Zomrel literárny vedec, bibliograf Matice slovenskej a redaktor Slovenských pohľadov Július Vanovič


/, Žilinský kraj/Zomrel literárny vedec, bibliograf Matice slovenskej a redaktor Slovenských pohľadov Július Vanovič

Vo veku 85 rokov zomrel dňa 25. decembra 2020 prozaik, esejista, publicista a literárny vedec Július Vanovič. Niekdajší literárny pracovník Matice slovenskej a redaktor Slovenských pohľadov sa narodil 11. apríla 1935 v Dražkovciach pri Martine. Študoval na gymnáziu v Martine, avšak pre zinscenovaný proces s jeho otcom ho v roku 1952 vylúčili zo 6. ročníka gymnázia a musel sa zamestnať v tlačiarni Neografia, kde pracoval ako pomocný robotník a pomocný korektor. Rok pracoval ako knihovník-skladník v Matici slovenskej. Na Gymnáziu v Martine zmaturoval až v roku 1955.

Na odporúčanie Matice slovenskej ho prijali na štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, no opäť ho po prvom semestri vylúčili z politických dôvodov. Znovu pracoval ako knihovník-bibliograf v Matici slovenskej. Potom sa presťahoval do Bratislavy, kde pôsobil v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave. V roku 1963 sa stal redaktorom Slovenských pohľadov, v rokoch 1967 až 1968 bol redaktorom Mladej tvorby. Počas politického uvoľnenia vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Knižne debutoval publikáciou Antidialógy (1968), v ktorej formou rozhovorov so slovenskými spisovateľmi priblížil tvorbu štyridsiatich slovenských autorov. Ďalšie rukopisy Júliusa Vanoviča už v čase normalizácie nemohli vyjsť. V roku 1972 musel odísť z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Vo Vydavateľstve Slovenský spisovateľ pôsobil ako korektor do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník na svoje pôvodné pôsobisko v SAV. V roku 1991 obnovil v Tranosciu vydávanie časopisu Tvorba a stal sa jeho šéfredaktorom.

Po roku 1990 vyšla jeho Kniha o starom Martine. Zachytil v nej históriu mesta a okolia od prvého osídlenia až po vznik Matice slovenskej v roku 1863. Pôsobenie Matice slovenskej bolo témou Druhej knihy o starom Martine v roku 1993. Tretia kniha o starom Martine vyšla v roku 1999, cyklus uzatvorila publikácia Epilóg starého Martina alebo „Pamäti z mladších rokov života“ v roku 2005. Po roku 1990 mohli vyjsť aj mnohé ďalšie Vanovičove diela.

Július Vanovič získal Cenu Literárneho fondu za rok 1999 za Tretiu knihu o starom Martine, prémiu Literárneho fondu za román Kronika nepriznaného času (2008) a Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2012 za knihu Listy zo starého dvora.

Július Vanovič (vpravo) na odhalení busty Jána Vanoviča.

Július Vanovič (vpravo) na odhalení busty Jána Vanoviča.

X