Matica slovenská vyhlásila rok 2026 za Rok Viliama Pauliny–Tótha. V aleji dejateľov pred budovou Matice slovenskej v Martine mu bola odhalená busta, o tejto udalosti už Slovenské národné noviny písali. Mikulášski matičiari, konkrétne Miestny odbor a Dom Matice slovenskej sa rozhodli usporiadať spomienkové stretnutie na tohto významného matičného činiteľa, publicistu, básnika, a spisovateľa.
Členovia Matičnej divadelnej ochotníckej scény (MADOS) si pripravili hudobno-slovné pásmo, ktoré po prvý raz uviedli v Nových Zámkoch počas kultúrneho programu venovanému vyhláseniu súťaže Prečo mám rád slovenčinu – Prečo mám rád Slovensko? Toto podujatie sa uskutočnilo 4. júna 2026, o dvadsať dní neskôr matiční divadelníci toto pásmo uviedli aj na domácej scéne v Dome MS v Liptovskom Mikuláši. V podvečerných hodinách sa zaplnila veľká sála domu a prítomných privítal riaditeľ Domu MS a zároveň prvý podpredseda MS Marek Nemec. Pripomenul, že tento rok je venovaný významnému národovcovi, podpredsedovi MS, poslancovi uhorského snemu, zakladateľovi SNS, zakladateľovi martinského gymnázia, Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku (KÚS),redaktorovi slovenských novín a časopisov (Pešťbudínske vedomosti, Černokňažník, Sokol), publicistovi, spisovateľovi, dramatikovi, národopiscovi Viliamovi Paulíny Tóthovi. Potom už matiční divadelníci uviedli hudobno-slovné pásmo pod názvom Viliam Pauliny- Tóth, politik, básnik, publicista. Na úvod vystúpil spisovateľ, publicista Peter Vrlík, člen celoslovenského výboru MS, ktorý uviedol pásmo a zdôraznil, že ako vášnivý zberateľ starých kníh, objavil vo svojej zbierke brožúru z roku 1877, čiže z roku Tóthovej smrti, v ktorej jeho dcéra Mária vydala podstatnú časť básnickej tvorby svojho otca. Práve z tejto knihy recitovali divadelníci jeho verše. Na úvod zahral na husle matičiar Leo Ambróz a potom už moderátorka podujatia Jela Hendlová spovedala spisovateľa Petra Vrlíka, ktorý priblížil básnickú, publicistickú, prozaickú tvorbu ako aj život tohto štúrovca, matičného pracovníka. Verše Viliama Pauliny – Tótha recitovali Milan Stromko a Želmíra Rybková. V programe vystúpil aj matičný spevokol Senior, ktorý interpretoval slovenské ľudové a národné piesne. Keď Peter Vrlík spomenul, že niektoré Tóthove verše zľudoveli a pripomenul pieseň Prídi Janík premilený matičný spevokol ju spontánne zaspieval, Leo Ambróz ich sprevádzal na husliach a spolu so spevákmi spievalo aj obecenstvo, bol to nezabudnuteľný zážitok. Mikulášski matičiari spolu s verejnosťou si tak dôstojným spôsobom pripomenuli významné výročie popredného matičiara, oddaného národovca, organizátora slovenského politického a kultúrneho života Viliama Pauliny – Tótha. Marek Nemec na záver podujatia povedal: „Zvykli sme si v našom Dome MS uvádzať našich liptovských autorov a významné osobnosti. Tohto roku sme si po prvý raz pripomenuli aj osobnosť mimo regiónu, i keď predsa len, niečo toto meno s našim regiónom spája, ako povedal Peter Vrlík. Zachovali sa krásne listy Tótha, ktoré písal dcére M. M. Hodžu – Maríne Hodžovej, slávnej liptovskej ochotníckej herečke. Nie je preto vylúčené, že Tóth bol v Liptovskom Mikuláši a tak sa po 150 rokoch do Mikuláša symbolicky vrátil prostredníctvom svojich veršov, ktoré zazneli na dnešnom programe, ktorý liptovskí matičiari venovali Viliamovi Pauliny- Tóthovi z príležitosti 200. výročia jeho narodenia.“
Viktor Podhoranský
