KLUB VÝTVARNÝCH UMELCOV A TEORETIKOV v spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, SLOVENSKÝ ZVÄZ PROTIFAŠISTICKÝCH BOJOVNÍKOV, MATICA SLOVENSKÁ, SPOLOČNOSŤ LADISLAVA NOVOMESKÉHO a KLUB NOVÉHO SLOVA zorganizovalo rozsiahlu výstavu venovanú k 80. výročiu Slovenského národného povstania HODNOTY A ODKAZ. Slávnostná vernisáž sa konala 20. augusta 2024 symbolicky hneď pri Námestí SNP, ktoré zdobia ikonické Kulichove sochy.
Vernisáž výstavy Hodnoty a odkaz sa konala za prítomnosti početnej výtvarnej, odbojárskej a matičiarskej obce, ako aj aktívu Klubu Nového slova a Spoločnosti Ladislava Novomeského. Z vítaných hostí pripomeňme predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov doc., PhDr. Viliama Lonaguera, CSc., tajomníka SZPB Zdenka Martona, tajomníka Matice slovenskej Petra Schvantnera, predsedu Spoločnosti Ladislava Novomeského a podpredsedu Spolku spisovateľov Slovenska Lukáša Perného, a ďalej predsedu Ob lV SZPB v Bratislave a podpredsedu Klubu Nového slova PhDr. Martina Krna.
Ako vítaní hostia z oblasti výtvarného umenia sa zúčastnili doc., akad. maliar Stanislav Harangozó– podpredseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, ďalej dcéra Jána Kulicha akad. maliarka Mária Molčanová a manželka sochára Alexandra Viku pani Daniela Viková.
Oficiálnymi hosťami vernisáže boli participujúce múzejnícke subjekty – riaditeľ Historického múzea SNM Mgr. Peter Barta a riaditeľ Martinských múzeí SNM Mgr. Radovan Sýkora a pracovníci Múzea MartinaBenku v Martine, ako aj vedúci Hanušovského múzea Ing. Samuel Bruss.
Z významnejších hostí sa patrí uviesť zakladajúcu členku MS pani Romanu Tabakovú, predsedu Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB prof. PhDr. Jozefa Leikerta, PhD., pána Ing. Alexandra Rozina ako adepta na členstvo v tomto Klube (umelecká fotografia), pána Jozefa Schwarza – člena Výboru Matice slovenskej, pána Pavla Vitka, šéfredaktora časopisu Obrana, ako aj hudobného pedagóga a husľového virtuóza Petra Michalicu.
Program vernisáže, ktorú som uvádzal informatívne z hľadiska predsedu Klubu výtvarných umelcov a teoretikov, pozostával z úvodného spevu hymny Slovenskej republiky a sólového spevu partizánskej piesne v podaní emeritného sólistu opery SND Ivana Ožváta a výnimočných, čítaných a prednášaných príhovorov predstaviteľov viacerých zúčastnených gestrov a organizácií.
PhDr. Ladislav Skrak, predseda
Klubu výtvarných umelcov a teoretikov
***
PRÍHOVOR PREDSEDU MATICE SLOVENSKEJ
Matica slovenská oslávila v minulom roku svoje 160. výročie vzniku. Tento významný dejinný okamih a kontext súvisel s poly-historickým odkazom, ktorý pre náš národ, ale aj pre civilizačný vývin v Európe znamenajú vierozvestcovia sv. Cyril a Metod. Mali nie iba christianizačný a náboženský význam, ale aj vzdelanostné, právne a zakladateľské hodnoty, na ktorých rozvíjali svoj celoeurópsky osud a vývin Slovania, od čias ranného stredoveku. Slovenské výtvarné umenie je si vedomé takejto pokrokovej a vzácnej mravnej sily, ktorú sa patrí pripomenúť a sebavedome zdôrazňovať. Aj v novších dejinách Európy sa napríklad cyrilo-metodské významy objavili znova, a to dokonca vo francúzskej kultúre a dejinách, ako protinacistický symbol byzantského (pre nás cyrilo-metodského) dvojkríža bojovníkov za demokraciu a proti fašizmu v dobách 2. svetovej vojny. Sme naozaj radi, že vďaka výstave a naším umelcom môžeme sa pochváliť humánnou mravnosťou našich dejín a osobnosťami ako Ľudovít Štúr, ktorý nám daroval moderný spisovný jazyk, Milan Rastislav Štefánik, ktorý akoby garantoval našu spätosť s vyspelou vedou a kultúrou Európy, a ktorý napomohol vzkriesiť naše národné hodnoty a štátnosť. Ten tretí, ktorý by mal aj dnes čo povedať o kvalitách našej ľudskosti a demokracie, to je nesporne Alexander Dubček. Nie len my na Slovensku, ale ani európski lídri by nemali zabudnúť na to, že to bol Slovák, ktorý je obdivovaný a žije v našom národnom a štátnom vedomí a povedomí. Rozhodne ma teší, že môžem u nás doma, ale aj v ďalekom zahraničí uviesť a oceniť mená tých našich umelcov, ktorí nám pozoruhodne a mimoriadne jasne zobrazili tento náš dejinný