RUDLOV – Pred 195 rokmi sa na východe dnešného Slovenska odohrala jedna z najvýraznejších sociálnych vzbúr prvej polovice 19. storočia. Východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831, označované aj ako Hornouhorské povstanie, zostáva udalosťou, ktorej príčiny, priebeh i tragické následky si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť. Práve preto sa v nedeľu 20. septembra 2026 stal Rudlov miestom veľkého spomienkového podujatia Kuruci, do zbrane!, venovaného 195. výročiu povstania.
História, ktorá sa začala seminárom
Program sa začal odborným seminárom venovaným Východoslovenskému roľníckemu povstaniu. Prednášal predseda MS Marián Gešper a práve seminár vytvoril historický rámec celého popoludnia. Účastníci sa mohli na udalosti z roku 1831 pozrieť v širších súvislostiach – nielen cez cholerovú epidémiu a tzv. travičskú poveru, ale najmä cez sociálne a mocenské pomery vtedajšieho Uhorska.
Roľnícke obyvateľstvo čelilo chudobe, rastúcim povinnostiam, strate pôdy a svojvôli vrchnosti. Sceľovanie pozemkov a zaberanie sedliackej i obecnej pôdy pripravovalo časť obyvateľstva o existenčné istoty. Pre mnohých zároveň neexistovala reálna možnosť domôcť sa nápravy zákonnou cestou.
Cholera, ktorá v roku 1831 zasiahla aj tento región, sa tak stala bezprostrednou iskrou v prostredí, kde bola nespokojnosť nahromadená už dlhší čas. Strach z neznámej choroby, vysoká úmrtnosť najchudobnejších vrstiev a nedôvera voči úradom následne prispeli k šíreniu presvedčenia, že ľudia sú zámerne trávení.
Práve tento širší pohľad na povstanie bol jedným z dôležitých posolstiev seminára – rok 1831 nemožno zredukovať iba na choleru a poveru.
Rudlov nebol na okraji udalostí
Dôvod, prečo sa pamätník povstania nachádza práve v Rudlove, je pritom veľmi konkrétny. Rudlov patril medzi významné vzbúrenecké obce vranovskej oblasti. Po tajnej porade richtárov 5. augusta 1831 sa povstanie v regióne začalo útokom spojených síl roľníkov na kaštieľ v Zámutove, na ktorom mali výrazný podiel aj Rudlovčania.
Nasledujúci deň pokračovali povstalci v ďalšom postupe. Rudlovčania sa spolu so vzbúrencami zo Zámutova, Juskovej Vole a Hlinného vydali do Sole a následne pokračovali cez Čaklov a Čemerné smerom na Vranov nad Topľou.
Medzi vodcov rudlovskej vzbury patrili Michal Ostroha, Adam Ostroha, Michal Masič-Pupko a Ján Koľár. Ich príbehy sa stali súčasťou dejín obce, ale zároveň aj širšieho príbehu povstania, ktoré zachvátilo viaceré oblasti východného Slovenska.
Povstanie bolo 12. augusta 1831 vojensky potlačené. Nasledovali štatariálne súdy a tvrdá represia. Do 14. októbra bolo vynesených 41 trestov smrti. Aj preto má nový pamätník v Rudlove viac než symbolický význam. Je pripomienkou udalosti, ale zároveň konkrétnych ľudí, ktorí sa do nej zapojili a za svoj odpor zaplatili slobodou, utrpením a v mnohých prípadoch životom.
„Nebolo to iba povstanie vyvolané strachom z cholery“
Význam udalosti vo svojom príhovore zdôraznil aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Podľa jeho slov si Východoslovenské roľnícke povstanie zaslúži „oveľa výraznejšie miesto v našej historickej pamäti“.
Gešper upozornil, že povstanie nebolo iba výsledkom strachu z cholery či travičskej povery, ale predovšetkým výbuchom dlhodobo nahromadenej nespokojnosti s bezprávím, sociálnou biedou a mocenskými pomermi vtedajšieho Uhorska. „Roľníci prichádzali o pôdu, možnosti domôcť sa spravodlivosti boli minimálne a odpoveďou režimu bola tvrdá represia,“ uviedol.
Za dôležité považuje aj to, ako bolo povstanie následne interpretované. Obraz nevedomého a poverčivého ľudu podľa neho prekryl hlbšie sociálne príčiny, ktoré k vzbure viedli. „Aj preto považujem za dôležité pripomínať si rok 1831 nielen ako tragickú epizódu, ale ako výrazný sociálny pohyb na ceste k slobodnejšej, rovnoprávnejšej a demokratickejšej spoločnosti,“ zdôraznil Gešper.
