Uhrovec 24.10.2015: V rodisku Ľudovíta Štúra vrcholilo 200. výročie jeho narodenia na celonárodných oslavách. Zúčastnili sa ho aj priami potomkovia, najmä praprasynovec, vynikajúci detský psychológ, profesor Ivan Štúr spolu s rodinou. Mal vo vrecku saka poskladaný papier s pripraveným vystúpením, ak by ho k nemu organizátori vyzvali. No nevyzvali, ich scenár bol iný…..
Martin 4.8.2021: V deň svojho výročia Matica slovenská pri príležitosti Roka Alexandra Dubčeka odhalila bustu tohto budovateľa socializmu s ľudskou tvárou v Aleji dejateľov Slávnostné podujatie poctil svojou prítomnosťou jeho syn Pavol. ktorý otca predstavil aj mladším slovami „Otec hovoril, že politiku nerobí pre seba, ale pre ľudí. A takto by mala rozmýšľať väčšina politikov a bolo by na Zemi dobre. Ďakujem za úctu k práci môjho otca.“ Neďaleko busty sa zrazu objavil nenápadný starší človek s transparentom a ako výtvarník známy svojimi exibicionistickými prejavmi – sa aj tu snažil narušiť dôstojný priebeh osláv detinskými výkrikmi a hysterickým zdôrazňovaním svojich názorov na nepatričnosť tejto úcty ..
Devín 23.4.2023: So Slavicou a Maticou sme si chceli pripomenúť – ako každoročne- Devínsku štúrovskú vychádzku na slávny hrad. Priniesli sme na počesť štúrovcov slovenské zástavy. No tento symbol našej štátnosti nám nie je dovolené vyniesť či vyvesiť, lebo to nie je aj voči zahraničným návštevníkom prípustné. Je nám „vysvetlené“, že Štúr nepoznal slovenskú zástavu. A pritom viala prvýkrát už 8 rokov pred jeho smrťou na Myjave pred Slovenským povstaním v meruôsmych rokoch 1848-49. Napriek tomu i napriek Národnému pochodu na Devín v máji pod veľkou vlajkou ani v septembri návštevníkov s našou vlajkou sem nevpustili…
Hlboké 17.7.2023: Počas veľkolepých osláv 180. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny prítomní Slováci, Moravania i iní hrdí ctitelia tradícií čakajú na svojich vrcholných predstaviteľov. Aj česká televízia sa dostaví. No tých, ktorí by tam nemali chýbať, napokon nahrádza iba vyslaná hradná stráž a národ je znova nimi odmietnutý. Podobne ani na Myjavu v deň 175. výročia vzniku Prvej Slovenskej národnej rady neprišiel žiaden poslanec….
Tieto skúsenosti ma čoraz viac presviedčajú, že je potrebné oživovať naše tradície a kultúru, najmä v deťoch, študentoch a mladých ľuďoch. Aj preto čoraz viac pátram po našich regionálnych dejinách. Možno je tomu na príčine aj krv mojich predkov, ktorá mi nedovolí rezignovať. Veď oni to nemali v živote ľahké, ale sa nevzdávali. Zostalo mi v srdci čosi z tej spoločnej myšlienky štúrovcov, hurbanovcov, hodžovcov, bórikovcov, jurkovičovcov, kolényovcov a konečne aj tých bojovníkov na Bielej hore, ktorí už vtedy našli útočisko v našich končinách, či dokonca tu aj naveky zostali. Práve oni mi napovedajú, že treba za slobodu aj v našich podmienkach aspoň nejako priložiť ruku k dielu, ak je to potrebné. Myslím si, že práve v týchto časoch možno nájsť príklad v našich odvážnych slávnych predchodcoch a spoločnými silami si vymôcť práva…
Cestu k obnove našej Matice sme začali drobnými stretnutiami s prezentáciami o regionálnych osobnostiach, návštevami podujatí na okolí. Zavŕšili sme ju spoločným podujatím s moravskými priateľmi na našom pomedzí 18. septembra 2023, s ktorými si už dlhšie pripomíname boj štúrovcov za záchranu slovenskej svojbytnosti proti maďarizujúcej vláde.
Tu na moravsko-slovenskom pomedzí v obci Javorník, kde si pred 175 rokmi podávali ruky hurbanovskí dobrovoľníci s moravskými i inými slovanskými bratmi, no hlavne v dubovom háji, kde začínala prvá etapa Slovenského povstania meruôsmych rokov 1848-49 spolu s obyčajnými ľuďmi tohto kraja. So spomienkou na ich ťažký boj za slobodu proti maďarskej represii sa aj v mojej mysli objaví a vždy zarezonuje melódia známej piesne : „Ket sme prechádzali z Uher do Moravy, košielky nám vzali, aj nás dorúbali. Nesekaj, nerúbaj, kamaráta mého, neni mój kamarát javorové drevo…“
Veď aj nedávne 400. výročie Bielej hory (1621), keď sa jeden z posledných moravských plukov dal dokopy s niektorými našimi slovenskými predkami a tiež stáročná súdržnosť našich ubiedených národov nás spojila, preto sme sa aj my rozhodli v tejto prepolitizovanej dobe, ako budúci matičiari, nejakým spôsobom presadiť napr. spoločný pamätný deň 18.september 1848 – sviatok Čechov, Slezanov, Moravanov a Slovákov. Ani 28. 10. 1918 – vznik Česko-Slovenska neslávime rovnako!
