V tomto roku je nemálo dôvodov a príležitostí pripomínať si významné výročia, udalosti a medzníky našej histórie. Uplynie stosedemdesiat rokov od Slovenského povstania z roku 1848, pripomenieme si storočnicu vzniku Česko-Slovenska, osemdesiat rokov od vyhlásenia slovenskej autonómie 1938, nezabúdame na február 1948. Fatálne osmičkové roky premosťuje aj osemdesiat rokov od Viedenskej arbitráže a začiatku ozbrojených útokov horthyovských polovojenských oddielov na slovenské a podkarpatské pohraničie. Aj keď si verejnosť spája Malú vojnu s marcom a aprílom 1939, v skutočnosti sa začala už v októbri 1938.
Dlho by sme vyratúvali krvavé prepady, pohraničné provokácie aj konkrétne ozbrojené ataky z tohto obdobia. Spomeňme iba niektoré. Pri Rimavskej Seči v októbri 1938 maďarské jednotky uskutočnili nevyprovokovaný prepad slovenskej hranice. O pár dní neskôr regulárne maďarské pohraničné vojská zaútočili na most pri Štúrove. Boje prepukli aj v okolí Ladomírovej pri Snine. Ozbrojené akcie sa stupňovali. Pribúdali excesy horthyovcov v slovenských obciach v okolí Košíc a Michaloviec. Ten najväčší sa odohral 19. decembra 1938, keď vyše tristo plne vyzbrojených príslušníkov maďarského regulárneho vojska obsadilo Slanec a zaútočilo aj na ďalšie dediny pri Trebišove.
■ ZÁKERNÝ POSTUP
Maďarsko bez vyhlásenia vojny zaútočilo 15. marca 1939 na Podkarpatskú Rus, ktorá v ten istý deň v meste Chust vyhlásila pod názvom Karpatská Ukrajina nezávislosť. Napriek odporu česko-slovenskej divízie generála Leva Prchalu, odrezanej od zvyšku republiky, ktorá vlastne už neexistovala, do troch dní Podkarpatská Rus padla. Vzápätí po preskupení síl maďarský VIII. armádny zbor strategicky obišiel obranu južných hraníc Slovenska a po koordinácii s poľskou vládou 23. marca 1939 prekvapujúco zaútočil na mladý štát cez nové východné hranice… Obranou bol jeden z mála dôstojníkov slovenskej národnosti poverený podplukovník Augustín Malár.
Práve tieto udalosti si Matica slovenská pripomenula mnohovrstvovým podujatím v Michalovciach a Pavlovciach nad Uhom 20. a 21. apríla tohto roka. Podujatie sa uskutočnilo na výročie narodenia jedného z hrdinov Malej vojny poddôstojníka Štefana Butku, ktorý sa narodil 20. apríla 1914 práve v Pavlovciach nad Uhom. Podujatie začalo prednáškami pre stredné školy v Michalovciach 20. apríla 2018. Hlavný program pokračoval 21. apríla 2018 v Pavlovciach nad Uhom a to položením vencov na miestnom cintoríne, kde je nielen hrob poddôstojníka Štefana Butku, ale aj náhrobky umučeného národovca Jána Mattu a bojového pilota Gustáva Pažického.
■ PADLÝM A UMUČENÝM
S príhovormi na pietnej spomienkovej slávnosti vystúpili predseda MS Marián Gešper a za obec Pavlovce nad Uhom Milan Zolota. Podujatie pokračovalo modlitbami a svätou omšou v rímskokatolíckom chráme sv. Jána Krstiteľa za Slovákov, ktorí padli pri obrane slovenskej vlasti alebo boli umučení, ako aj za tých, čo sa na Malej vojne zúčastnili, ale nedožili sa konca druhej svetovej vojny, a to bez ohľadu na to, či bojovali v česko-slovenských, alebo slovenských uniformách.
V sále obecného úradu pokračoval potom pripravený program, ktorý uviedla prednáška Pavla Mičianika o udalostiach roka 1938 a ich širších súvislostiach. Po referáte historika vystúpil cirkevný zbor Sokoly a dychová hudba s vojenskými pochodmi. Verejnosť zaujalo aj divadelné predstavenie Hrdinovia Malej vojny umeleckého kolektívu mladých matičiarov, v ktorom excelovali Peter Schvantner a Peter Čeledinský. Memoriálne stretnutie vyvrcholilo odhalením pamätníka hrdinovi Malej vojny Štefanovi Butkovi v centre jeho rodnej obce.Vyhotovenie tabule a pamätník zabezpečila Matica slovenská, inštaláciu a osadenie realizoval obecný úrad. Pre verejnosť sa na záver akcie v blízkom parku uskutočnila vojenská rekonštrukcia udalostí,v ktorej účinkovali členovia Klubu vojenskej histórie Trnavská posádka.
