Štúrovci boli vizionári, ktorí videli 200 rokov dopredu


/, Košický kraj/Štúrovci boli vizionári, ktorí videli 200 rokov dopredu

Neoliberalizmus ako neprirodzenú ideológiu čaká pád

Inštitút sociálnych práv a Dom Matice slovenskej v Košiciach zorganizovali 25. júna besedu pod názvom Matica slovenská  v  21.  storočí  (diskusie s matičiarmi). Podujatie uviedla  Martina  Matečková a  diskusiu  moderoval  učiteľ a spisovateľ Dominik Petruška. Na úvod požiadal predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, aby definoval Maticu slovenskú  ako  inštitúciu.  Marián Gešper pre prítomných podčiarkol, že ide o najstaršiu národnú, kultúrnu, vedeckú a vydavateľskú organizáciu, ktorá je v zmysle zákona verejnoprávnou ustanovizňou so sídlom v Martine. Doplnil tiež, že matičnou úlohou je aj širšie formovanie národných elít s nadstraníckym rozmerom.

ŠTÚROVCI PRACOVALI S DOSAHOM 200 ROKOV DOPREDU, ICH VÍZIE SA EŠTE LEN BUDÚ REALIZOVAŤ

Dominik Petruška položil otázku Lukášovi Pernému,  ktorá sa týkala témy štúrovcov a ich prínosu pre slovenské dejiny. Perný vyzdvihol aktivity Matice slovenskej v súvislosti s Rokom odkazu štúrovcov a zdôraznil prínos štúrovskej generácie v kontexte kodifikácie spisovného jazyka, prínos v oblasti literatúry (poézia, próza, dráma, začiatky literárnej kritiky, cestopisy…), vznik ľudovýchovy, prvé štátoprávne dokumenty (Žiadosti slovenského národa, Memorandum národa slovenského). Podotkol tiež, že štúrovci nadviazali na generáciu Všeslávie a bernolákovcov. Marián Gešper  doplnil, že išlo o najvyspelejšiu intelektuálnu elitu národa, organizačne a ideovo silnú generáciu. Pripomenul založenie prvej Slovenskej národnej rady ako prvého politického orgánu Slovákov, ktorý v pozmenenom názve funguje i dnes. Upozornil tiež nielen na národný, ale aj občiansky a sociálny rozmer práce štúrovcov. Zdôraznil, že príslušníci štúrovskej generácie stáli pri založení Matice slovenskej, prvého slovenského dobrovoľníckeho zboru v 1848 – 1849 a prvej politickej strany Slovákov – Slovenskej národnej strany. Podčiarkol, že išlo o vizionárov, ktorí vytvorili vyspelý politický program a dovideli ďalej než napríklad Ľudovít Košut. Spomenul i založenie periodík, ale aj prvé pokusy o medzinárodnú spoluprácu Slovanov. Napokon poznamenal, že štúrovci predpovedali slovenskú národnú samostatnosť.

POZERÁME DO MINULOSTI, ALE HĽADÁME AJ OSOBNOSTI SÚČASNOSTI

Diskusia ďalej pokračovala komentovaním aktivít Matice slovenskej, ktorej povinnosťou je pripomínanie všetkých národných dejateľov.  „Ak to nerobí štát,  ktorá inštitúcia  to  má  robiť?“ opýtal sa  Marián Gešper.  Povedal,  že Francisciho, Kráľa,  Viktorina či Daxnera si štát a štátne organizácie pri ich dvestoročnici bohužiaľ vôbec nepripomenuli. Ďalej sa zmienil o tom, že Matica slovenská sa snaží nemyslieť len   na   elity   minulosti.   „Formujeme   budúcu   mladú   generáciu.   Naša   spoločnosť   potrebuje   budúcich daxnerovcov, hurbanovcov a štefánikovcov,“   dodal  Gešper   v   súvislosti   so   dvestoročnicou   štúrovcov   a  kriticky poukázal na to, že žijeme v časoch propagandy a perzekúcie iných názorov. Tento fakt uviedol v súvislosti s perzekúciami národniarov v minulosti s presahom do súčasnosti. Lukáš Perný ho doplnil poznámkou, že úlohou Matice slovenskej by mal byť tiež boj za zachovanie vybojovaných inštitúcií a ideí. Následne pripomenul samosprávny rozmer organizácie kultúrnej stavby slovenského národa a to, ako je prirodzené v Matici slovenskej budovanie kultúry zdola pod matičnou zástavou.

