Výstava VÝTVARNÁ MATICA II. zaznamenala ďalší významný medzinárodný úspech. Jej hosťom sa 3. júla 2026 stal Sébastien Girard, premier secrétaire – conseiller politique (prvý tajomník a politický poradca) Francúzskej republiky na Slovensku. Ide o historicky prvú návštevu predstaviteľa Francúzska na podujatí Matice slovenskej v Bratislave v jej moderných dejinách.
Francúzsky diplomat sa zároveň stal jubilejným desiatym zahraničným hosťom výstavy. Pred ním expozíciu navštívili predstavitelia Nemecka, Číny, Kazachstanu, Srbska, Maďarska, Azerbajdžanu, Kuby, Kostariky a Bulharska.
Kurátor výstavy Dr. Ladislav Skrak predstavil hosťovi jednotlivé umelecké kolekcie i širší kultúrno-historický kontext projektu. Sébastien Girard, ktorý je zároveň milovníkom výtvarného umenia, prejavil o expozíciu mimoriadny záujem. Počas prehliadky aktívne diskutoval s autormi, viackrát poďakoval za pozvanie, odborný výklad i podnetnú umeleckú debatu. Diela si fotografoval a následne ich predstavil aj na svojich sociálnych sieťach, kde poďakoval Matici slovenskej za prijatie.
Najväčšiu pozornosť venoval faunistickým obrazom Ruth Dubayovej, folklórnym motívom Emílie Ksensighovej a pop-artovým dielam podpredsedníčky Výtvarného odboru Matice slovenskej Martiny Kvašňovskej. Tá študovala v legendárnom parížskom umeleckom centre 59 Rivoli a vystavovala aj vo Francúzskom inštitúte. Vo svojej tvorbe sa venuje aj portrétom ikon francúzskeho filmu a hudby – Alaina Delona, Pierra Richarda, Brigitte Bardotovej, Catherine Deneuve či Jane Birkin.
Diskusia prirodzene prerástla rámec samotnej výstavy a otvorila tému hlbokých kultúrnych väzieb medzi Slovenskom a Francúzskom. Hovorilo sa o vplyve francúzskej kultúry na slovenské výtvarné umenie i literatúru, o francúzskych modernistoch, ktorí formovali generácie slovenských autorov, ale aj o osobnostiach spájajúcich dejiny oboch krajín.
Významné miesto patrilo odkazu Milana Rastislava Štefánika, pre ktorého bolo Francúzsko nielen krajinou vedeckého, vojenského a diplomatického pôsobenia, ale aj druhou vlasťou, v ktorej sa rozhodujúcim spôsobom formovala jeho osobnosť. Pozornosť sa venovala aj mierovým aktivitám Vladimíra Clementisa v Paríži, tvorbe Imra Weinera-Kráľa, francúzskym súvislostiam diela zakladateľa op-artu Victora Vasarelyho, jeho vplyvu na Milana Medúza, spoločnému odkazu francúzskeho a slovenského odboja či filozofickému vplyvu Jeana-Jacquesa Rousseaua na Štefana Marka Daxnera. Príjemnou súčasťou stretnutia bola aj komunikácia vo francúzštine, ktorú ovláda podpredsedníčka Výtvarného odboru MS Martina Kvašňovská.
Na podujatí sa zúčastnil aj zástupca Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Martin Krno, keďže SZPB patrí medzi spoluorganizátorov výstavy. Medzi hosťami nechýbali ani výtvarníčka Viera Čapková a riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Milina Sklabinská.
Na záver návštevy si Sébastien Girard prezrel galériu predsedov Matice slovenskej i komornú výstavu venovanú Mikulášovi Galandovi, ktorá symbolicky prepája tradíciu s moderným výtvarným prejavom. Počas neformálnych rozhovorov zaznela aj myšlienka pripraviť kolektívnu výstavu slovenských výtvarníkov vo francúzskych mestách, ktorá by mohla ďalej rozvíjať kultúrnu spoluprácu medzi oboma krajinami.
Slovensko-francúzsky kultúrny kontext
Rozhovory počas návštevy prirodzene otvorili aj širší pohľad na historické väzby medzi slovenským a francúzskym kultúrnym prostredím. Francúzske osvietenstvo – reprezentované mysliteľmi ako Voltaire, Denis Diderot, Jean-Jacques Rousseau či Montesquieu – výrazne ovplyvnilo ideové smerovanie národno-obrodeneckých hnutí v strednej Európe. Ich myšlienky nachádzali odozvu už medzi bernolákovcami a neskôr aj u štúrovcov. Mimoriadne citeľný bol Rousseauov vplyv na Štefana Marka Daxnera, ktorý ideu rovnosti pretavil do konceptu rovnoprávnosti národov.
K rozvoju slovensko-francúzskych vzťahov významne prispeli aj francúzski slavisti a historici. Louis Léger ako profesor Sorbonny šíril poznanie slovanských dejín a literatúr vo Francúzsku, Ernest Denis podporoval emancipačné snahy slovanských národov a Louis Eisenmann sa výrazne zaslúžil o francúzske poznanie strednej Európy. Nezastupiteľnú úlohu pri budovaní československej armády zohral generál Maurice Pellé.
Silný ohlas mala na Slovensku aj francúzska literárna moderna. Tvorba Baudelaira, Verlaina, Rimbauda, Apollinaira či Bretona ovplyvnila viaceré generácie slovenských básnikov a prozaikov – od Ivana Kraska, Vladimíra Roya a E. B. Lukáča až po Laca Novomeského, Rudolfa Fabryho, Vladimíra Reisela či Štefana Žáryho. Neskôr slovenské intelektuálne prostredie oslovil aj francúzsky existencializmus reprezentovaný Jeanom-Paulom Sartrom.
Výnimočné postavenie vo vzájomných kultúrnych vzťahoch má aj francúzska literatúra. Slovenskí čitatelia objavovali diela Alexandra Dumasa, Honorého de Balzaca, Émila Zolu či Julesa Verna. Práve Verne sa počas svojich ciest inšpiroval karpatským prostredím pri písaní románu Tajomný hrad v Karpatoch, čo počas návštevy pripomenul aj Sébastien Girard. Spomenul tiež Vernov román Lodivod Dunajský.
Osobitné miesto patrí spisovateľovi Ivanovi Horváthovi, ktorý študoval v Paríži a Francúzsko sa stalo jednou z hlavných inšpirácií jeho tvorby. Vo svojich dielach Návraty do Paríža či Vízum do Európy charakterizoval Francúzov ako národ racionality, ducha, vkusu a kultivovanosti. Za svoje zásluhy mal byť ocenený aj najvyšším francúzskym štátnym vyznamenaním a udržiaval blízke kontakty s významným francúzskym diplomatom Étiennom Manachom.
LP