rozmer a odkaz, naše významné miesto v kultúrnych a umeleckých snaženiach Európy. Ide o takých autorov ako Stanislav Harangozó, Marián Polonský, Martin Palla, Ján Kulich, Milan Medúz, OrestDubay, Ľudovít Fulla, Vincent a Ferdinand Hložníkovci, Elena Lazinovská, Mária Medvecká, Július Nemčík, Milan Gašpar, Albín Brunovský, Eva Trizuljaková, Marta Chabadová a ďalší. Mnohí z nich sa stali ocenenými na národnej úrovni, a viacerí z nich sa stali skutočnými národnými umelcami v dejinách slovenskej kultúry. Osobne ma teší, že v týchto tradíciách sa vynorili a začali umelecky aktívne pôsobiť generačne mladší výtvarníci, ktorí sa objavili aj vďaka priestoru a možnostiam, ktoré im poskytla naša Matica. Sú to umelci ako Martina Kvašňovská, Marína Erceg, Peter Repka a viacerí ďalší, ktorých autorský a umelecký vývin badateľne pociťujeme v súčasnom výtvarnom dianí na Slovensku a v kontakte so zahraničím. Naša Matica mimoriadne sústredene a i ja osobne s nadšením však venujeme pozornosť aj významným osobnostiam a udalostiam protifašistického zápasu. Týka sa to takých osobností ako C. M. Daxner, ale najmä Ľudovít Kukorelli. Práve v období 80. výročia Slovenského národného povstania venovali sme týmto osobnostiam naše hlavné podujatia. Osobitne sa patrí vyzdvihnúť, že portrétne pomníkové diela venované týmto osobnostiam realizoval mladý akad. sochár Tomáš Polonský. Pripomenuli sme si a pripomíname si takto aj pôsobenie partizánskeho zväzku Čapajev na východnom Slovensku, ktorý napomohol oslobodzovaniu prvých území Slovenska.
JUDr. Marián Gešper PhD., predseda Matice slovenskej
PRÍHOVOR KURÁTORA
Výstava Hodnoty a odkaz k 80. výročiu Slovenského národného povstania nadväzuje na dlhodobý súbor výstav národno-historického charakteru, ktoré k výročiam SNP a oslobodenia, k výročiu vzniku Československa, ale aj osobností ako V. Mináč, V. Clementis, Ľ. Štúr, k hodnotám cyrilo-metodských tradícií, organizoval náš Klub výtvarných umelcov a teoretikov. Viaceré z takýchto výstav slávnostne a protokolárne pripomínali v zahraničí osobnosť J. Nálepku a na báze súbornej výstavy autorov a diel prezentovali v zahraničí slávny historický, ale aj slávny výtvarný odkaz Slovenského národného povstania. Nedávno vydal náš Klub dve z nášho pohľadu mimoriadne závažné publikácie – Memoriabilitu/Spomienky a Pasportizáciu pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ Slovenského národného povstania a oslobodenia Slovenska. V týchto publikáciách okrem iného poskytujeme komplexný pohľad na rozsah našich výstavných a pamiatkárskych aktivít doma a v zahraničí, ale aj prezentujeme ten rozsah diel významných autorov a pozoruhodných artefaktov, ktoré sa nám podarilo získať a edukačne, resp. výchovne aktívne uplatniť na pôde stálej expozície SZPB Za slobodu! Boli to vtedy žijúci autori a pozostalí, ktorí či už formou vzácneho daru, ale aj v rámci nadšenej a znalej akvizičnej práce napomohli vzniku takého súboru diel, ktorý svojou kvalitou pomaly prekonáva dlhodobo budované zbierky a akvizície SNG, Galérie mesta Bratislavy, ale aj niekdajšie akvizície Ministerstva kultúry z čias ministra M. Válka. Časť, resp. výber z tohto súboru diel ponúkame v čase 80. výročia SNP ako výstavný novotvar, keďže Klub tentoraz prizval ku koncipovaniu výstavy aj Historické múzeum SNM, Múzeum Martina Benku a Stredoslovenskú galériu. Napriek občasným organizačným „škrípaniam zubov“, keďže ako trest za výstavnú pasivitu požiadali sme o zapožičanie diel niektorých inštitúcií viac menej na poslednú chvíľu, stretli sme sa tentoraz doslova s vľúdnosťou pracovníkov SNG, ktorá obhospodaruje výtvarnú akvizičnú pozostalosť p. ministra M. Válka. Ba dokonca, keďže sme avizovali, že niektoré diela je potrebné reštaurovať, stalo sa tak! Osobitne teda želáme doslova nie umelecký, ale hĺbavý národno-historický, hrdý pohľad do výtvarného odkazu z našich dejín. Osobitne však pripomínam opäť. V boji za slobodu! Čo neznamená, že sa mnohí z našich výtvarných osobností mienili na veci pozerať tak, že všetko je dovolené. Ich odkaz je jednoznačný: historicky je potrebné stavať na odkaze v boji s nepravdou a hystériou.
