Mediálna analýza 2020: Novinári predviedli pri Matici slovenskej politickú angažovanosť


/, Žilinský kraj/Mediálna analýza 2020: Novinári predviedli pri Matici slovenskej politickú angažovanosť

 „Seriózne“ médiá nedávajú ľuďom šancu vytvoriť si vlastný názor

Autorka: Zuzana Dvončová, analýza štyroch mediálnych článkov vyšla v Slovenských národných novinách

Už prvé negatívne vyjadrenia ministerstva kultúry na adresu Matice slovenskej spustili v médiách sériu rovnako negatívne ladených článkov. Vo všetkých sa čitatelia dočítali v podstate to isté a takmer všetky výčitky pochádzali ešte z minulých období. Často išlo o selektívne, neaktuálne až nepravdivé informácie. Pozreli sme sa na štyri články v mienkotvorných médiách – v Hospodárskych novinách, Týždni, Denníku N a na Aktuality.sk, ktorých analýzu vám prinesieme v tomto i najbližších číslach SNN.

Niektorí slovenskí novinári by si mali oprášiť základy žurnalistiky. Článkami o Matici slovenskej totiž porušujú Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roku 1993. Rezolúcia hovorí, že „žurnalistika nesmie meniť pravdivosť a nestrannosť informácií alebo ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku“. Upozorňuje, že „fámy sa nesmú pliesť so správami“ a „názory nesmú mať snahu popierať alebo zatajovať skutočné fakty alebo údaje“. Zdôrazňuje, že „investigatívna žurnalistika je limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov“. Zároveň novinárom pripomína, že „informácia je základné právo“ a „vlastníkom tohto práva je občan, ktorý má tiež práva, aby boli informácie, ktoré poskytujú novinári, podávané pravdivo v prípade správ a čestne v prípade názorov“. Ako prvý rozoberieme článok mladej novinárky Kristíny Votrubovej, ktorá čitateľom Hospodárskych novín ponúkla skutočne silnú selekciu informácií o Matici slovenskej. Na základe jej článku si tak ani nemohli vytvoriť vlastný názor, keďže už vopred dostali naservírovaný pohľad redaktorky.

PAMFLET NAMIESTO FAKTOV

Hospodárske noviny sa snažia prezentovať ako etalón serióznej žurnalistiky, zameranej na ekonomiku, fakty a serióznosť. Článkami o Matici slovenskej však majú ambíciu priblížiť sa skôr Denníku N, SME alebo Týždňu. Posledný počin redaktorky HN Kristíny Votrubovej s názvom Patrí Matica slovenská do minulosti? z 15. júla síce noviny označili ako publicistiku, vhodné je však spresniť, že ide o pamflet. Pamflet alebo hanopis je žáner, v ktorom autor zámerne zdôrazňuje či zveličuje záporné stránky kritizovaného objektu a vlastné konštrukcie prezentuje ako fakty. Hanopis je obľúbeným najmä v politickom boji a nemá ambíciu priniesť trvalú umeleckú hodnotu. Podľa verejného profilu Kristíny Votrubovej je práca v HN jej prvou serióznou žurnalistickou pozíciou. Profesionálna neskúsenosť a možno aj mládežnícka snaha zaskvieť sa v očiach šéfredaktorky vyústili do veľmi nízkej úrovne článku o Matici slovenskej. Nepravdivé a neoverené tvrdenia, neaktuálne informácie, nesúvisiace asociácie, selektívne uprednostňovanie menej dôležitého na úkor podstatného, ale aj subjektívne hodnotenia a výmysly  šéfredaktorka poslala priamo do tlače.

Matica slovenská reagovala na článok cez svoje informačné ústredie, ktoré požiadalo Hospodárske noviny o opravu v zmysle tlačového zákona. Šéfredaktorka novín túto žiadosť zamietla v plnom rozsahu. My vám ponúkame porovnanie tvrdení redaktorky v kontraste s overiteľnými faktmi a vysvetleniami inštitúcie.

