Matica slovenská prijala pozvania Matice lužickosrbskej


/, Zahraničie/Matica slovenská prijala pozvania Matice lužickosrbskej

Matica slovenská na návšteve Lužických Srbov, ale aj pri hroboch Kollára a Šafárika

19. až 22. 5. 2025, PRAHA a BUDYŠÍN – Po oficiálnych delegáciách Matice slovenskej so súčasným vedením v Slovinsku a Srbsku sa zrealizovala ďalšia pozoruhodná historická návšteva, tentokrát v Nemecku, kde žije etnikum Lužických Srbov v približnom počte 60 tisíc obyvateľov. Lužickí Srbi majú vlastnú Maticu lužickosrbskú (Matice Serbská), ktorá bola založená po inšpirácii Matice českej v roku 1847 na popud Jána Arnošta Smolera za účelom rozvoja jazyka. O návšteve Matice slovenskej informoval 21. mája tiež tlačený večerník Serbske Nowiny.

Delegácia MS bola pravdepodobne po desaťročiach vôbec prvou oficiálnou kultúrnou delegáciou, ktorá navštívila Lužických Srbov. Oboznámili sa podrobne s problematikou kultúry, literatúry, jazykovedy, histórie, umenia a vedy hornolužických a dolnolužických Srbov. Lužických Srbov v minulosti navštívil sám Ľudovít Štúr, vzniku Matice lužickosrbskej napomohol v 19. storočí aj sám Ján Kollár a kultúrne styky s Lužickými Srbmi tiež viedol cez Lužický seminár v Prahe aj bernolákovec Martin Hattala. Medzi zakladateľov lužickosrbskej Matice možno zaradiť osobnosti ako Handrij Zejlera Jan Arnošt Smoler. Medzi výrazné a Lužickými Srbmi uznávané osobnosti sa radí aj duchovný, prekladateľ Nového Zákona a zakladateľ časopisu Katolski Posoł Michał Hórnik, ktorého hrob symbolicky zdobený sochami Cyrila a Metoda, delegácia navštívila.

Symbolicky sa po ceste delegácia zastavila aj v Prahe pri mieste posledného odpočinku vizionárov slovenskej kultúrnej a vedeckej spolupráce Jána Kollára (v roku 2023 sme si pripomenuli jeho okrúhle výročie) a Pavla Jozefa Šafárika (v roku 2025 230. výročie narodenia) na Olšanskom hřbitově, ktorým symbolicky položili veniec. Pri príležitosti Šafárikovho výročia MS nedávno zorganizovala podujatia v jeho rodnom Kobeliarove, v blízkej Rožňave a v septembri tiež organizuje medzinárodnú konferenciu, na ktorú pozvali aj zástupcov kultúrnych a vedeckých inštitúcií Lužických Srbov.

Delegácia MS vedená predsedom MS Mariánom Gešperom navštívila, na pozvanie Matice lužickosrbskej vedenej Dr. Anjou Pohončowou, nemecko-slovanské mesto Budyšín (Bautzen) na území Horných Lužíc. Pri tejto príležitosti navštívila 7600-člennú inštitúciu, ktorá zastrešuje aktivity 60-tisícovej národnostnej menšiny (aktívne lužickosrbsky hovorí asi 15 tisíc) Lužických Srbov DOMOWINA, vzdelávacie centrum WITAJ, redakciu večerníka Serbske Nowiny, Lužickosrbský Inštitút a jeho rozsiahlu centrálnu bibliotéku, Lužickosrbské múzeum a okolité evanjelické a katolícke farnosti Hodźij (Göde), kde je podľa legendy pochovaná matka sv. Benna a Baćoń (Storcha) so sochami sv. Cyrila a Metoda a sv. Benna, patróna Lužických Srbov. MS sprevádzal evanjelickým kostolom v Hodźij Christoph Rummel, ktorý tu prezentoval vzácnu 800 ročnú krstiteľnicu a organ v tvare lode, na ktorom tiež zahral. V katolíckom Baćońe zase sprevádzal pán farár Gerat Wornar, ktorý je súčasne publicista, národný buditeľ, redaktor Katolíckeho posla. Delegáciu sprevádzal s historickým výkladom o dejinách Lužických Srbov, ale aj mesta Budyšín, ex-predseda Matice lužickosrbskej a referent Domowiny, potomok posledného lužickosrbského biskupa, básnik, hudobný redaktor známej relácie Ein Kessel Buntes ocenený Cenou Ćišinskeho Jurij Łušćanski.  Nakladateľstvo Domowina predstavil Syman Petr Cyž, prekladal Kryštof Peršín z Českej republiky; centrum WYTAJ Beate Brězan a centrálnu DOMOWINU Dawid Statnik.

Delegácia MS si v centrálnej bibliotéke pozrela vôbec najstaršie lužickosrbské knihy, ktoré pochádzajú až zo 16. storočia a oboznámili sa s činnosťou Lužickosrbského inštitútu (Serbskiinstitut) (vznikol v roku 1951), ktorý je zameraný na kulturológiu, jazykovedu, literárnu vedu a digitalizáciu lužickosrbských písomností (filologický výskum kultúry Lužických Srbov sa označuje ako sorabistika). Serbski inštitút predstavil vedúci katedry lingvistiky Dr. Fabian Kaulfürst. Inštitút je rovný akadémii vied, plní však aj podobné funkcie ako MS (uchovávanie kultúrneho dedičstva, literárnych pozostalostí, atď.). Sorabistika sa tiež vyučuje od roku 2010 na Univerzite v Lipsku, avšak dominantne sa jej venujú práve v Serbskom inštitúte, ktorý má okolo 80 pracovníkov.

