16. augusta 2022 sa zišli v dome posledných rozlúčok v Hronských Kľačanoch rodinní príslušníci, rodáci, priatelia, známi a matičiari z tekovského regiónu, aby sa rozlúčili so zosnulým matičiarom PaedDr. Štefanom Adamom.
Aby sme mohli ohodnotiť cnosti človeka, netreba sa naň pozerať pri veľkých udalostiach, ale pri každodennom živote. Doktor pedagogiky Štefan Adam (*15.1.1941 – †9.8.2022) zasvätil celý svoj život výchove a vzdelávaniu. Svoje skúsenosti odovzdával v rokoch 1972-1991 svojim žiakom ako riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Hronských Kľačanoch, kedy sa zaslúžil aj o vznik detského folklórneho súboru a detskej dychovej hudby pri ZDŠ.
Svoje pedagogické skúsenosti využil aj ako člen výboru a predsedníctva Matice slovenskej. Okrem toho bol tiež dlhoročným predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Hronských Kľačanoch a členom Okresnej rady MS v Leviciach. Spolu s Vincom Mozdíkom, riaditeľom Domu MS Levice, sa výraznou mierou podieľal na rozvoji matičného hnutia v celom našom národnostne zmiešanom slovensko-maďarskom regióne. Zúčastňoval sa akcií v miestnych odboroch, kde prinášal dobrú náladu a povzbudenie. So zanietením organizoval a zabezpečoval mnohé podujatia v miestnom odbore napr. turistiku mládeže, divadelné predstavenia, poznávacie zájazdy. V oblasti školstva ako metodik Odboru školstva pri ONV v Leviciach inicioval vznik umeleckých súťaží pre žiakov – súťaž v prednese poézie a prózy štúrovcov v Šahách, prehliadka detských folklórnych súborov Čriepky, celoštátna autorská literárna súťaž cena Andreja Chudobu. Zabezpečil distribúciu prvej staroslovienskej básne Proglasu na základné a stredné školy, a i.
Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolil patril od roku 2002 medzi pravidelných účastníkov Národného výstupu na neprehliadnuteľný pútnický vrch Sitno spolu s matičnými prívržencami Hontu a Tekova.
Taktiež býval jedným z pútnikov (o.i. Jozef Melicher, Andrej Chudoba, Vincent Mozdík, Ľudovít Bakaj), ktorí na prahu leta vypochodovali do málo známych končín nášho podsitnianskeho kraja. Ich kroky smerovali na Zlatno, Skýcov, doručili batoh kníh do škôl v Bánku a do Horných Petian (Felsö Petény), kde kratší čas účinkoval ako vychovávateľ Ľudovít Štúr. Navštívili Želiezovce, Šalov a Šahy, hrad Čabraď, putovali rodným Tekovom, obdivovali skalné obydlia v Brhlovciach.
Ak by sme sa chceli so zosnulým Štefanom Adamom v duchu stretnúť a spomenúť si na neho, je možné tak urobiť pri pohľade na Základnú školu, školskú jedáleň a telocvičňu, o výstavbu ktorých sa značne zaslúžil. Rovnako pri pamätníku Jána Palárika a Františka Richarda Osvalda v centre obce Hronské Kľačany, ďalej na kľačianskych viniciach pri soche sv. Urbana alebo prezerajúc si históriu celoslovenského podujatia Kľačany na Slovensku.
Obdivovali sme jeho organizačné schopnosti, no i srdce a túžbu vykonať dielo, z ktorého budú mať radosť nielen súčasníci, ale aj budúce generácie. Svojou aktívnou prácou sa podieľal na rozvoji duchovného a spoločenského života nášho regiónu. Neváhal obetovať pre svoje idey čas, energiu a zdravie.
Poznali sme ho ako muža, ktorý miloval Slovensko a túto lásku vštepoval deťom, vnúčatám, žiakom, svojim spolupracovníkom a matičiarom. Česť jeho pamiatke.
Júliu Žubor