Ročenka Slováci v zahraničí jubiluje


/, Zahraničie/Ročenka Slováci v zahraničí jubiluje

Vo Vydavateľstve Matice slovenskej vyšla po 35.-krát vedecká ročenka Slováci v zahraničí. Za činnosťou redakčnej rady a vydavateľstva sú viac ako tri desiatky rokov zostavovania, prípravy, recenzovania, redigovania i tlače významného matičného vedeckého zborníka, ktorý prvý raz vyšiel v roku 1971.

Vznik ročenky inicioval v šesťdesiatych rokoch Ústav pre zahraničných Slovákov. V správe z hodnotenia činnosti zo 14. 7. 1969 nachádzame prvú zmienku o príprave zborníka: „Edičná rada ústavu schválila prvé číslo sborníka „Slováci v zahraničí“, ktorý v krátkom čase zadáme do vydavateľstva. Hlavným redaktorom zborníka je dr. Ján Sirácky.“

Dnes zborník vychádza v mäkkej väzbe v priemerom rozsahu 250 až 300 strán. Ročenka si medzi zborníkmi stále zachováva špecifické postavanie. Uverejňuje vedecké štúdie a materiály o živote krajanov, prináša spomienky na významné výročia slovenských osobností pôsobiacich v zahraničí, uverejňuje recenzie a informácie z krajanského sveta a poskytuje správu o činnosti Krajanského múzea Matice slovenskej za uplynulý rok. Na svojich stránkach prezentuje širokospektrálny záber tém, medzi ktoré patria najmä dejiny Slovákov v zahraničí, literatúra, umenie i kultúra. V zborníku nájdeme aj príspevky od autorov, ktorí patria k Slovákom žijúcim v zahraničí, vďaka čomu ročenka získava špecifické postavenie medzi vedeckými zborníkmi. Práve toto špecifikum je jej veľkým prínosom.

Do redakcie každoročne chodieva približne 20 až 30 príspevkov priemerne z 5 krajín sveta.

Tohtoročná ročenka Slováci v zahraničí č. 35 je uvedená spomienkovým editoriálom Zuzany Pavelcovej. Kapitolu Štúdie otvára príspevok Matúša Marcinčina. Prináša náčrt životného profilu Karola Strmeňa v súvzťažnosti s jeho autorským a prekladateľským dielom. Príspevok Patrika Šenkára analyzuje literárnu tvorbu slovenského prozaika zo súčasného Rumunska – Pavla Bujtára (1936). Štúdia Imricha Tótha z Francúzska sa zaoberá životom, dielom a posolstvom katolíckeho kňaza a pápežského preláta msgr. Františka Revesa. Katarína Mosnaková-Bagľašová sa zaoberá tancami Ilečke. Tieto tance sú raritné a patria do ojedinelých skvostov tradičnej kultúry tak vo vojvodinskom, ako i v celoslovenskom kontexte. Materiál Jána Jančovica sa zaoberá históriou osídľovania  a založenia Níreďházy v Sabolčskej stolici békešskými Slovákmi roku 1753.

Kapitola Výročia a jubileá prináša príspevok Anety Lomenovej, ktorý odzrkadľuje desaťročnú činnosť ustanovizne kultúry vojvodinských Slovákov v Srbsku. Autorka sa v článku zaoberá predovšetkým záležitosťami programovej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a približuje výsledky jeho poslania, doterajšieho fungovania a aktívnej práce. Príspevok Claudeho Baláža sa orientuje na 50. výročie vzniku Ústavu pre zahraničných Slovákov, jedinečnej inštitúcie, ktorá plnila úlohy v oblasti výskumu, kultúrnej prezentácie a záchrany kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov.

Peter Cabadaj do zborníka zaslal tri príspevky viažuce sa k jubileám slovenských krajanských osobností. V prvom z nich sa venuje opernej speváčke, pedagogičke a krajanskej aktivistke Darine Kohútovej-Hanuliakovej. Prináša krátky životopis, kde sa zameriava na jej úspechy, ktoré dosahovali celosvetový rozmer. Rodáčka z Terchovej prežila väčšinu života vo švajčiarskom Berne a žala úspechy v San Carlo v Neapole, La Fenice v Benátkach, ale i v Ríme, Cagliari, Monte Carle, New Yorku, Washingtone, Chicagu, Toronte a inde.

Ďalším príspevkom z pera Petra Cabadaja je bibliografická črta Ján Kadára, venovaná jeho 100. výročiu narodenia. Autor ho vníma ako jednu zo zakladateľských osobností slovenskej kinematografie, spomína na neho ako na spolutvorca urvlny českého filmu, uznávaného tvorcu kanadského filmu, držiteľa Oscara i Zlatého glóbusu.

Poslednou spomienkou je črta venovaná Sláve Manicovej. Autor Peter Cabadaj sa krátko venuje jej životu. Popisuje ju ako úspešnú poetku a editorku, ktorá výrazne obohatila slovenskú literatúru.

Informácia Sandry Kraljovej Vukšićovej prináša poznatky o legislatívnej regulácii práv národnostných menšín v Chorvátskej republike s dôrazom na práva a postavenie slovenskej národnostnej menšiny.

Zborník uzatvára správa Zuzany Pavelcovej o činnosti Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2018. Autorka popisuje aktivity  KM MS vo vedeckej oblasti, v oblasti archívnej činnosti, akvizície fondov, rozvoja knižnice KM MS, výpožičiek a konzultačných služieb, v oblasti styku s krajanmi, s verejnosťou a krajanskou mládežou a v oblasti spolupráce s ostatnými inštitúciami.

Do budúcna má redakčná rada ambíciu zostaviť ročenku obsahovo silnú a vedecky hodnotnú. Pre všetkých potenciálnych prispievateľov Matica slovenská zverejňuje informáciu Pokyny pre autorov na svojej stránke www.matica.sk.

Ak patríte skôr k tým, čo radšej čítajú, ako píšu, ročenku si môžete pohodlne objednať z domova, na webe www.vydavatel.sk

Zuzana Pavelcová

2019-02-14T14:35:12+00:0013 februára 2019 |Aktuálne informácie Matice slovenskej, Zahraničie|
X