VIDEO: Básnik smutného osudu – Andrej Guoth


/, Žilinský kraj/VIDEO: Básnik smutného osudu – Andrej Guoth

Andrej Guoth sa narodil pred 115 rokmi 12. mája 1906 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Bol prvým synom chudobných rodičov, jeho otec bol garbiarskym pomocníkom. Skoro po svojom narodení ako trojmesačný, dostal sa s rodičmi do Ameriky, odkiaľ sa však rodičia s ním vrátili znovu do Mikuláša a bývali na Vyšnom Huštáku (u Profantov). Vyrastal v prostredí garbiarskych robotníkov, ktorí museli ťažko pracovať, aby uživili svoje rodiny. Začal chodiť na Hodžovo reálne gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Tu sa aktívne zapája do činnosti Hodžovho samovzdelávacieho krúžku. Mal svojich literárnych súputníkov- spolužiakov Ruda Brtáňa, Milana Pišúta, Andreja Plávku, Kazimíra Bezeka. Práve v spomienkach svojich spolužiakov žije ako štíhly blondín, nenápadnej tichej povahy, no plný tvorivej sily a smelých umeleckých plánov. Písať začal ako štrnásťročný. Svoje prvotiny uverejňoval v rôznych časopisoch ako boli: Včielka, Živena, Slovenská otčina, Slovenské pohľady, Rozvoj, Nový rod, Mladé Slovensko, Slovenský denník, Slovenská politika. Písal pod svojim menom, ale často používal aj pseudonymy: Opustený, Ľudomil, Janko Veselý.

V treťom roku gymnázia ochorel na tuberkulózu chodil sa liečiť do Nového Smokovca, rozhodol sa pokračovať v štúdiách. Zaujímavý je vzťah Andreja Guotha k našej národnej a kultúrnej ustanovizni, Matici slovenskej. Zachovali sa nám zápisy v jeho denníku, z ktorých sa dozvedáme, že do Matice slovenskej vstúpil ešte pred maturitou v apríli 1926. Guoth si do denníka 27. apríla 1926 zapísal: „ Stal som sa členom Matice slovenskej, v odbore pre detskú literatúru. Neuchádzal som sa o niečo podobné. Od Matice a Krčméryho som neočakával toľko dôvery. Prekvapilo ma to, ale zároveň potešilo, že moja práca nachádza ocenenie na tak veľkom fóre.“ Pre úplnosť odbor pre detskú literatúru bol súčasťou Pedagogického odboru. Guoth mal vtedy  necelých 20 rokov a už bol zvolený do takého významného odboru. Na tomto príklade jasne vidíme, že aj pred 95 rokmi sa v Matici slovenskej dávala dôvera mladým ľudom.

Ak by sme mali charakterizovať Guotha ako človeka, bol to predovšetkým činorodý mladík, s hlbokým sociálnym cítením. Bližšie mu bolo prostredie ťažkých robotníckych krokov. Poznal robotnícky dorast, učňov, prednášal im. Poznal i chudobné deti a mal ich rád. Tá láska bola u neho zvláštna. Jeho naivnosť, idealizmus a dobrota si našla cestu k tým malým dušiam, jeho vážna tvár a štíhla kostnatá postava tak štýlovo vyčnievala medzi drobizgom v záhrade mikulášskeho evanjelického sirotinca, ale aj v ozdravovni na lúkach v Železnom, kde sa deti liečili práve z tuberkulózy. Vtedy ani netušil, že jej čoskoro podľahne. Guoth sa angažoval aj v protialkoholickom hnutí. A pritom neprestal tvoriť.

9. augusta 1929 o piatej hodine večer zomrel. Veľmi záslužnú prácu vykonal Emil Boleslav Lukáč, ktorý svojim nákladom vydal 24 Guothových básni v osobitnej zbierke pod názvom Na rozlúčku, ktorá vyšla v roku 1930. Dňa 25. septembra 1932 členovia Spolku podtatranských akademikov mu na mikulášskom cintoríne odhalili pomník, ktorý spolu s hrobom básnika sa v súčasnosti nachádza na Vrbickom cintoríne. Andrej Guoth tu spočíva medzi takými velikánmi nášho národného i spoločenského života ako boli Michal Miloslav Hodža, Aurel Stodola, Gašpar Fejérpataky Belopotocký, Ester Šimerová-Martinčeková, sochár Miroslav Ksandr, ale aj jeho spolužiak Kazimír Bezek.  Guoth na prahu smrti napísal tieto verše:

Všetko prežijeme – všetko víchor času

prechýli až ku dnu, vyprázdni jak čašu

a kvapka, čo stenou ku ruke ti steká,

je ako pes, k sfinge na púšti čo šteká!

 

Všetko prežijeme ako v búrke buky,

ku slnku len túžia, hoc stratili ruky.

Vždy ďalej, vždy vyššie, vždy k tomu, čo vábi . . .

Život! – chceme ťa zmôcť, a sme ti len – radi!

 

Členovia Mladej Matice mu vzdali úctu nielen zapálením sviečky pri jeho hrobe ale aj vytvorením niekoľko minútového poetického dokumentu, kde približujú jeho život a tvorbu. Tento krátky film si môže verejnosť pozrieť na Youtube Matica Liptov tu:

 

Peter Vrlík

DMS Liptovský Mikuláš

X