Práve historická pamäť bola jednou z hlavných tém celého podujatia. Ak máme vlastným dejinám rozumieť, nestačí poznať dátumy a mená. Potrebné je rozumieť aj tomu, prečo sa ľudia rozhodli konať, čo ich k tomu priviedlo a akú cenu za svoje rozhodnutia zaplatili.
Odhalenie pamätníka
Po seminári sa účastníci zhromaždili pri obecnom úrade a o 15.00 hod. sa vydali na slávnostný sprievod obcou. Ten smeroval k miestu, kde bol následne odhalený historicky prvý pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania v obci Rudlov.
Slávnostného programu sa zúčastnili obyvatelia obce, predstavitelia samosprávy, Matice slovenskej, kultúrnych a spoločenských organizácií, hostia i návštevníci z regiónu. Po príhovore starostu obce Rudlov Juraja Vasiľa nasledovalo samotné odhalenie pamätníka a pietny akt s položením kvetov.
Symbolika miesta bola silná. Práve z Rudlova totiž pred 195 rokmi vyšli ľudia, ktorí sa zapojili do udalostí, ktoré otriasli celým regiónom. To, čo bolo celé desaťročia iba súčasťou historických záznamov a spomienok, tak dostalo svoju konkrétnu podobu priamo v obci.
Keď sa história dostala na javisko
Súčasťou podujatia bola aj historicko-dokumentárna dramatizácia Horúce leto roku 1831, uvedená pod názvom Kuruci, do zbrane!. Príbeh predstavil obdobie, keď sa na pomedzí Zemplína, Šariša a Abova začali tajne stretávať richtári a predstavitelia poddaného ľudu.
Na javisku sa objavili skutočné historické postavy spojené s povstaním – Michal Pavuk z Nižného Žipova, Ľudovít Hamza z Jastrabia nad Topľou, Peter Tasnády z Malých Raškoviec a predovšetkým Michal Ostroha, richtár z Rudlova. Divadelná scénka približovala tajné prípravy vzbury, rastúce napätie medzi roľníkmi a vrchnosťou, udalosti spojené s cholerou, cestu povstalcov i následné potlačenie povstania. Nešlo pritom iba o divadelné stvárnenie – dialógy vychádzali z historických zápisov a dobových udalostí. Príbeh, ktorý diváci sledovali, sa skutočne stal.
Výraznou súčasťou dramatizácie bola aj Folklórna skupina Čaklovčan, ktorá jednotlivé obrazy a prechody dopĺňala spevom. Folklór tak nebol iba kultúrnym doplnkom programu, ale prirodzene prepájal historickú tému so živou tradíciou regiónu. Podujatie v Rudlove napokon vyvrcholilo vystúpením Folklórneho súboru Chemlon. No jeho skutočný význam zostáva v Rudlove aj po skončení programu.
Merník si výročie pripomenul tiež
Rudlov však nebol jedinou obcou v regióne, ktorá si 195. výročie povstania pripomenula. Už v sobotu 19. septembra 2026 sa obdobné podujatie uskutočnilo v Merníku, ktorý je rovnako úzko spätý s udalosťami roku 1831.
Aj tam program otvoril odborný seminár, po ktorom nasledoval sprievod obcou. Rozdiel bol v tom, že v Merníku bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa venovaná udalostiam povstania. Program následne pokračoval vystúpením FSk Porubjanka, divadelnou scénkou Kuruci do zbrane a koncertom Orchestra Východniarov.
Pripomenutie povstania tak počas jedného víkendu spojilo dve obce, ktorých dejiny sa s touto dramatickou kapitolou východného Slovenska výrazne prelínajú.
Pamätník pre ďalšie generácie
Nový pamätník bude pripomínať udalosti z leta 1831, ale aj konkrétnych Rudlovčanov, ktorí sa rozhodli postaviť proti pomerom svojej doby. Bude pripomínať, že za historickými udalosťami nie sú iba čísla, dátumy a názvy povstaní. Sú za nimi ľudia, ich rodiny, ich strach, odvaha, utrpenie i rozhodnutia.
Rok 1831 preto nemožno vnímať iba ako tragickú epizódu spojenú s cholerou. Je príbehom sociálneho napätia, bezprávia a odporu, ktorý zasiahol celý región. A v Rudlove má od septembra 2026 tento príbeh svoje nové miesto v krajine aj v pamäti obce. Pamätník stojí. Príbeh zostáva. A otázka, čo si z neho odnesú ďalšie generácie, zostáva na nás.
IÚ MS
Viac fotiek nájdete na FB Matice slovenskej:
https://www.facebook.com/share/p/1EygrSrsGr/