A tak sme pozvali matičiarov aj z iných obcí a miest. Náš „pochod“ mal za cieľ obnovu prísahy dobrovoľníkov a pripomenutie si 1400. výročia vzniku prvého všeslovanského zväzu: Samovej ríše. Spojila nás aj Hurbanova myšlienka „Bije zvon slobody, čujte ho národy!“ a odhodlanie dobrovoľníkov, keď v oveľa náročnejších podmienkach dokázali vyburcovať národ a postaviť ho na nohy. Ani výzva najrevolučnejšieho básnika Janka Kráľa nás nenechala ľahostajnými so zmenou iba dvoch slov: „Slobody hlas mocný budí všetky plem A my, ľudia podbradlianski, či sedieť budeme?“
Zraz súčasných „dobrovoľníkov“ sa uskutočnil po 14-tej hodine na Železničnej stanici Vrbovce, kde sme sa symbolicky zvítali a zároveň sme si priblížili kratučkú cestu životom moravskej Slovenky Marušky Kudeŕíkovej, ktorá svojou odvahou a odbojom počas druhej svetovej vojny ukázala, ako sa dá aj veľmi mladému človeku pomáhať proti zlu. Hoci veľmi mladučká prišla o život kruto pod sekerou fašistov, zanechala odkaz, napísaný aj na železničnej tabuli, pre nás: Neplačte, bojujte!
Pred 15-ou hodinou sme sa presunuli s vlajkami dobrovoľníkov, československou a moravskou k Pamätníku dobrovoľníkov vo Vrbovciach-Šance, kde sme si prívetmi priblížili začiatok prvej dobrovoľníckej výpravy a Hurbanove slová: „Nebolo dakedy hranice medzi Slovenskom a Moravou, ale to všetko bola za starých časov jedna spoločná vlasť zbratrených národov slovanských..“
Po položení bielo-modro-červenej kytičky s trikolórou sme spoločne pristúpili k prísahe, ktorá znie „Budem vždy presadzovať práva a záujmy svojho národa, ctiť, chrániť a rozvíjať hodnotynárodného dedičstva, konať v zmysle múdrosti, vyplývajúcej z nášho poučenia. historickou skúsenosťou a pokračovať v diele a príklade života najväčších osobností našich dejín, ako nám prikazuje česť a svedomie dobrých, vďačných a verných synov a dcér môjho národa – Tak prisahám!!“ Hymnou Kto za pravdu horí a zapálením sviečok sme ukončili akt pri pomníku.
Prírodnou trasou sme prešli do tábora Poľana, kde sme sa zišli po prehliadke slovanskými motívmi a symbolmi namaľovaných zrubov v malom amfiteátri pri bohato prestretom stole so síce jednoduchými, ale chutnými jedlami a koláčikmi, inšpirovanými práve kuchyňou našich dávnych predkov. Jedinou súčasnosťou bola káva, no aj tá voňala tiež „vynálezmi“ z prírodnej špajzy. Rozprúdila sa debata o zakladateľovi všeslovanského zväzu Samovi z r. 623, ktorého nám akoby sprítomňoval neďaleko žijúci Vladimír, ktorému tiež hovoria Samo, a to svojím slovanským oblečením i čítaním zo zaujímavých kníh od nedávno zosnulej zberateľky najstarších dejín p. Gropcovej. Pripomenuli sme si aj film Samo, kupec a kráľ o tomto významnom Slovanovi z r. 1988 od režiséra Haspru, kde sa tiež predpokladá jeho iný pôvod ako franský. (Mimochodom „náš“ Samo, ak sa patrične začeše, nezapriete jeho podobu s Jozefom Miloslavom Hurbanom…)
Napokon sme navečer navštívili aj MsÚ Vrbovce a replikou zástavy dobrovoľníkov sme oživili ich výstavu o Štúrovi a ženách dobrovoľníčkach, kde dominovala aj replika najdôležitejšej hodvábnej zástavy vyšitej prvou európskou ošetrovateľkou a dobrovoľníčkou Johankou Hrebendovou- Bórikovou, na ktorú kedysi prisahali spomínaní dobrovoľníci na moravsko-slovenskom pomedzí.
