre revolučné postoje, bola jeho lekárska prax ohrozená. V tomto čase začal pracovať ako praktický lekár. Jeho prácu v oblasti rinológie možno označiť ako priekopnícku i nadčasovú. V roku 1860 zostrojil nosové zrkadlo, ktoré dodnes, takmer v nezmenenej podobe, používajú lekári ORL na celom svete. Markušovského možno právom označiť za hlavného organizátora uhorskej zdravotníckej a lekárskej vedy. Na lekárskej fakulte zriadil katedru verejného zdravotníctva a katedru hygieny. V roku 1857 založil a viac ako 30 rokov redigoval odborný časopis Orvosi Hetilap (Lekársky týždenník), ktorý vychádza do dnešných čias. Počas svojej lekárskej praxe prednášal aj po slovensky, zriadil pre lekárov postgraduálne štúdium, uskutočnil reformu Krajinskej zdravotníckej rady a pričinil sa o prijatie uhorského zdravotníckeho zákona. V roku 1882 sa stal čestným profesorom univerzity v Pešti. Bol členom (dopisujúcim i čestným) Uhorskej akadémie vied a čestný doktor univerzity v Kluži. Za svojho života vydal viac ako 200 vlastných prác, redigoval lekársko-farmaceutický slovník, pomáhal pri vzniku lekárskeho knižného vydavateľstva.

Lekársku prax ukončil v roku 1892. O rok neskôr sa pre zdravotné problémy rozhodol odísť na regeneračný pobyt k moru, do Opatije. Tu 21. apríla 1893, vo veku nedožitých 78 rokov umrel. Je pochovaný v obci Vasegerszeg.

Jeho meno nesie nemocnica v Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. Rok čo rok je toto mesto spojené i s vypisovaním Markušovského vedeckého konkurzu, ktorý zabezpečuje stála Markušovského komisia a s udeľovaním Markušovského ceny za rozvoj maďarskej medicíny.

V rodnej Štrbe a v Vasegerszegu (v Maďarsku) boli odhalené umelecké diela na počesť Markušovského v autorstve výtvarníka Fera Guldana. Obe diela financovala obec Vasegerszeg. V rodnej Štrbe v rámci osláv jeho 200. výročia narodenia prebiehal v roku 2015 bohatý kultúrny program s odhaľovaním pamätnej tabule i s bohoslužbou, o ktorý sa výrazne pričinili štrbskí matičiari.

Na jeho jubileá nezabúda ani Miestny odbor Matice slovenskej v Rijeke. Jeho členovia si uctievajú pamiatku doktora Markušovského pri dvojjazyčnej tabuli v Opatiji. Starosta obce Štrba, Michal Sýkora, Matica slovenská, MO MS Štrba, MO MS Rijeka a matičiar, pán Jozef Schwarz z Bratislavy už roky spájajú svoje sily a chcú odhaliť Markušovskému pamätnú tabuľu v slovenčine i na území dnešného Chorvátska.

 

Zuzana Pavelcová

 

X