Gréckokatolícky kňaz Michal Lacko


//Gréckokatolícky kňaz Michal Lacko

Prof. Michal Lacko SJ – horlivý zástanca práv slovenských gréckokatolíkov

Autorka: Mgr. Beáta Katrebová Blehová, PhD., Historický odbor Matice slovenskej

V januári 2020 sme si pripomenuli sto rokov od narodenia jezuitského pátra, gréckokatolíckeho kňaza, dvojnásobného riadneho profesora cirkevných dejín, publicistu, bibliografa, redaktora Vatikánskeho rozhlasu a v prvom rade horlivého zástancu práv slovenských gréckokatolíkov, Michala Lacka. Bol pôvodne rímskokatolík, no láska a úcta k východnému obradu ho priviedla do gréckokatolíckej cirkvi.

Michal Lacko sa narodil 19. januára 1920 v Krásnej nad Hornádom, obci, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Košíc. Ako mladý muž sa dostal na teologické štúdiá ponajprv do Záhrebu, neskôr v roku 1945 prišiel do Ríma, kde študoval súčasne na Gregorovej univerzite a na štátnej univerzite La Sapienza odbor dejiny so zameraním na dejiny Slovanov. V roku 1953 obhájil doktorskú prácu Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí, čo bola spolu s cyrilo-metodskými dejinami problematika, ktorej sa vedecky venoval prakticky celý život. V roku 1955 obhájil doktorát na Gregorovej univerzite na tému Užhorodskej únie. V tom istom roku začal prednášať na Pápežskom východnom inštitúte, stal sa dvojnásobným riadnym profesorom v odbore dejín východnej Cirkvi a to na už spomínanom Pápežskom východnom inštitúte a na Gregorovej univerzite. Ďalšími významnými počinmi na vedeckom poli bolo okrem bohatej publikačnej činnosti redigovanie 19 ročníkov významného slovacikálneho vedeckého periodika Slovak Studies ako aj vydanie dvoch zväzkov bibliografie k slovacikám v zahraničí. Vedecké periodikum Slovak Studies, ktoré mimochodom vydával Slovenský historický ústav Rím – Cleveland, od začiatku získal vo vedeckom svete mimoriadnu reputáciu, vychádzal v zahraničných jazykoch najmä angličtine a jeho pričinením svetová vedecká verejnosť mohla  získavať objektívne poznatky slovenským politickým a kultúrnym dejinám. Prof. Lacko spolupracoval aj s renomovanými encyklopedickými vydavateľstvami, ako napríklad s katolíckou encyklopédiou, ktorá vychádzala v USA (New Catholic Encyclopedia of America), pre ktorú zostavil heslá „Albania“ a „Bulgaria“, a pre nemecký Lexikon für Theologie und Kirche, ktorý vychádzal vo Freiburgu zostavil heslá o. i. „Trnava“. Prof. Lacko pôsobil v Ríme až do predčasnej smrti 21. marca 1982.

Michal Lacko sa mimoriadne zaslúžil o uznanie samobytnosti slovenských gréckokatolíkov, resp. slovenských katolíkov byzantského obradu v zahraničí, keď v úradnej štatistike vtedajšej Posvätnej Kongregácie pre východnú cirkev v roku 1962 (Oriente Cattolico) vôbec po prvý krát boli slovenskí gréckokatolíci osobitne uvedení pod vlastným menom a nie ako to bolo dovtedy v kolónke spolu s ukrajinskými, či rusínskymi gréckokatolíkmi.

Bol konzultorom Prípravnej komisie pre východné cirkvi na Druhom Vatikánskom koncile a je otázne, do akej miery sa podieľal na tajných rokovaniach medzi Svätou stolicou a Ruskou pravoslávnou cirkvou ohľadom vyslania pozorovateľov na Koncil.

Najmä v 60. rokoch neúnavne pracoval v prospech obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v  Československu, komunistickým režimom násilím „zjednotenej“ s pravoslávnou cirkvou v roku 1950,  čo bol pre československú Štátnu bezpečnosť jeden z dôvodov pre založenie pozorovacieho zväzku s krycím menom „METOD“, ku ktorému došlo v máji 1960. Pozorovací zväzok „METOD“ bol založený Krajskou správou Zboru národnej bezpečnosti, Správa ŠtB Košice, z dôvodu „úsilia o obnovenie gréckokatolíckej cirkvi“ a vo februári 1972 bol zväzok prekvalifikovaný na osobný operatívny zväzok s vysokým „agentúrno-operatívnym významom“, čo znamenalo, že spisovný materiál zväzku putoval na X. Správu Federálneho ministerstva vnútra v Prahe, ktorá sa zameriavala na boj s vnútorným nepriateľom, do rúk federálneho ministra vnútra. Obsiahly, vyše tisícstranový zväzok bol ukončený až v súvislosti s Lackovým predčasným úmrtím.

