Zomrel vzácny krajan František Brodovský


/, Zahraničie/Zomrel vzácny krajan František Brodovský

Dňa 25. januára 2021 sa nám prišlo rozlúčiť s neochvejným Slovákom a aktívnym krajanom a horliteľom za slovenské hnutie na Spiši. Mnohokrát a na viacerých fórach rozprával o slovenskom povedomí a udržiavaní ho prostredníctvom jazyka, dejín a kultúry. Zároveň podporoval pamäť o zavraždených Slovákoch bandou „Ognia“, prepadov ktorej bol očitým svedkom, aby aj mladšie generácie mali o tom vedomie.

Zosnulý krajan František Brodovský sa narodil 5. februára 1937 v slovenskej rodine Františka a Márie (rod. Šeligovej) v Novej Belej. Mal dvoch nevlastných súrodencov: Valenta a Katarínu a troch vlastných: sestry Annu, Máriu a brata Jána. Ako šesťročný začal navštevovať slovenskú základnú školu. Z tohto obdobia mal nielen poznatky, ale aj mnohé spomienky, o. i. na kňaza F. Móša, ktorý ho pripravoval k prvému svätému prijímaniu. Po skončení druhej svetovej vojny si miestni Slováci museli veľa vytrpieť za svoju národnosť z rúk bandy „Ognia“, preto aj mnohí krajania museli ujsť na Slovensko, aby si zachránili holé životy a svojich blízkych. Banda prepadla aj Františkovu rodinu, ale jeho otcovi sa podarilo pred ňou utiecť. Žiaľ, takéto šťastie nemali štyria krajania z Novej Belej, pre ktorých tento prepad sa stál osudným a stál ich život. Zosnulý František celý život niesol traumy osudnej noci a preto sa snažil, aby pamäť o zavraždených Slovákoch bola stále živá.

Oženil sa s Katarínou a spoločne prežili vyše päťdesiat rokov spolu. Vychovali syna Františka, ktorý si založil svoju rodinu a prevzal rodičovské gazdovstvo. Krajan František sa tešil pätím vnukom a dvom pravnukom.

Okrem práce na gazdovstve v rokoch 1964-1981 pracoval v novotargskom obuvníckom závode.

Zomrelý František sa celý život aktívne zapájal do krajanského diania v obci. Zastával práva slovenskej menšiny pri rozličných stretnutiach, schôdzach a v bežných situáciách každodenného života, čo si mnohokrát žiadalo veľa odhodlania. Jeho slovenské presvedčenie bolo skalopevné a takým ostalo až do smrti. Bol dlhoročným členom Miestnej skupiny Spolku Slovákov v Novej Belej, ale aj Spolku sv. Vojtecha a Matice slovenskej. V každej z týchto organizácií zastával funkcie, ktoré si svedomito plnil. V roku 2017 bol odmenený Bronzovou medailou Matice slovenskej za celoživotnú činnosť v prospech slovenského národa i Matice slovenskej v Poľsku. Bol účastníkom matičných schôdzi a kongresov aj na Slovensku.

V MS SSP v Novej Belej isté obdobie zastával funkciu podpredsedu. Bol delegátom na obvodné schôdze a na celoštátny zjazd Spolku Slovákov. Za svoju činnosť bol viackrát vyznamenaný. Spolok Slovákov mu udelil Zlatú medailu za zásluhy pre Spolok Slovákov v Poľsku.

Patrí mu naša veľká vďaka za podporu, ochotu i dobrú vôľu nezištne pôsobiť v prospech nás všetkých. Podľa neho bolo dôležité, aby sme si vychovali mladú generáciu s pozitívnym odkazom na dedičstvo otcov, ktorá bude zárukou odkazu pre nasledujúce pokolenia. Vždy so záujmom sledoval krajanské dianie, čítal slovenské knihy, noviny a časopisy. Okrem toho bol aj usilovným propagátorom a čitateľom časopisu Život. Doručoval v obci zároveň aj katolícky časopis Posol Srdca Ježišovho. Zúčastňoval sa matičných schôdzi na Slovensku, kde otvorene hovoril o neľahkom osude Slovákov v Poľsku.

Zomrel 22. januára 2021 vo veku 84 rokov. Rozlúčili sme sa s neochvejným Slovákom, ďakujeme mu a skláňame sa nad jeho celoživotným aktívnym úsilím o udržiavanie slovenského povedomia v tunajšej spoločnosti. Nech odpočíva v pokoji v spišskej rodnej hrude vedľa svojej manželky Kataríny.

2021-02-03T14:29:06+00:003 februára 2021 |Aktuálne informácie Matice slovenskej, Zahraničie|
X