Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, medzi ľuďmi známa najmä ako Božie Telo alebo Oltáriky, patrí k významným cirkevným sviatkom, ktoré sa v obci Modrová každoročne slávia s veľkou úctou a zachovávaním tradičných zvykov.
Táto slávnosť je neodmysliteľne spojená s eucharistickou procesiou a budovaním štyroch vonkajších oltárikov, pri ktorých sa veriaci zastavujú na čítanie evanjelia a požehnanie. Oltáriky bývajú bohato vyzdobené kvetmi, brezovými vetvičkami, kobercami a ďalšími dekoráciami, ktoré vytvárajú dôstojnú a slávnostnú atmosféru.
V Modrovej sa tohtoročná slávnosť konala v nedeľu, 7. júna 2026. Po svätej omši nasledovala tradičná procesia ulicami obce k jednotlivým oltárikom, ktoré pripravili miestni veriaci.
Ako uviedol predseda Miestneho odboru Matice slovenskej a zároveň starosta obce Modrová Marian Lacko: „Je to každoročné podujatie – slávnostný sprievod po svätej omši pri príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Každý rok sa snažíme, aby nás bolo podľa možností čo najviac oblečených v krojoch, čím zachovávame nielen cirkevné, ale aj naše ľudové tradície.“
Oltáriky v tradícii
V kresťanskom prostredí majú oltáriky osobitné miesto. Tradičné rodiny si vo svojich domovoch vytvárali modlitebné kútiky s krížom, obrazmi svätých, sviecami, Bibliou či ružencom. Osobitnú skupinu však tvoria sviatočné oltáriky budované pri príležitosti slávnosti Božieho Tela. Tie sa stali súčasťou duchovného a kultúrneho dedičstva slovenských obcí a miest.
Procesia so štyrmi oltárikmi symbolizuje verejné vyznanie viery a úctu k Eucharistii. V mnohých regiónoch Slovenska sa tento zvyk zachoval dodnes a patrí medzi najkrajšie prejavy ľudovej zbožnosti.
Kostol svätého Michala Archanjela – dominanta obce
Súčasťou duchovného života obce je aj Kostol svätého Michala Archanjela, ktorý patrí medzi najstaršie a architektonicky najvýznamnejšie sakrálne pamiatky stredného Považia.
Jeho pôvod siaha do obdobia 11. až 13. storočia. Cirkevné pramene najčastejšie uvádzajú rok postavenia 1175, pričom niektoré historické zdroje spomínajú už rok 1157. Na základe odborných výskumov niektorí historici predpokladajú, že jeho najstaršie časti mohli vzniknúť dokonca už v 11. storočí.
Starobylosť chrámu naznačuje aj jeho zasvätenie svätému Michalovi Archanjelovi, ktoré sa v regióne často spája s raným stredovekom a tradíciami siahajúcimi až do obdobia Veľkej Moravy.
Podľa zachovaných správ sa na priečelí kostolnej veže nachádzal latinský nápis: „Turris fortissima nomen Domini per gentem Romanam erecta anno Domini MCLVII“, čo v preklade znamená: „Silná veža postavená v mene Pána ľudom rímskym v roku Pána 1157.“
Historické záznamy naznačujú, že na výstavbe veže a starších častí kostola sa podieľali prisťahovalci z Talianska, ktorí sa usadili v údolí potoka Modrová a miestni ich nazývali „Rimania“.
Kostol si dodnes zachoval pôvodnú stredovekú dispozíciu jednoloďovej stavby s kvadratickou svätyňou a valenou klenbou. V období gotiky bola pristavaná severná sakristia, prepojená so svätyňou vzácnym gotickým sedlovým portálom. Z tohto obdobia pochádza aj ranogotické okno v osi presbytéria.
V 18. storočí prešiel kostol rozsiahlymi neskorobarokovými úpravami. Vtedy bola pristavaná nová západná veža s charakteristickou cibuľovitou strechou, ktorá dodáva chrámu jeho dnešnú podobu. Až do roku 1928 stála v tesnej blízkosti kostola aj starobylá kamenná kostnica, ktorá bola neskôr zbúraná.
Aj vďaka zachovávaniu tradície Oltárikov a starostlivosti o historické pamiatky zostáva Modrová miestom, kde sa duchovné hodnoty prirodzene spájajú s bohatým kultúrnym dedičstvom našich predkov.
MO MS Modrová
Foto: M. Lacko