Na základe zväzku „METOD“ je možné získať poznatky o neúnavnej pomoci p. Lacka gréckokatolíckym kňazom a ich rodinám na Slovensku, ako aj o pašovaní náboženskej literatúry cez územie Poľska, Maďarska a Juhoslávie na Slovensko v období normalizácie. V 70. rokoch pravidelne navštevoval východomaďarské mestá v blízkosti slovenských hraníc (Nyíregyháza, Sárospatak, Sátoraljaújhel), v ktorých sa nachádzali gréckokatolícke fary a gréckokatolícky biskupský úrad, stretával sa tu so slovenskými duchovnými, viedol s nimi rozhovory a  rozdával im náboženskú literatúru, ktorú vydával Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme. V auguste 1980 sa v Krakove v jezuitskom kolégiu stretol s deviatimi duchovnými zo Slovenska (z nich siedmi boli tajnými spolupracovníkmi ŠtB) a odovzdal im početné knihy.

P. Lacko bol tiež činný v radoch Svetového kongresu Slovákov, zúčastňoval sa generálnych zhromaždení a bol tiež aktívnym účastníkom I. Svetového festivalu slovenskej mládeže v západonemeckom Waldkraiburgu v lete 1980. Pracoval v Komisii SKS pre Neslovákov a bol toho názoru, že medzi úlohy Svetového kongresu Slovákov malo patriť aj odrážanie útokov ukrajinskej gréckokatolíckej diaspóry, ktorá neuznávala národnú samobytnosť slovenských gréckokatolíkov. Keď v roku 1970 vyšla v Ríme kniha Juliusa Kubinyiho o histórii gréckokatolíckej cirkvi, ktorú vydala Ukrajinská akadémia založená Kardinálom Slipým, prof. Lacko ju označil za „útok na všetko slovenské“ a navrhoval, aby Svetový kongres Slovákov proti vydaniu knihy protestoval na Kongregácii pre východné cirkvi.

Počas celého svojho pôsobenia v Ríme sa neúnavne venoval slovenským pútnikom, ktorí prichádzali do Večného mesta, prijímal ich v miestnosti na Pápežskom východnom inštitúte na Piazza Santa Maria Maggiore, kde bol ubytovaný. Zomrel náhle a predčasne a slovenskí gréckokatolíci v ňom stratili zástancu, štedrého darcu a predovšetkým milujúceho otca.

 

Vedecká a publikačná činnosť Michala Lacka obsahuje 1731 bibliografických jednotiek. Uvádzam v chronologickom slede len niektoré vedecké diela, ktoré sa považujú za najdôležitejšie:

The Union of Užhorod. [Užhorodská únia]. In: Slovak Studies, roč. VI, Cleveland – Rome 1966, s. 7 – 190

Kamalduli na Slovensku. In: Most, roč. 14, 1967, s. 143 – 168

The Re-Establishment of the Greek-Catholic Church in Czechoslovakia. In: Slovak Studies, roč. XI. (Historica 8), Cleveland – Rome 1971, s. 159 – 189

Le Chiese orientali [Východné cirkvi]. In: Storia delle Religioni, zv. 4, Turín 1971, s. 631 – 660

The Popes and Great Moravia in the Light of Roman Documents. [Pápeži a Veľká Morava vo svetle rímskych dokumentov]. In: Slovak Studies, roč. XII, Cleveland – Rome 1972, s. 9 – 133

Oriente cattolico. Cenni storici e statistiche [Východné katolícke cirkvi. Dejiny a štatistika]. Sacra Congregazione per le Chiese Orientali, 4. vyd., Città del Vaticano 1974, s. XII + 857.

Synodus episcoporum ritus byzantini catholicorum ex antiqua Hungaria Vidnobonae a. 1773 celebrata [Synoda gréckokatolíckych biskupov z bývalého Uhorska, odbývaná vo Viedni v roku 1773], Roma 1975 (= Orientalia Christina Analecta, č. 199), 320 s.

2020-06-08T14:24:59+00:0018 mája 2020 |Osobnosti slovenských dejín|
X