IÚ MS
Slovenskí vojaci, ktorí bránili vlasť na východnom Slovensku v Malej vojny 1938/39 a padli počas bojov, alebo zomreli v 2. svetovej vojne:
desiatnik (in memoriam rotný) Štefan Butka (20.04.1914 – 24.03.1939)
slobodník letectva Gustav Pažický (1917 – 1939)
dobrovoľník vojak Mikuláš Klanica (30.03.1913 – 24.03.1939)
nadporučík delostrelectva JUDr. Cyril Daxner (20.7.1904 – 7.6.1945)
kapitán (in memoriam generál) Ján Nálepka (1912 – 1943)
poručík letectva Ján Svetlík (1913 – 1939)
desiatnik letectva Štefan Devan (1914 – 1939)
poručík letectva Ján Prháček (1915 – 1939)
poručík letectva Anton Slodička (1915 – 1939)
poručík delostrelectva Mikuláš Udut (1911 – 1939)
poručík letectva Ferdinand Švento (1913 – 1939)
podplukovník, neskorší generál Augustín Malár (18.7.1894 – 28.02.1945)
národovec a starosta, umučený Ján Matta (1883 – 1941)
rešpicient finančnej stráže Jozef Hrdina (padol 1938)
a mnohí ďalší dnes už aj nezmámi slovenskí vojaci
Osobnosti spojená s Malou vojnu pochované v Pavlovciach nad Uhom:
Štefan Butka
Jeden zo statočných obrancov východného Slovenska počas Malej vojny, slovenský poddôstojník – desiatnik a rodák z Pavloviec nad Uhom – Štefan Butka sa narodil 20. apríla 1914. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny siedmych súrodencov, o ktorých sa po smrti otca Juraja musela starať matka Mária rodená Vargová. Mladosti sa prejavil ako nadaný žiak, pričom základnú školu ukončil s výborným prospechom. Po ukončení základnej školy chcel pokračovať v štúdiu v Užhorode, čo sa však vzhľadom na zlú sociálnu situáciu a nedostatok peňazí nepodarilo.
Bol skromný mládenec, citlivý, ale aj veľmi pracovitý. Bol aj súčasne veľmi obľúbený v okolí a spoločensky aktívny, dokonca sa zapájal aj do kultúrneho života a bol činný aj ako ochotník v divadelných scénkach. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 došlo k bezprecedentnej zrade Česko-Slovenska, ktoré prišlo pod nátlakom západných veľmocí Veľkej Británie a Francúzka i nátlaku nacistického Nemecka a fašistického Talianska o sudetské české pohraničie, južné Slovensko, ako aj o juh Podkarpatskej Rusi. Od októbra 1938 skupiny ozbrojencov pod názvom Szabadcsapatok a Rongyos gárda napadali slovenské pohraničie a prenasledovali národne orientovaných slovenských učiteľov, kňazov a úradníkov. Táto tzv. Malá vojna vyvrcholila v marci napadnutím Podkarpatskej Rusi horthyovským maďarským VIII. armádnym zborom, ktorá po troch dňoch útokov padla. Ďalšie na rade bolo Slovensko, na ktorý sa začal rozhodujúci útok 23. marca 1939. Desiatnik Štefan Butka sa hlási medzi prvými v michalovských kasárňach, kde panoval chaos o podchode dôstojníkov českej národnosti. Tých niekoľko zostávajúcich slovenských dôstojníkov a poddôstojníkov v chvate naskakujú na korby aut a vyrážajú brániť východné Slovensko. Počas bojov o most cez Pavlovce nad Uhom michalovský ženisti vyhodia most do povetria, stavajú poľné opevnenia na svojej strane rieky. Samotné Pavlovce nad Uhom boli obsadené už horthyovcami. Desiatnik Štefan Butka velí družstvu a zúčastňuje sa protiútoku 24. marca 1939 v bojoch o predmostie na rieke Uh. Pri spätnom protiútoku presily maďarských jednotiek kryje so svojou skupinou ústup našich jednotiek. V prudkých bojoch je ranený do nohy a pravej strane hrude. Osamotený obranca zadržiava postupujúcich nepriateľov. Dochádza mu munícia v poľnom okope, príslušníci maďarských jednotiek ho napokon zastrelia so slovami „tam je tá slovenská sviňa.“ Až neskôr dovolia horthyovci miestnym obyvateľom, aby odviezli mŕtvych do dediny. Nespozná ho ani vlastný brat, až neskôr podľa snubného prsteňa ho napokon identifikujú. Miestny učiteľ s deťmi zaspievajú pri jeho hrobe slovenskú pieseň „Zahučali hory, zahučali lesy.“ Maďarská jednotka si počas pohrebu uctila Štefana Butku, ako aj padlému Gustava Pažického, za ich statočnosť vypálením čestnej salvy. Štefan Butka nemal ani 25 rokov.
