Matica slovenská na A. Hlinku nezabudla
Matica slovenská v spolupráci s Inštitútom vzdelávania Matice slovenskej, n. o., Pedagogickou fakultou UK, Katedrou histórie a didaktiky dejepisu, so Spoločnosťou Andreja Hlinku a s občianskym združením Cyrilometodiada, o. z., usporiadala 27. septembra 2024 v bratislavskom Ružinove spomienkové podujatie pri príležitosti 160. výročia narodenia kňaza, politika a národného dejateľa Andreja Hlinku. Štát si pamiatku na jednu z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín neporipomenul.
Oficiálny program sa začal v Dome kultúry Bratislava-Ružinov slávnostným kolokviom Odkaz Andreja Hlinku. Historici profesor Róbert Letz a Miriam Viršinská odprezentovali svoje príspevky o živote a pôsobení Mons. Andreja Hlinku. Spolu s kultúrnym programom si prítomní mohli vypočuť aj pódiovú diskusiu s Ľuboslavom Hromjákom, Vladimírom Palkom, Michalom Čopom a Antonom Laučekom, ktorú moderoval Matúš Demko.
Spomienkové podujatie pokračovalo pietnou spomienkou a kladením vencov v neďalekom Pamätníku Andreja Hlinku v Ružinove. Správca Matice slovenskej Maroš Smolec vo svojom príhovore pripomenul, že Mons. Andreja Hlinku môžeme považovať za človeka, ktorý zasvätil celý svoj život Bohu a slovenskému národu. „Bol predovšetkým kňazom a politikom. Svoju politickú kariéru venoval boju za rovnoprávnosť Slovákov počas rakúsko-uhorskej monarchie a i počas prvej Československej republiky.“ Člen Výboru Matice slovenskej a poslanec Národnej rady SR Roman Michelko (SNS) zase vyjadril presvedčenie, že ako spoločnosť máme veľký problém, ak si nevieme dostatočne uctiť svojich najväčších dejateľov. Katolícky kňaz Martin Šafárik vzdal hold otcovi slovenského národa Mons. Andrejovi Hlinkovi. O deň neskôr, v sobotu 28. septembra 2024, bola za neho v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch obetovaná slávnostná svätá omša.
Okrem Matice si aj v priestoroch Národnej rady SR koaličný poslanec Marián Kéry (Smer-SSD) s predsedníčkou občianskeho združenia Cyrilometodiada, Danielou Suchou uctil pamiatku Mons. Andreja Hlinku pri jeho buste. Pietnu spomienku na tohto velikána pripravili aj jeho ružomberskí rodáci pod vedením primátora Ľubomíra Kubáňa.
Matej MINDÁR – Foto: Peter SCHVATNER
Príhovor správcu Matice slovenskej Mgr. Maroša Smolca
Vážení bratia a sestry matičiari, vážený poslanec NR SR, zástupcovia ministerstva kultúry, samosprávy mestskej časti Ružinov, vážené dámy, vážení páni.
Dnes sme sa tu v Bratislave v parku Andreja Hlinku stretli, aby sme si spoločne v pietnom duchu spomenuli na jednu z najvýznamnejších osobností dejín slovenského národa vôbec – Andreja HLINKU.
Andreja Hlinku môžeme považovať za človeka, ktorý zasvätil celý svoj život Bohu a slovenskému národu. Bol predovšetkým kňazom a politikom. Svoju politickú kariéru venoval boju za rovnoprávnosť Slovákov počas Rakúsko-Uhorskej monarchii a i počas 1. Česko-slovenskej republiky. Márne sa snažia rôzne protislovenské prúdy a falšovatelia dejín (čo je dnes mimochodom veľmi moderné) vykresľovať Andreja Hlinku ako rozbíjača prvého spoločného štátu s Čechmi. Nie je to pravda. A. Hlinku môžeme považovať za zakladateľa 1. Česko-slovenskej republiky. Známa je jeho veta o nevydarenom tisícročnom manželstve s Maďarmi, ktorá primäla slovenskú inteligenciu pridať s k českému národu a učinili tak formou Martinskej deklarácie 30. októbra 1918.
Avšak ani v rámci Česko-slovenskej republiky sa nenaplnili Hlinkove predstavy o postavení Slovákov v štáte. Preto sa vydal na cestu zápasu za autonómiu. Jeho zámerom nebolo 1. Česko-slovenskú republiku zlikvidovať ale reformovať a postaviť na princípe rovného s rovným. Lebo ako sa sám vyjadril, ak Slováci a Česi nenájdu spoločnú reč, Československé republika zanikne. Čo sa napokon aj stalo. Andreja Hlinku možno z tohto pohľadu považovať za moderného autonomistu. Zaujímavosťou doby a paradoxom jeho života, bolo že osobne sa vyhlásenia autonómie v októbri 1938 nedožil, nakoľko zomrel pár mesiacov pred ňou, v auguste. Tu, v Bratislave má jeho pamätník náležité miesto i logiku. Dňa 5. júna 1938 totiž práve v Bratislave posledný krát verejne vystúpil na 120-tisícovej demonštrácii za slovenskú autonómiu.
Vážené dámy, vážení páni. Je správne, že nedávno sme si veľkolepo pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania, ktoré organizoval štát. Tiež je správne, že aktuálne prebieha štátna kampaň na blížiace sa oslavy Karpatsko-dukelskej operácie v 2. svetovej vojne. Avšak v súvislosti s týmito okrúhlymi výročiami som nezaregistroval, že by si štát, alebo iné štátne kultúrne či vedecké inštitúcie, prípadne tretí sektor spomenuli na okrúhle 160. výročia narodenia Andreja Hlinku. Nevidím žiadne kampane, žiadne finančné dotácie, nemalé sumy na oslavy… Jedine mesto Ružomberok dnes zorganizovalo komornú spomienku na A. Hlinku. Nikto iný. A to zacitujem paragraf 1zákona 531 z roku 2007 o zásluhách Andreja Hlinku: Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom. Prečo si teda štát nepripomína aj svojho defacto vlastného zakladateľa…? Andrej Hlinka bol rovnako dôležitá historická osobnosť, ktorá sa zaslúžil aj o modernú slovenskú štátnosť ako bolo aj Slovenské národné povstanie.
Ak dnes niekto kritizuje a bezbreho útočí na Maticu slovenskú, že zaspala niekde v 19. storočí a že je prežitkom, dnešný deň je odpoveďou, že to tak nie je. Matica slovenská aj so svojimi partnermi na Andreja Hlinku nezabudla! Ďakujem Spoločnosti A. Hlinku, Pedagogickej fakulta UK, Katedra histórie a didaktiky dejepisu, občianskemu združeniu Cyrilometodiáda a neziskovej organizácii Inštitútu vzdelávania Matice slovenskej, že nezabudli tiež.
Vážené dámy, vážení páni, v úvode som spomenul, Andrej Hlinka zasvätil svoj život Bohu a národu. Nie je to dôvod, prečo dnes na neho niekto zabúda a niekto sa ho snaží vymazať z našej histórie? Verím, že vy tu prítomní odpoveď na túto moju rečnícku otázku poznáte. Ďakujem preto aj vám, že ste prišli. Ďakujem za vašu pozornosť.