Tento deň a krásnu spoločnú akciu Od Sama k Hurbanovi a k obnoveniu prísahy sme ešte spojili s nasledujúcim 19.septembrom vynesením dobrovoľníckej vlajky na podujatie 175. výročia na Myjavu a na Poriadie ku Klasovitým, kde začala a skončila svoje Povstanie 1848 prvá dobrovoľnícka výprava.
Avšak vyvrcholením našich tohtoročných aktivít malo byť oživotvorujúce Valné zhromaždenie Miestneho odboru MS, ktoré sa uskutočnilo 5. októbra 2023 v Múzeu Slovenských národných rád v Myjave za účasti hostí predsedníčky Krajskej rady Matice slovenskej Žofie Hrančovej a predsedu MO MS v Kálnici Samuela Jelínka. Do pamätnej prezenčnej listiny sa zapísali aj jeho budúci členovia.
Podujatie, nazvané MYJAVA, OSOBNOSTI A MATICA sa začalo prezentáciou Myjavy a jej regionálnych osobností, ktoré vo svojom vstupe predstavila Blanka Ušiaková-Kovarčíková. Po jednotlivých mesiacoch sme si priblížili život a dielo na Myjave pôsobiaceho bývalého revúckeho učiteľa Karola Viesta, myjavských rodákov evanjelického kňaza Jána Trokana a vydavateľa slovenskej i zahraničnej literatúry a regionálnych časopisov Daniela Pažického, „aprílové“ rodáčky i tu žijúce ženy, spisovateľku Zuzku Zgurišku, členku Sokola, Aničku Jurkovičovú i Albertínu Štefánikovú, rodákov z Myjavy: syna vdovy Koléničky Daniela Kolényho, bojovníka proti vojnám, kňaza Jána Maliarika, zakladateľa Bratislavskej lýry Jána Siváčka, spisovateľa Júliusa Bodnára.
Príjemnú atmosféru tohto podujatia podčiarkovalo nielen vzácne prostredie Múzea SNR, ale aj prítomnosť viacerých významných Myjavčanov, z nich spomeňme aspoň M. Dugáčka, dlhoročného učiteľa dejepisu. Pozvanie prijala aj p. Rybárová, vnučka slávnej spisovateľky Anny Lackovej Zory, vtedy žijúcej na Myjave, ktorá z rôznych kníh, poznámok a rozhovorov so známymi vtedajšími dejateľmi zozbierala mnohé historické dáta a životné osudy hurbanovských osobností. Túto matičiarku, členku Sokola a Živeny sme zaradili do nášho kultúrneho programu, keďže sme si nedávno pripomínali 135. Výročie jej narodenia. Jej príbuzná nám po prezentácii doplnila niektoré fakty a údaje o režisérovi Jánovi Lackovi, ktorý sfilmoval knihu svojej matky Anička Jurkovičová. Budúca tajomníčka výboru MO MS v Myjave p. Michalcová prečítala dva úryvky z tejto knihy. Slávny jubilant – rodák, o ktorom sme dlhšie hovorili, bol aj architekt Dušan Samo Jurkovič, známy najmä svojím vrcholným dielom Bradlo, venovaným M.R. Štefánikovi, nádhernými stavbami na Pustevnách, Jurkovičovou rozhľadňou a vilou, kúpeľmi Luhačovice, reštaurovaním Čičmian, stavbou lanovkovej dráhy na Lomnickom štíte a mnohými ďalšími.
Priblížili sme si aj vznik a vývoj Myjavy a s ňou nerozlučne spojeného evanjelického superintendanta Daniela Krmana, spoluprekladateľa Biblie i obhajcu cirkevných práv, kvôli nim cestujúceho za švédskym kráľom až na Poltavu, čo podrobne opísal v diele Itinerárium.
Napokon sme oživotvorujúcim Valným zhromaždením obnovili Miestny odbor Matice slovenskej Myjava. Pod vedením predsedníčky Krajskej rady MS Trenčianskeho kraja sme zvolili jeho výbor a prítomní členovia potvrdili a schválili svojimi hlasmi všetky dokumenty. V budúcnosti sa zaviazali riadiť Stanovami Matice slovenskej.
Nech aj tento obnovený MO sprevádzajú úspechy a nech znie z pera Jaroslava Rezníka odkaz Matici k jej 160.-tym narodeninám jeho Požehnanie slnka:
„…Pod nebom nad nami, v mene tohto sviatku
žiada sa ešte modlitbu mi vysloviť,
potichu priznať vlhkou hrudou soli,
keď slnko nad ránom obrus tmy nahlodá,
v láske je pokora, radosť, ktorá bolí,
keď si s ňou kľakáme pred oltár národa..“
Mgr. Blanka Kovarčíková-Ušiaková, predsedníčka MO MS Myjava
