Karol Anton Medvecký


//Karol Anton Medvecký

Karol Anton Medvecký

Autorka: prof. PhDr. Marta Dobrotková, CSc., Historický odbor MS

Karol Anton Medvecký sa narodil 8. júna 1875 v Dolnej Lehote, dnes súčasť Oravského Podzámku. Ľudovú školu navštevoval v Oravskom Podzámku. Jeho detstvo je pomerne nejasné. Podľa literárnych prameňov už v rannom detstve osirel a staral sa o neho starý otec Andrej Medecký, ktorý býval v Oravskom Podzámku. Bol schudobnelý, ale hrdý zeman. Pochádzal z oravského Medvedzia, kam možno zaradiť korene všetkých Medveckých. Karolov vychovávateľ Štefan Frank bol horlivým slovenským národovcom, čo v tom období nebola samozrejmosť. Navštevoval rehoľné gymnáziá v Trstenej (1887 – 1890/91) Ružomberku, Skalici, Banskej Štiavnici, Lučenci a v Košiciach (1891 – 1895). V Ružomberku sa stretával s Houdekovcami, Hušekovcami a Šrobárovcami. Aj prostredie Skalice malo na neho pozitívny vplyv, najmä stretnutia s viacerými slovenskými a českými osobnosťami. A v Skalici začal literárne tvoriť. Už ako študent sa aktivizoval v národnej hnutí. Štúdium teológie absolvoval v roku 1899 na biskupskom seminári v Banskej Bystrici, kam ho priviedol obdiv k Štefanovi Moyzesovi. Na univerzite v Kluži študoval externe rímske a cirkevné právo, no cirkevní predstavitelia mu zamedzili ukončenie štúdia. Za kňaza bol vysvätený vo Svätom Kríži nad Hronom 3. júla 1899. Vzhľadom na jeho národnú orientáciu bol prekladaný na najchudobnejšie a najodľahlejšie fary, akými boli napríklad posty kaplána v Detve, Krupine, Jastrabej, vo Veľkom Poli, v Píle, Beňuši a v Detvianskej Huti, či post administrátora farností na Donovaloch, v Brehoch a Prochoti. Všade si našiel nejakých známych národovcov, či dejateľov, s ktorými sa stýkal a upevňoval svoje národné presvedčenie, akými boli Andrej Kmeť, Gustáv Zechenter- Laskomerský, Pavol Križko, Daxnerovci, Terézia Vansová, Ferko Skyčák a ďalší. Roku 1909 sa stal farárom v Bacúrove, kde strávil desať rokov. Bacúrovská fara bola miestom, kam sa slovenskí kňazi dostávali za trest, pred Medveckým na nej pôsobil Franko Víťazoslav Sasinek a Andrej Trúchly-Sytniansky. Pre svoje vlastenecké postoje, ktoré vyjadroval v osvetovej práci a v článkoch, bol Medvecký cirkevnou vrchnosťou perzekvovaný.

Medvecký bol členom Slovenskej národnej strany, počas prvej svetovej vojny však odmietal politiku jej vedenia. Zapojil sa do česko-slovenského odboja, udržiaval kontakty s Benešovou Maffiou (tajnou českou organizáciou). Keď tajomník Slovenskej národnej strany Jozef Gregor Tajovský musel roku 1917 narukovať, na jar roku 1918 poverili Karola Medveckého funkciou tajomníka vtedy najdôležitejšej slovenskej politickej strany. 24. mája 1918 sa uskutočnila porada predstaviteľov Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine, kde sa strana zasadila za rozpad Rakúsko- Uhorska a zaujala pozitívne stanovisko k spojeniu Čechov a Slovákov do jedného štátu. Po vzniku Československej republiky ho 30. októbra 1918 zvolili za člena výkonného výboru a tajomníka Slovenskej národnej rady. Bol spolutvorcom a signatárom Deklarácie slovenského národa (Martinskej deklarácie), ktorou sa slovenský národ prihlásil k Česko- slovenskej štátnosti.

Za jeho podporu vzniku Česko-Slovenska sa v rokoch 1918 – 1920 stal členom Revolučného národného zhromaždenia. Zároveň pôsobil aj ako referent pre katolícke a cirkevné záležitosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a Bratislave, kde sa podieľal na usporiadaní cirkevno-politických záležitostí na Slovensku. Tu postupoval v intenciách čechoslovakizmu a odmietal spoluprácu s Andrejom Hlinkom a Slovenskou ľudovou stranou.

Od roku 1920 pôsobil ako farár v Bojniciach až do svojej smrti 12. decembra 1937. Bol stúpencom Československej strany lidovej. Od roku 1925 bol podpredsedom jej Slovenského výkonného výboru a redaktorom jej tlačového orgánu Ľudová politika.

Integrálnou súčasťou jeho národnopolitických a národnokultúrnych úsilí bola vlastivedná bádateľská práca. Patril k najaktívnejším členom a funkcionárom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Bol blízkym pracovníkom jej zakladateľa Andreja Kmeťa. Roku 1926 sa ako predseda MSS pričinil o opätovné vydávanie jej tlačových orgánov Časopis a Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktoré zároveň aj redigoval. Podieľal sa na budovaní zbierkových fondov Slovenského národného múzea, najmä etnografických. Zasadzoval sa o navrátenie muzeálnych predmetov z Maďarska, ktoré boli zo Slovenska odcudzené za Uhorska. Patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského múzejníctva. Vo svojej zberateľskej a výskumnej činnosti sa sústredil na folkloristiku a etnografiu. Využil zapadnuté miesta svojich kaplánskych a farárskych pôsobísk a vypĺňal čas zberom ľudovej slovesnosti a etnografickým bádaním. Z etnografických prác za zmienku stoja národopisná publikácia Veľké Pole a Píla, monografia Detva a etnografická štúdia Prochoť

Z cirkevných dejín stoja za zmienku najmä jeho diela Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v niekdajšom Uhorsku a Krátke dejiny katolíctva na Slovensku. K problematike vzniku novej republiky napísal a vydal štvorzväzkové dielo Slovenský prevrat, v ktorom sa upriamil na štátoprávne zmeny na Slovensku na konci prvej svetovej vojny a udalosti súvisiace so vznikom Česko-Slovenska. Významnými sú najmä časti, v ktorých prezentuje dokumenty zachytávajúce odpisy zápisníc z činnosti Slovenskej národnej rady, nariadenia československej vlády a mnohé iné dokumenty.

Podnetným a podkladov plným k jeho životopisu je najmä autobiografická práca Z mojich rozpomienok k šesťdesiatinám, ktorá vyšla v roku 1935. Karol Anton Medvecký zomrel náhle 12. decembra roku 1937 v Bojniciach, kde je aj pochovaný.

Článok s poznámkami pod čiarou máme k dispozícii.

2019-07-24T09:15:06+00:0014 marca 2019 |Osobnosti slovenských dejín|
X