Dodatok: Do istej miery nevítaným hosťom sa stal redaktor denníka SME p. Burčík, ktorý pseudo-spravodajsky reagoval v denníku SME dňa 21. 8. 2024, a to za podpory komentárov a ohlasov urážlivého a výsmešného typu, na skutočnosť, že p. Ivan Gašparovič napriek spontánnemu záujmu zúčastniť sa vernisáže odriekol svoju účasť pre hysterickú hrádzu, ktorú forsírujú elementy pred budovou a Dvoranou Ministerstva kultúry SR. Pán redaktor denníka SME si mienil „strieľať“ zo sochárskeho portrétu exprezidenta SR. Jednoznačne potvrdzujem, že ako predstaviteľ organizátora podujatia som nežiadal ani eštebácku, a ani siskársku asistenciu. Výstava až do kladenia vencov na Námestí SNP dňa 27. augusta 2024 má svoju internú organizačnú, tlmenú propagačnú kvalitu.
PhDr. Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a kurátor výstavy
PRÍHOVOR PREDSEDU SZPB
Naši výtvarní umelci, združení v Klube výtvarných umelcov a teoretikov, majú za sebou rozsiahly súbor výstav na Slovensku a v zahraničí – vo Varšave, Budapešti, Kyjeve, Minsku, Moskve, Viedni, Berlíne. Ale aj, a predovšetkým, na pamätných miestach protifašistického odboja na Slovensku. V čase významných výročí a osláv takej významnej dejinnej udalosti akou je Slovenské národné povstanie. Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ako aj Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri Ústrednej rade Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tieto naše významné umelecké zoskupenia začínali v čase, keď doznievali svojím životom a tvorbou mnohí priami účastníci protifašistického odboja v rokoch 2. svetovej vojny, ako aj tí výtvarníci, ktorí hlbinne zasiahli do vývinu témy a protifašistických tradícií v slovenskom výtvarnom umení. Pripomeňme mená ako Ľudovít Goga, Vojtech Remeň, Ján Svetlík, Milan Gašpar, Jozef Kostka, Vincent Hložník, Rudolf Pribiš, Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková, Ladislav Ťažký, Dušan Kuzma atď. Sme mimoriadne hrdí na portréty hrdinov antifašistickej rezistencie, na vynikajúce pomníky a pamätníky, na európsky významnú slovenskú grafiku, ale aj knižnú ilustráciu, medaile a mince, známkovú tvorbu. Patrí sa pripomínať tie slávne mená našich ďalších výtvarných umelcov, ale aj mnohých národných umelcov – Dušana Jurkoviča, Ignáca Bizmayera, Tibora Bártfaya, Máriu Medveckú, Ladislava Vychodila, Jána Želibského, OrestaDubaya, Ladislava Snopeka, Kláru Patakiovú, Júliusa Nemčíka, Jána Kulicha, Albína Brunovského, Jozefa Jankoviča, Milana Rašlu, Alexandra Viku a mnohých ďalších. Naša výstava Dejiny, hodnoty a krása Slovenska začiatkom tohto roka 80. výročia Slovenského národného povstania mimoriadne úspešne reprezentovala hodnoty slovenskej kultúry a našich pokrokových tradícií v Štrasburgu a v Bruseli. Na užšom pôdoryse maliarskych, sochárskych a grafických diel pripomenula pozoruhodné humanistické tradície nášho umenia. Aj v zahraničí sme tak prezentovali, že, na Slovensku máme dnes svoje živé, ľudské ideály a aktuálne témy. Predovšetkým staviame na vyjadrení toho, čo je pre nás vzácne a posvätné: krásu nášho Slovenska, demokratické snaženia, odkaz osobností ako Ľudovít Štúr, M. R. Štefánik či Alexander Dubček. Aj v čase jedného z najvýznamnejších výročí, 80. rokov od slávnej dejinnej udalosti, budeme presviedčať a pripomínať, že hodnoty demokracie boli vydobyté v zápase proti fašizmu a nacizmu. Naši umelci s hrdosťou vyjadrili a vyjadrujú tento výnimočný, víťazný, ale aj tragický námet a podnety. Tieto diela majú aj dnes čo povedať pokrokovým snaženiam v Európe. Povedzme to otvorene, tvoria morálny základ a žiarivý príklad túžob a skutočných úsilí o mier a ľudskosť v Európe. Želajme úspechy týmto našim zámerom a podujatiu, ktoré má skutočne pozdvihnúť hrdosť na hodnoty a čestný odkaz v našich národných dejinách.
