Zádušná svätá omša za akademického maliara a matičiara Stanislava Dusíka


/, Bratislavský kraj/Zádušná svätá omša za akademického maliara a matičiara Stanislava Dusíka

Skromný, pokorný a dobrý človek s veľkým srdcom  – charizmatický Majster Stanislav Dusík nás 6. decembra 2019 predišiel do večnosti. Povolal si ho k sebe Domov jeho milovaný Pán, ktorého Svätú Tvár stvárnil mnohokrát. Jeho oltáre, obrazy a ilustrácie privádzajú po celom svete ľudí bližšie k Pánovi a prinášajú pokoj a radosť.

Stanislav sa vo svojich obrazových interpretáciách snaží pochopiť nepochopiteľné. Svoje videnie sveta sprostredkúva prostredníctvom obrazov, pred ktorými človek zastane v nemom úžase cítiac, že tento umelec trávi dlhé hodiny v meditáciách, tichu a modlitbách. Akademický maliar Stano Dusík, významný slovenský umelec – maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ, žil a pôsobil vo Florencii. Jeho diela sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých krajinách sveta, napríklad  aj v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži, a možno ho zaradiť medzi najvýznamnejších tvorcov v oblasti sakrálneho umenia 20. storočia.

Stanislav do pozemskej záhrady prišiel 6. júna 1946 v Boleráze, kde navštevoval základnú školu, potom študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v štúdiu ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení, kde pod vedením profesora Vincenta Hložníka vyštudoval maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. V roku 1982 emigroval do Talianska. Azyl mu udelil taliansky prezident, napriek tomu sa nestal talianskym občanom a ostal Slovákom. Jeho maliarsku tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú maľbu  a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter. V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách, v ktorých prevažujú techniky hĺbkotlačové (suchá ihla, lept, akvatinta, mezotinta). Svojimi ilustráciami vyzdobil viac ako dvesto kníh rôznych žánrov a v rozmanitých technikách.

Z jeho literárnej tvorby spomenieme knihu Boleráz, Boleráz a Jediné plátno Pravého Majstra, za ktorú mu bolo udelených viacero medzinárodných ocenení. Ako jediný výtvarník – ikonograf bol nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone.

Jeho obľúbeným spôsobom vyjadrovania je esejistika. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone.

V Bratislave sa bude konať zádušná omša za tohto výnimočného človeka. Uverejňujeme pozvánku.

Daniela Suchá

X