Zomrel literárny archivár, výtvarník a básnik Viliam Sokolík


/, Žilinský kraj/Zomrel literárny archivár, výtvarník a básnik Viliam Sokolík

Vo veku deväťdesiattri rokov zomrel 24. januára 2021 v Martine literárny archivár, historik a teoretik fotografie, výtvarník a básnik Viliam Sokolík. Narodil sa 20. novembra 1927 vo Vrútkach. Po absolvovaní gymnázia v Martine študoval politológiu v Prahe, evanjelickú teológiu a knihovníctvo na univerzite v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v pastorácii, v rokoch 1958 až 1991 v Matici slovenskej v Martine, kde bol dlhoročným vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej Literárnom archíve.

Viliam Sokolík sa venoval literárnemu archívnictvu so zameraním na obrazové pamiatky, patril k popredným slovenským insitným výtvarníkom. V oblasti literárnej činnosti sa prezentoval ako autor vedeckých, odborných, materiálových a publicistických prác z kultúrnej histórie a ikonografie, v básnickej tvorbe sa zameral na lyrickú reminscenčne a duchovne orientovanú poéziu.

Zomrel najstarší pracovník Matice slovenskej alebo Matičná biografia PhDr. Viliama Sokolíka

Vyše sedem desaťročí tvorivo zasahoval do kultúrneho, literárneho, matičného a umeleckého života v Martine, Turci i na celom Slovensku. Prezentoval sa ako publicista, literát, básnik, knihovník, bibliograf, archivár, kultúrny historik, editor prameňov, ikonograf, historik i teoretik fotografie a výtvarník, maliar, grafik aj kresliar. Od ranej mladosti ho v profesijnej kariére i neprofesionálnych činnostiach ruka v ruke sprevádzali písané slovo a  štetec s paletou. Predstavovali akoby dva brehy, v ktorých tiekla neutíchajúca riava duchovnej invencie, silný prúd tvorivých i pracovných aktivít a nadmieru činorodý životný príbeh. Jeho protagonista PhDr. Viliam Sokolík, do 24. januára 2021 najstarší bývalý dlhoročný matičný  pracovník v Martine i na Slovensku, odišiel do večnosti ako deväťdesiattriročný. Jednoznačne  najvýznamnejším pôsobiskom nebohého sa stala Matica slovenská, preto správu o úmrtí rozširujeme aj o matičný životopis Viliama Sokolíka.

Rok 1958 sa stal prelomovým letopočtom v biografii Viliama Sokolíka, pretože vtedy tento vrútocký rodák a martinský obyvateľ vstúpil do služieb Matice slovenskej (MS) v Martine, kde naplno rozvinul svoje nadanie, pracovné schopnosti  i tvorivé aktivity. Spočiatku v rokoch 1958 až 1958 sa stal nakrátko dokumentátorom v Bibliografickom odbore MS, v rokoch 1959 až 1961 bol pracovníkom Knihovedného odboru MS, v rokoch 1961 až 1964 pôsobil ako jazykový redaktor vo Vydavateľstve MS a v časopise Čitateľ, v rokoch 1964 až 1965 zastával funkciu vedúceho oddelenia historických knižných fondov v Knižnici MS. Súčasne v tomto období Viliam Sokolík v rokoch 1962 až 1964 pod vedením prof. Štefana Pasiara externe študoval odbor knihovníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde roku 1978 po obhájení rigoróznej práce Z bojov o pokladnicu slovenskej kultúry s podtitulom Knižnica Národného domu a Muzeálnej slovenskej spoločnosti 1890 – 1927 získal titul PhDr. Monografiu s rovnakým názvom knižne publikoval už roku 1966, pričom v nej priblížil dejiny dvoch najvýznamnejších slovenských knižníc na sklonku v 19. a začiatku 20. storočia. Toto syntetické dielo je mimoriadne cenným prínosom pre poznanie našich dejín knižnej kultúry a kultúrnej histórie vôbec. Viliam Sokolík sa v tomto období v oblasti knihovníckej práce na matičnej pôde prezentoval aj zostavením viacerých bibliografických súpisov.

Najväčšou udalosťou v profesijnom živote Viliama Sokolíka bolo, keď ho v roku 1965 uviedli do funkcie vedúceho Archívu fotodokumentačnných pamiatok Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej. Túto a nasledujúce pracovné udalosti komentoval slovami: „Oddal som sa do práce od prvej chvíle s vervou. To potvrdzujú moje vystúpenia na seminároch, starostlivosť o zbierky a ich rozmnožovanie, akvizíciu, identifikáciu obrazových dokumentov a ich katalogizovanie, ochranu“.  Historik fotografie Ľudovít Hlaváč roku 1986 Sokolíkom vedené matičné pracovisko hodnotil vysoko pozitívne, keď nadšený poznamenal:  „Rodí sa tu základ vedeckej práce s fotografiou ako dokumentom o živote a kultúre národa. Treba dúfať, že tento vysoko náročný projekt bude pokračovať a realizovať sa, lebo nastupujúci vek vizuálnej kultúry si to priam vyžaduje. A hlavne poznanie dejín sa bez toho nezaobíde“. Napriek týmto uznanlivým a povzbudzujúcim slovám Viliam Soklík viedol oddelenie fotodokumentačných pamiatok iba do roku 1986, kde po odvolaní z funkcie vedúceho zo zákulisných a politických dôvodov, tu ďalej mohol pôsobiť iba ako odborný pracovník špecialista až do svojho odchodu na dôchodok  roku 1991.