Doc., RSDr., PhDr. Viliam Longauer, Csc., predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
PRÍHOVOR TAJOMNÍKA MATICE SLOVENSKEJ
Matica slovenská a Slovenské národné povstanie – to je jednoznačné spojenie. Ak niekto toto spojenie zámerne dať úzadia, tak táto snaha je márna. Mnoho matičiarov sa aktívne zúčastnilo Slovenského národného povstania. Matica si aktívne pripomenula týchto hrdinov v roku 2020, keď im IN MEMORIAM odovzdala zlaté medaily, a v tomto odkaze pokračuje. Z ústredných funkcionárov to bol Alexander Hirner, budúci správca Matice Ján Marták, či literáti Július Barč-Ivan, Anton Prídavok, ale aj známy Viliam Žingor, Ladislav Sára či budúci predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč. Baťko Mináč si toho skutočne počas SNP vytrpel dosť. Matica sa hrdo hlási k SNP, ako aj hodnotám, ktoré zdieľa. To sú hodnoty humanizmu, mieru, demokracie… v týchto snahám bude pokračovať aj pre mladšie generácie, ktoré vojnu nezažili. Dovoľte mi aby som sa poďakoval Dr. Skrakovi, ktorý je veľmi aktívnym predsedom Výtvarného odboru Matice, a ktorý zhromaždil tieto krásne obrazy. Matica si SNP pripomenie aj odhalením búst partizánskym veliteľom Baľutovi a Kukorellimu. Ako povedal baťko Mináč, Matica je trvalá a organizovaná pamäť národa, a my sa budem snažiť aby odkaz a hodnoty SNP boli v spoločnosti čo najviac prítomné. Lebo je ľahké slobodu stratiť, ale ťažké ju získať.
Mgr. Peter Schvantner
PRÍHOVOR PREDSEDU SPOLOČNOSTI LADISLAVA NOVOMESKÉHO
Vážení kolegovia, kultúrni pracovníci, milovníci umenia a kultúry,
v prvom rade by som sa chcel za Spoločnosť Ladislava Novomeského poďakovať kolegovi Dr. Ladislavovi Skrakovi z Výtvarného odboru Matice slovenskej za to, že spolu už druhý rok spolupracujeme na skutočne vysoko kvalifikovanej úrovni, čoho dôkazom je celý rad kvalitných multižánrových podujatí, kde sme spojili umenie, literatúru, obrazy, hudbu či dokonca film v priestoroch bratislavskej Matice. Tam vznikla z jeho iniciatívy improvizovaná Galéria, ktorú sme prezentovali dokonca až v ďalekom Štrasburgu. Je to profesionálny odborník na výtvarné umenie, kunsthistorik a predovšetkým bývalý poradca pre mňa osobne najlepšieho slovenského ministra kultúry Miroslava Válka, ktorý vo svojej práci nenadviazal na nikoho iného, než práve Laca Novomeského. Laco Novomeský bol zároveň posledným veľkým kultúrnym politikom, ktorý skonštruoval unikátnu a dodnes inšpiratívnu koncepciu slovenskej kultúrnej politiky, ktorá je o moste medzi východom a západom, o inšpirovaní minulosťou, ale neodmietaní pokrokového z prítomnosti, teda moderny.
Práve pod vplyvom Novomeského som pred nedávnom skoncipoval program národnej neomoderny, ktorý podporilo aj Predstavenstvo Matice slovenskej a desiatky umelcov a spisovateľov. Hlavným odkazom tohto manifestu je návrat k slovenskej moderne v novom kontexte 21. storočia. Postmoderna je už prežitkom a je nutné sa posunúť ďalej. Myslím, že národná neomoderna je dobrým základom pre budúci koncept kultúrnej politiky. Aj táto výstava, ktorou sa Matica cez spoluprácu SZPB hlási k pokrokovému odkazu SNP je monumentálnou prehliadku kvalitnej slovenskej moderny.