Marián Gešper ďalej poznamenal, že tlak musí byť zdola a zdola je tiež nutná spoločenská objednávka. Dodal, že nemožno vytvárať neprirodzené a odľudštené fiktívne idey a koncepcie.  „Na tom aj nakoniec neoliberalizmus úplne skrachuje, pretože vytvára odľudštené, od človeka, od humanizmu odtrhnuté koncepcie a štruktúry, ktoré nie sú schopné života bez toho, že by neboli byrokratickou formou umelo presadzované…“ kriticky konštatoval a doplnil, že táto štruktúra nevydrží, na druhej strane tento neprirodzený ideologický kolos môže urobiť veľa škôd, aj keď bude historicky porazený a zrúti sa do seba. Zlo, ktoré sa tvári, že koná dobre, vytvára však nový despotizmus ‒ takto komentoval súčasných ideológov. Podľa Gešpera národná myšlienka prežije, pretože je spojená so sociálnou myšlienkou a s myšlienkou občianskej slobody.

ĽUDSKÝ ŽIVOT JE OHRANIČENÝ, IDEY SÚ VEČNÉ

Na Petruškovu otázku budúcich vízií Matice slovenskej odpovedal Lukáš Perný v tom zmysle, že je dôležitá permanentná práca a každý malý úspech, ktorý zasiahne do slovenskej kultúrnej stavby ‒ od vydania knihy až po organizáciu podujatia, ktoré ovplyvní ľudí v národnom a sociálnom kontexte. Diskusia sa opätovne vrátila k štúrovcom a ideám, ktoré prežijú aj jeden ľudský život. Marián Gešper zdôraznil,  že Štefan Marko  Daxner  vizionársky  predpovedal  už v  prvej  polovici  19. storočia udalosti,  ktoré sa v 20. storočí udiali, a že o nich nepochyboval aj napriek tomu, že mu „už stavali šibenicu“ v roku 1848. V rámci obmedzeného ľudského bytia štúrovci ako vyspelí ľudia dovideli za niekoľko horizontov. Pripomenul tiež neskorších národných dejateľov, ktorí sa „slobody dožili“, ako napríklad Škultétyho, Hlinku a Dulu, ktorý rečnil ako mladík a pri založení MS na námestí v Martine 1863 a dožil sa Deklarácie slovenského národa 1918. Spomenul štúdium štúrovcov v Halle v kontraste súčasnej nedovzdelanej pseudoelity. Aj v súčasnosti osobnosti sú, ale v pozadí, uviedol Gešper.

Lukáš Perný v súvislosti s generačnou kontinuitou národných elít hovoril o generácii Horváthovcov, ktorí boli pri memorande, ako aj pri deklarácii i SNP. Vyzdvihol Novomeského a Mináča, ktorí podľa Perného ešte zažijú spoločenskú rehabilitáciu. V roku 2022 si pripomíname storočnicu práve Vlada Mináča. Marián Gešper predstavil svoju knihu Predsedovia Matice slovenskej a pri tejto príležitosti sa zmienil o osobnostiach, ako boli Moyses, Kozáček, Osvald, Vanovič, Janoška, Novomeský, Mináč a iných. Video z diskusie je k dispozícii na YouTube a stránke Inštitútu sociálnych práv.

 IÚ MS

X