Od roku 1967 v odbornej spisbe Viliama Sokolíka dominovali štúdie s problematikou histórie, ochrany a súčasného stavu v oblasti obrazových dokumentov, ktoré publikoval v zborníkoch Letopis Pamätníka slovenskej literatúry, Biografické štúdie a Kmetianum. Inými slovami sa dá sumarizovať, že ťažisko Sokolíkových organizačných, praktických i teoretických aktivít v rokoch 1965 až 1991 spočívalo v oblasti obrazového dokumentu a fotografie. V archívnej práci sa zameral predovšetkým na ich akvizíciu a následnú identifikáciu, pričom zhromaždil unikátnu, vyše dvestotisíc jednotiek obsahujúcu zbierku, od vzácnych dagerotypií a ferotypií, cez staré pohľadnice, fotografie a iné obrazové pamiatky. Tento unikátny fond sa so svojimi spolupracovníkmi usiloval aj spracovať, systematizovať a skatalogizovať, aby bol živý, slúžil prezenčne odbornej i širšej kultúrnej verejnosti doma aj v zahraničí. Popri praktickom zábere sa tejto problematike venoval i teoreticky (jedinečná monografia Nepísané pamiatky…, štúdie, články) a zostavovateľsky (súpisy, fotosúbory, výstavy). Z tohto uhlu pohľadu v Sokolíkovej činnosti na poli ikonografie zaujíma roku 1970 zvláštne miesto Prvá svetová výstava pohľadníc Orbis Pictus v Brne, kde za MS participoval na príprave scenára a libreta tejto akcie, za čo získal čestný diplom. Viliam Sokolík zostavil aj rozsiahle obrazové prílohy v prvých troch zväzkoch monumentálneho Slovenského biografického slovníka (1986 – 1989), ktorý vydávala MS. Spolupracoval tiež na príprave viacerých dokumentárnych filmov a medailónov s Československou televíziou v Bratislave. V kultúrnohistorickej oblasti ako editor na knižné vydanie pripravil a komentoval ozsiahlu vzájomnú korešpondenciu Andreja Kmeťa a Ľudovíta Vladimíra Riznera (1970, 1984).

Základný historicko-teoretický príspevok PhDr. Viliama Sokolíka k zložitej problematike ikonografie v matičnom prostredí predstavovalo jeho vrcholné dielo Nepísané pamiatky Matice slovenskej 1863 – 1969 (1972). Priekopníckym počinom v tejto oblasti bolo zostavenie prvých dvoch zväzkov zborníka Obrazový archív (1989, 1994), ktoré Viliam Sokolík ako zostavovateľ aj autorsky vyplnil viacerými rozsiahlymi štúdiami základného teoretického významu. V nich, okrem iného, bilancoval svoje činorodé pôsobenie na poli akvizície, identifikácie, spracovania a ochrany obrazových dokumentov v MS (napr. roku 1966 zachránil odcudzené matičné filmy Karola Plicku, alebo roku 1976 zabezpečil reštaurovanie všetkých matičných dagerotypií u prof. Rudolfa Skopca v Prahe). Ďalej sú v nich spomínané neuveriteľné čísla, keď Viliam Sokolík získal do zbierok Literárneho archívu MS okolo dvestotisíc jednotiek fotodokumentov, z ktorých vyše štvrtinu tohto unikátneho fondu, to jest päťdesiattisíc skatalogizoval. Časť akvizičného materiálu mapuje Súpis fondov v úseku fotodokumentačných pamiatok literárno-archívneho oddelenia Matice slovenskej 1954 – 1977 (1977), ako aj ďalšie čiastkové inventáre. I keď odborná verejnosť veľmi pozitívne prijala oba zväzky Sokolíkom zostaveného Obrazového archívu (recenzovali ich uznávané autority  a teoretici fotografie Anna Baranová, Ján Lofaj, Štefan Mruškovič, Ladislav Noel, Juraj Spiritza a iní), po roku 1991 v súvislosti s jeho núteným odchodom na penziu už tretí pripravený zväzok zborníka ostal, žiaľ, iba v rukopise.

Na záver treba dodať, že synom nebohého PhDr. Viliama Sokolíka je Mgr. Igor Sokolík, dnes významný slovenský vydavateľský pracovník a šéfredaktor Vydavateľstva MS, ktorý svedomito pokračuje v otcových matičných stopách. Jeho nevesta, manželka Igora Sokolíka, Ing. Mária Sokolíková pracuje v Technicko-investičnom oddelení MS v Martine. Manželom Sokolíkovcom, ako aj pozostalej vdove pani Valérii Sokolíkovej, rod. Paučovej, bližšej i vzdialenejšej rodine vyjadrujeme za súčasnú MS a jej vedenie hlbokú účasť na ich smútku, zároveň sa lúčime s naším bývalým spolupracovníkom a priateľom PhDr. Viliamom Sokolíkom.

Česť jeho pamiatke!

doc. PaedDr. Pavol Parenička, Csc.

IÚ MS

     

Viliam Sokolík

 

X