Nedá mi ešte nepovedať aj niečo osobné, občianske. Ak niekto dnes hovorí o neslobode, normalizácii, cenzúre či svojvôli, rád by som pripomenul, že takéto podujatie by bolo za minulej vlády nemožné. Tak Matica, ako Spolok, ako aj iné kultúrne inštitúcie boli počas minulej pravicovo-liberálnej vlády maximálne diskriminované, a to za asistencie vraj „slobodných médií“ vrátane verejno-právneho, ktoré poctivo ignorovali naše podujatia. Nebolo ich málo. Pripomeniem napríklad storočnicu Vladimíra Mináča, ktorú kompletne odignorovali poslanci NRSR s jedinou výnimkou, vtedy opozičného poslanca, dnes už premiéra SR Robert Fica. Taktiež neposlali čestnú stráž na podujatie venované Franciscimu, tomu Franciscimu, ktorý nosil práve tie uniformy, ktoré čestná stráž používa. Preto by som chcel z tohto miesta politicky angažovaným umelcom odkázať, že všetko je naopak. Slovenská kultúra potrebuje pluralitu, nemôže byť len progresívna, a nemôže byť ani extrémne zahladená do seba.
O tom sa však nedá pokojne diskutovať v čase, keď jedna časť kultúrnej obce pomaly vyzýva k „občianskej kultúrnej vojne“ voči inej časti (použitie vojenskej šifry „Začnite s vysťahovaním“ je toho dôkazom), a stavia proti sebe Maticu a ostatné kultúrne inštitúcie, s ktorými Matica nie je v antagonistickom vzťahu (napokon, niektoré diela boli zapožičané práve zo SNG). Zacitujem tiež jedného komentátora istého nenávistného denníka, ktorý napísal: „Musíme im vytrhnúť z rúk vlajky, štandardy, trikolóry. Prestaňte ich pozývať na svoje podujatia. Prídu o svoje publikum. Ak sa vnútia, pekne poďakujte. Nebojte sa odmietnuť záštity… Ignorujte podujatia…“ A presne takto postupujú voči Matici už roky. Takto sa správali aj niektorí protestujúci pred budovou MK SR počas výstavy. Im bolo úplne jedno, že Dr. Skrak na vlastné náklady a vo svojom voľnom čase zhromaždil to najlepšie zo slovenskej modernej výtvarnej kultúry ako Benka, Hložník, Kulich, Bártfay, Brunovský, Fulla, Dubay či Weiner-Kráľ. Bolo im to úplne jedno, pretože ich cieľom bolo iba odstrašiť potenciálnych návštevníkov, rozoštvávať a trollovať. Ako človek, ktorý je taktiež súčasťou kultúrnej obce, a v mene ktorej hovoria (neviem, kto im dal mandát hovoriť za všetkých), sa pýtam… takto si predstavujú kultúru či kultúrnosť? Zacitujem však ešte horší komentár, ktorý som našiel na sociálnych sieťach, ktorý na moju adresu verejne napísala istá Zuzana Trstenská s profilovou fotkou „Za slušné Slovensko“: „Tupou ceruzkou by som mu pichla do oka…“ Takže takto sa správajú tzv. slušní ľudia, ktorým vraj ide o kultúru. Stotožňujem sa s postojom Dr. Skraka, a dodávam, že redaktor SME úmyselne manipuloval s cieľom poškodiť dobré meno tak výstavy, ako aj organizácií, ktoré na podujatí participovali. Manipulatívnosť článku súvisí s cieľom zlomyseľne dehonestovať organizátorov. Veď uvedený redaktor necitoval ani príhovor tajomníka Matice, nespomenul absolútne nič podstatné o uvedenej výstave. Samotnej výstave sa venuje marginálne, zameral sa na jediný detail s cieľom škandalizácie. Takéto metódy iba dokazujú, že v prípade mnohých novinárov nejde vôbec o objektívnu žurnalistiku, ale zaujaté subjektívne prejavy, takpovediac na politickú objednávku vlastníkov médií.
Ešte raz ďakujem kolegovi Skrakovi, že udržiava nielen povstalecké tradície v rámci výtvarného umenia, ale aj všeobecne povedomie o kvalitnom slovenskom modernom výtvarnom umení, a napokon propaguje aj súčasných umelcov, a najmä naše vzhľadom aj tvorbou prekrásne umelkyne, ktoré dominujú vo Výtvarnom odbore Matice slovenskej. Ďakujem všetkých, ktorí ste prišli a prajem Vám príjemný umelecký zážitok.
PhDr. Lukáš Perný, PhD.
