Približne päťdesiat záujemcov pritiahlo do priestorov budovy Advokátskej komory v Martine sobotňajšie spomienkové podujatie spojené s odhalením pamätnej tabule, venované 500. výročiu bitky pri Moháči a jej spojitosti s regiónom Turca. Hoci bolo podujatie pôvodne plánované na 29. augusta, vzhľadom na oslavy výročia Slovenského národného povstania organizátori zvolili 12. september, na ktorý pripadlo 500. výročie obsadenia Budína, hlavného mesta Uhorska, sultánom Sulejmanom I. a jeho armádou. Na 12. septembra však pripadá aj víťazná bitka pri Viedni z roku 1683, kedy poľsko-rakúsko-nemecké sily na čele s poľským kráľom Jánom III. Sobieskim porazili vojská veľkovezíra Kara Mustafa Pašu. Podujatie zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej v Martine, Slovenský historický ústav Matice slovenskej, Mesto Martin a občianske združenie Skrášlime Slovensko, ktoré predstavilo svoj projekt Dokumentačné stredisko dejín Turca.
Úvodného slova prednáškovej časti sa ujal osnovateľ myšlienky podujatia a osadenia pamätnej tabule, riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Michal Bada, ktorý v krátkosti predstavil troch turčianskych šľachticov, ktorí sa zúčastnili bitky pri Moháči: Ladislava Jesenského z Jasena, Mikuláša Folkuša z Folkušovej a kráľovského komorníka Jána Trnovského z Trnova. Bitku z vojenského hľadiska rozobral odborník na vojenské dejiny Karol Kulašik. Maroš Mačuha, predseda správnej rady občianskeho združenia Skrášlime Slovensko, sa vo svojej prednáške zameral na jednotlivé turčianske šľachtické rody, ktoré sa podieľali na boji proti Turkom. Okrem iného si vo svojom výskume všimol skutočnosť, že tieto rody si symboly boja proti Turkom vkladali aj do svojich rodových erbov. Michalovi Badovi zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej patrilo aj záverečné slovo prednáškovej časti. Predstavil v ňom ranonovoveké Slovensko ako krajinu na pomedzí dvoch svetov. Mimoriadne zaujímavé boli príklady prienikov tureckej kultúry do slovenskej. Veľký záujem bol aj o následnú diskusiu, v ktorej zazneli najmä pripomienky k oprave a záchrane kultúrnych pamiatok v Turci. Účastníci podujatia sa následne presunuli do priestorov záhrady Turčianskej galérie (Župného domu), kde bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa turčianskym šľachticom, ktorí padli v bitke pri Moháči. Na tabuli našla svoje miesto aj zmienka o turčianskom rodákovi Jurajovi Šuchovi-Szondym, ktorý ako kapitán hradu Drégeľ padol 9. júla 1552 pri jeho hrdinskej obrane proti mnohonásobnej osmanskej presile. Szondy odmietol kapitulovať a so zvyškom posádky bojoval až do posledných chvíľ. Jeho statočnosť vzbudila rešpekt aj u protivníka – veliteľ osmanského vojska, budínsky paša Hadim Ali, ho po dobytí hradu dal pochovať s vojenskými poctami a nad jeho hrobom vztýčiť kopiju so zástavou. Záver spomienkového programu patril vystúpeniu skupiny historického šermu Taurus Ater z Martina.
Význam pripomínania takýchto výročí zdôraznil vedecký tajomník MS a predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Martine Pavol Madura: „Takéto výročia nemajú byť iba pripomínaním dávnej bitky. Pomáhajú nám pochopiť, ako veľké geopolitické zmeny zasahujú do života krajín, regiónov a obyvateľstva a ako formujú ich ďalší vývoj. Moháč bol jedným z najvýznamnejších zlomov v dejinách Uhorského kráľovstva, ktorého súčasťou bolo aj územie dnešného Slovenska. Po roku 1526 sa zmenilo mocenské usporiadanie celej strednej Európy, nastúpili Habsburgovci a výrazne vzrástol tlak Osmanskej ríše. Územie Slovenska sa následne stalo dôležitou súčasťou habsburského Uhorska a na dlhé obdobie aj bezprostredným zázemím protiosmanskej obrany. Úlohou Matice slovenskej je pripomínať nielen udalosti moderných slovenských dejín, ale aj hlbšie historické procesy, ktoré formovali územie Slovenska a život jeho obyvateľov.“
Mgr. Jana Žumárová