Ján Matta
Slovenský národovec, dvakrát mučení horthyovskými bezpečnostnými orgánmi a starosta obce – Ján Matta sa narodil 1883. Bol starostom obce Bajany, kde podporoval slovenské aktivity na poly kultúry, dal postaviť slovenskú školu, ako aj orgonoval v kostole po slovensky. To všetko spôsobilo veľkú nenávisť zo strany horthyovských fašistov. Po obsadení južného Slovenska bol Jána Matta 19. novembra 1938 zadržaný pri prechode novej hranice maďarskými pohraničiarmi a tí ho odviezli do vezenia, kde bol bitý a mučený celé hodiny. Až na intervenciu bol vymenený na hraniciach. Druhý krát bol uväznený počas Malej vojny, keď boli obsadené náhle Pavlovce nad Uhom 23. marca 1939. Udaný a odvezený do vojenského vezenia v Užhorode, kde bol znovu neľudsky mučený. Vypočúvaný v Budapešti až neskôr po mnohých peripetiách prepustený. S podlomeným zdravím sa istý čas liečil v Tatrách. Bohužiaľ už to nepomohlo mučením zvrátiť vážne poškodené zdravie. Ján Matta zomrel v Pavlovciach nad Uhom v roku 1941, kde je aj na miestnom cintoríne v kruhu rodiny pochovaný. Prinavrátenia obce Bajany naspäť Slovensku po oslobodení v roku 1945 sa už nedožil.
Gustav Pažický
Narodil so dňa 2. 7. 1917 v Považskom Chlmci. Neskôr absolvoval v roku 1937 pilotný výcvik v aeroklube a narukoval k letectvu. V čase horthyovskej agresie slúžil ako slovenský bojový pilot 12. pozorovacej letky v Spišskej Novej Vsi. Dňa 24. marca 1939 spolu so Ferdinandom Šventom letia s bojovým cieľom na Pavlovce n. U. Maďarská stíhačka Fiat C-32 pomalší ľahký bombardér ťažko poškodzuje. Gustav Pažický vyskočil z lietadla v blízkosti Pavloviec nad Uhom, nanešťastie pozemné maďarské jednotky ho zastrelia vo vzduchu na padáku. Prevezený do rodného Považského Chlmca až v roku 1998. Spolu s ním zahynul aj jeho letec-pozorovateľ por. Ferdinand Švento, ktorý zranený vyskočil s padákom a pred dopadom na zem bol zastrelený.
Čo predchádzalo Viedenskej arbitráži a Malej vojne 1938?
Ak pre svet začala vojna predovšetkým 1. septembra 1938, pre občanov vtedajšieho Česko-Slovenska vlastne začala do istej miery už v roku 1938. Udalosti na južnom Slovensku sú tesne spojené s krvavými udalosťami v českom pohraničí, kde nemecké teroristické skupiny destabilizovali štát a stali sa vzorom aj pre maďarskú Rongyos gárdu. Územné požiadavky vtedajšieho Maďarského kráľovstva sa vystupňovali a nakoniec nemeckým a talianskym diktátom tzv. Viedenskou arbitrážou Slovensko stratilo celé južné Slovensko.
Dňa 12. januára 1938 predložila Zjednotená maďarská strana česko-slovenskej vláde svoje požiadavky. Chceli uzákoniť autonómiu Slovenska, zaviesť národný kataster a v prevažne maďarských obciach zrušiť slovenské školy. Nakoniec 10. marca 1938 maďarskí predstavitelia Andor Jaross, János Esterházy a Géza Szüllő vzniesli požiadavky maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, tentoraz bol dokument odovzdaný predsedovi vlády Milanovi Hodžovi. Potom však 26. júla 1938 vláda schválila národnostný štatút, ktorý zladil rôzne zákony týkajúcich sa slobôd národnostných menšín z oblasti občianskych práv, školstva a kultúry. Prijatý mal byť aj nový jazykový zákon a schválená mala byť decentralizácia štátu, teda autonómia Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Zjednotená maďarská strana však účelovo s cieľom destabilizovať situáciu dňa 27. 8. 1938 odmietla štatút. Konečne 23. septembra 1938 bola vyhlásená mobilizácia v rámci česko-slovenskej armády. Bohužiaľ po Mníchovskej zrade v dňoch 29. až 30. septembra 1938 západných veľmocí Veľkej Británie a Francúzska došlo k odstúpeniu pohraničných Sudet aj s opevneniami v prospech Nemeckej ríše, čo sa predznamenalo blížiacu sa likvidáciu republiky. Bolo to o to tragickejšie, že 6. 10. 1939 bol naplnený dávny sen Andreja Hlinku, keď slovenská politická reprezentácia vyhlásila autonómiu Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky s vlastnou vládou a ďalšími orgánmi.
Po arbitráži 2. novembra 1938 Maďarskému kráľovstvu pripadlo južné územie Slovenska aj s týmito slovenskými mestami a obcami: Senec – Galanta – Vráble – Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo – hranice s Rumunskom. Slovensko v tom čase už s vlastnou autonómiou prišlo o vyše štvrtinu územia.
Marián Gešper
[image_options href=“http://matica.sk/wp-content/uploads/2018/05/21.jpg“ image_id=“27443″ align=“none“ overlay=“file“]
[/image_options]








