V utorok 10. decembra 2025 sa v sídelnej budove Matice slovenskej v Martine uskutočnilo výnimočné spomienkové podujatie venované dvom významným osobnostiam slovenskej literatúry – Pavlovi Vongrejovi pri príležitosti jeho 90. narodenia a Jurajovi Paškovi pri príležitosti 110. narodenia. Podujatia sa zúčastnili aj rodinní príslušníci Pavla Vongreja a Juraja Pašku, ktorí priblížili hosťom ich životné príbehy a charaktery.
Podujatie viedol a moderoval Viliam Komora, tajomník Matice slovenskej, ktorý sprevádzal prítomných hostí celým programom a zároveň uvádzal jednotlivé bloky, vrátane príhovorov, premietania dokumentárneho filmu a slávnostného odhalenia portrétnych obrazov.
S príhovorom vystúpil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý zdôraznil význam oboch osobností: „Pavol Vongrej a Juraj Paška neboli len mimoriadnymi činovníkmi slovenskej literatúry a kultúry svojej doby, ale aj nositeľmi matičného, hodnotového a duchovného dedičstva, ktoré Slovensko nesmierne obohatilo. Juraj Paška ako správca Matice slovenskej a Pavol Vongrej ako vedecký pracovník pôsobili v Matici počas veľmi náročného obdobia 60. rokov až do prelomu 70. rokov. V časoch, keď totalitný politický režim potlačoval nielen slobodu prejavu, ale aj fungovanie kultúrnych a vedeckých inštitúcií, dokázali obaja obrániť i zachovať hodnoty a poslanie Matice v období veľmi kritickom pre matičnú myšlienku. Ich práca a odvaha prispeli k tomu, že Maticu slovenskú sa podarilo udržať ako dôležitý stĺp slovenskej literárnej, kultúrnej a národnej identity.“
Pracovník Slovenského literárneho ústavu MS Pavol Parenička priblížil význam oboch jubilantov pre slovenskú literatúru a kultúru, upozornil na ich prínos vo vedeckom, ale aj umeleckom kontexte.
Ivan Paška, syn Juraja Pašku, sa pri tejto príležitosti poďakoval organizátorom a dodal: „Veľa z toho, čo som chcel povedať, už zaznelo v slovách príspevku docenta Pavla Pareničku. Ďakujeme v tejto súvislosti predovšetkým predsedovi Matice slovenskej Mariánovi Gešperovi, že osobne inicioval dnešné spomienkové podujatie, ktoré chápeme aj ako rehabilitáciu matičiarov Juraja Pašku a Pavla Vongreja a ich prinavrátenie do kolektívnej národnej pamäte. Som vďačný, že môžeme vidieť, že ich odhodlaná národná práca má hodnotu pre súčasnú slovenskú generáciu národných činovníkov.“
Po príhovoroch si účastníci podujatia pozreli krátky dokumentárny film s názvom Matičiar, ktorý bol venovaný pôsobeniu Juraja Pašku vo funkcii správcu Matice slovenskej. Dokument aj v širších súvislostiach osvetlil význam celého matičného pôsobenia od polovice 19. storočia, ktoré bolo nevyhnutné pre formovanie Slovenského národa, až po jeho dnešnú štátnu podobu. Film ukázal, aké centralistické chúťky mala v tých časoch Praha, a zdôraznil, že bez odvážnych národovcov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ktorí hájili Maticu a prostredníctvom jej aktivít aj Slovákov, by bolo otázne, ako by sa vyvinulo postavenie národa. S prekvapením a úctou vnímali prítomní toto posolstvo, ktoré pripravil syn Juraja Pašku Ivan za spolupráce so súrodencami Juraja a Marty.
Slávnostnou bodkou programu bolo odhalenie portrétnych obrazov Pavla Vongreja a Juraja Pašku, ktoré teraz zdobia priestory sídelnej budovy Matice slovenskej. Obrazy symbolizujú nielen ich význam pre slovenskú literatúru a kultúru, ale aj trvalé miesto, ktoré obaja zaujímajú v dejinách Matice. Prítomní hostia mali možnosť pri odhalení nahliadnuť bližšie do životov týchto osobností a oceniť ich celoživotný prínos, ktorý inšpiruje aj súčasníkov.
Historický prehľad
Juraj Paška sa narodil vo Zvolenskej Slatine 9. júla 1915 v rodine železničiarskeho robotníka ako prvý z piatich detí. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci učil v málotriednych školách po dedinách podpolianskeho kraja. Za správcu Matice slovenskej nastúpil v roku 1959, vystriedal Jána Martáka. Počas jeho funkcie bol položený základný kameň novej budovy národnej knižnice, ktorá bola dokončená v 70. rokoch ako jedna z najmodernejších knižničných budov. V 60. rokoch sa zameral na zvýšenie úrovne Matice ako knihovednej inštitúcie a rozšíril jej pôsobenie aj na prácu so zahraničnými Slovákmi. Z funkcie bol odvolaný zásahom režimu po škandalóznej návšteve Matice slovenskej prezidenta Antonína Novotného v roku 1967, čo vošlo aj do slovenských dejín. Následne odišiel pracovať do Prešova, kde pôsobil na Filozofickej fakulte. Zomrel v roku 2010 v Bratislave. Krajania mu odhalili pamätnú tabuľu v rodnej Zvolenskej Slatine dňa 11. októbra 2015.
Pavol Vongrej sa narodil 27. júna 1935 v Liptovskom Petri a zomrel 15. novembra 2001 v Bratislave. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a pôsobil ako učiteľ, vedecký pracovník a editor v Matici slovenskej, kde sa venoval literárnej vede, publicistike, esejistike a poézii. Svoje bádateľské úsilie zameral na pramenný výskum slovenskej romantickej literatúry. Prvú knižnú publikáciu o Matici slovenskej Z vôle ľudu zrodená (1963) pripravil spolu s M. Kováčom, neskôr spoločne s A. Maťovčíkom vydal výber z matičných literárnoarchívnych zbierok Slovenská literatúra v rukopisoch (1963). Medzi jeho práce patrí aj štúdia Literárna história v Matici slovenskej (1988). Po roku 1968 nesmel publikovať kvôli normalizačnému režimu, ktorý prísne kontroloval kultúrne a vedecké inštitúcie. Od roku 1973 žil v Bratislave, kde pracoval v Matici slovenskej až do odchodu na dôchodok v roku 1997.
Podujatie ukázalo, že tvorba a život týchto významných osobností sú stále živé a inšpirujúce, a pripomenulo, aký dôležitý odkaz zanechali slovenskému kultúrnemu a literárnemu dedičstvu.
Mgr. Laura Hancová