Matičiari tiež navštívili Serbski dom, kde sídli centrálna organizácia Lužických Srbov Domowina. V poobedných hodinách navštívili farnosti Hodźij a Baćoń či súsošie sv. Cyrila a Metoda na Stóži pri Smochćiciach. DOMOWINA bola založená v roku 1912 v Wojericích, pričom ide o zastrešujúci orgán všetkých lužickosrbských spolkov (hudobné, divadelné, študentské organizácie a i., ktoré začali vznikať 1871).

Ich vlajka vychádza zo slovanských farieb a to v poradí: modrá, červená a biela. Dobre poznajú Ľudovíta Štúra, ktorý navštívil v r. 1839 Budyšín a priamo inicioval s Jánom Kollárom založenie Matice lužickosrbskej, k čomu došlo v r. 1847. V tomto kontexte bolo zaujímavé, že pri otázkach vlastnej autonómie či štátu sa slovanskí bratia žijúci dnes ako občania Nemecka zhodli, že ide o nerealistickú utópiu. Diskutovalo sa aj o osobnostiach, pričom najfrekventovanejšie menované boli dejatelia ako slavista, filológ a vizionár nadkonfesionálneho spojenia Lužických Srbov Jan Arnošt Smoler, zakladateľ Katolíckeho posla Michał Hórnik, spisovateľ a aktivista Arnošt Muka, básnik, dejateľ, evanjelický duchovný Handrij Zejler, ale aj básnici, prozaici a dramatici – kňaz, dramatik a prozaik Jakub Bart-Ćišinski, básnik, publicista a prozaik Mato Kosyk, spisovateľ Jurij Brězan, básnik, spisovateľ a prekladateľ Kito Lorenc, spisovateľka a novinárka Mina Witkojc, básnik Benedikt Dyrlich, poetka, prekladateľka a editorka Róža Domašcyna, spisovateľ, duchovný a priekopník včelárstva Adam Gottlob Schirach, poet a prozaik Jakub Lorenc-Zalěskia novinár, prekladateľ, reportér Jurij Koch. Medzi zaujímavé osobnosti patrí aj odborník na Bolzana Franz Prihonsky, ktorého hrob v Budyšíne navštívila aj delegácia. Podľa slov delegácie, lužickosrbskí priatelia veľmi dobre rozumejú slovenčine a priatelia sa s Čechmi. Česko taktiež vysiela do Lužického Srbska učiteľov pre zachovanie tejto kultúry v rámci špeciálnych grantových schém. Jedným z nich bol aj prekladateľ, učiteľ českého jazyka Jan Breind. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa lužickosrbské rozprávky objavili vo vydavateľstve Mladé letá, a naopak, do lužickosrbského jazyka boli preložené diela slovenských autoriek ako Jablunková, Zelinová, Rázusová-Martáková a ďalší.

Priamo so slovenským kontextom súvisí fakt, že na popud samotného Jána Kollára vznikla aj Matica lužickosrbská, keď o tom písal v liste mladým lužickosrbským študentom. Z dávnejších dejín treba zdôrazniť, že Lužickí Srbi boli súčasťou pred-štátneho západoslovanského útvaru tzv. Samovej ríše (623 – 658). Neskôr v rôznej forme počas 9. storočia súčasť Veľkomoravskej ríše za panovníkov Rastislava I. a Svätopluka I., čo výrazne pribrzdilo mocenský a etnický tlak zo strany Franskej ríše. Od 10. storočia po páde Veľkomoravskej ríše postupne pod narastajúcim vplyvom christianizácie a s ňou postupujúcej germanizácie. Od 14. storočia sa Lužickí Srbi stali súčasťou Zemí Koruny českej a to až do roku 1635. Lužica stratila štatút samosprávnej korunnej krajiny. Bola rozdelená a dostala sa do Pruského a Saského štátu. V priebehu 19. storočia dochádza k úzkym kontaktom so slovenskou a českou národnou elitou. Príležitosť pre vytvorenie vlastnej autonómnej či spolkovej republiky nastala tesne po porážke Nemecka roku 1945. Vtedajšie rozdelenie Nemecka na NSR a NDR k tomu dával príležitosť. Boli aj hlasy k pripojeniu k Československej republike. Vytvorenie krajinskej autonómie, či republiky v rámci NDR sa nekonalo, keďže Lužickí Srbi v tom čase už boli vo výraznej menšine aj na svojom pôvodnom území. Národnostná politika po roku 1945 umožňovala vytvorenie národných lužickosrbských inštitúcii s výraznou podporou štátu až do roku 1990, kedy dochádza k útlmu. Lužickí Srbi si zachovávajú svoju svojbytnú kultúru a národné povedomie aj napriek tomu, že nemajú vlastný štát. Neexistuje samostatný lužickosrbský slovník. Vznikli iba bilingválne s nemčinou, ruštinou a češtinou. Do kontextu treba dodať, že okrem Lužických Srbov nemajú formu štátnosti podnes napr. Rusíni, Moravania, Bunevci alebo Kašubovia. Je skutočne fascinujúce počuť slová, ktorým porozumie aj Slovák a to až ďaleko v Nemecku. Aj lužickosrbskí lingvisti poukazujú na zaujímavý fakt, že lužická srbčina má porozumením bližšie k slovenčine než češtine, čo nie je bližšie vedecky vysvetlené. Súčasťou delegácie boli predseda Matice slovenskej Marián Gešper, tajomník Peter Schvantner, vedecký pracovník Lukáš Perný a tajomník Mladej Matice Lukáš Havlík.

IÚ MS, Marián Gešper

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria:

Delegation_of_Slovak_Matica_on_an_official_cultural_visit_to_Lusatian-Serbian_Matica_(Die_Maćica_Serbska),_Domowina,_Sorbian_Institute_(Serbski_Institut)_and_Serbski_Dom.jpg (8241×4786)

X