VÝMYSLY AJ SILNÁ SELEKCIA

Redaktorka prekvapila už v úvode článku, keď napísala vyslovene nepravdivú informáciu, ktorú sme si ľahko overili na internete. Súkromné bratislavské kníhkupectvo Svojeť označila ako kníhkupectvo Matice slovenskej, hoci tá ho nevlastní ani neprevádzkuje. Vzápätí sa dozvedáme účel tohto označenia – vraj aj časopis Zem a vek, ktorý toto nezávisle kníhkupectvo predáva, charakterizuje Maticu. Nezavážilo, že šéfredaktor časopisu vystúpil proti MS, a ani to, že MS nijako Zem a vek nepropaguje ani nešíri. Dôležité bolo vyvolať v čitateľovi negatívne pocity. V tomto štýle pokračuje Votrubová ďalej, keď čitateľom vykresľuje, ako sa Matica „dostala“ k tlačiarni NEOGRAFIA. Ani slovko o tom, že práve Matica slovenská je pôvodným vlastníkom tlačiarne, ktorú jej komunisti ukradli v rámci poštátňovania podnikov a na ktorú si po páde režimu nárokovala v reštitúciách. Čitateľom nedala šancu vytvoriť si vlastný názor, či MS získala tlačiareň oprávnene. Namiesto toho im podsunula názor, že za všetkým stojí Vladimír Mečiar. Ten vraj Matici daroval NEOGRAFIU za korunu ako protislužbu za jej politickú podporu. Vraj a údajne…

Novinárka sa pozrela aj na zákon o MS. Prekáža jej, že zákon nekonkretizuje realizáciu cieľov. Nám stačili dva kliky na webstránke MS na to, aby sme si otvorili aktualizovaný Program MS na dvojročné obdobie s výhľadom na 5 rokov, ktorý v roku 2019 demokraticky schválil celomatičný snem. Zbežne spomenula aj každoročnú štátnu dotáciu vo výške do 1,8-milióna eur, ku ktorej pripočítala ďalšie dotácie z rezervy predsedu vlády, Fondu na podporu umenia a nejakého dotačného systému ministerstva kultúry. Téme dotácie sa, paradoxne, do hĺbky nevenovala. Inak by zistila, že Matica žiadne financie z nešpecifikovaného dotačného systému MK SR nedostáva a iné fondy sú pre ňu zdrojom iba pár tisícových, jednorazovo schválených projektov. O tom, že miestne odbory MS či Vydavateľstvo MS sú ako žiadatelia výrazne diskriminované, opäť ani zmienka. Oveľa prekvapujúcejším bol jej vlastný výpočet sumy za členské príspevky matičiarov. Podľa nej by Matica mala ročne získať 140-tisíc eur z príspevkov členov, čo jej vyšlo po vykrátení počtu členov a 5-eurového príspevku za individuálneho člena. Faktom je, že drvivú časť matičného hnutia tvoria členovia v miestnych a iných odboroch, ktoré v roku 2019 odviedli do ústredia 10 centov za jedného člena, čo je v princípe evidenčný poplatok. Väčšinu členských príspevkov si, prirodzene, nechávajú na realizáciu matičnej kultúry vo svojich obciach a mestách. Po použití správneho vzorca je výsledná suma 4562,72 eur. Zvláštne konštrukcie ekonomického denníka.

NEDOSTATOK KRITICKÉHO MYSLENIA

Matici slovenskej nezabudla vyčítať, že väčšina štátnej dotácie putuje na platy zamestnancov a základné výdavky spojené s prevádzkou budov a na podporu regionálnych aktivít tak ide iba minimum prostriedkov. Ani náznakom neuviedla, že štátna dotácia pre MS je prísne účelová a predovšetkým prevádzková. MS z nej nemôže priamo financovať realizáciu kultúry miestnych odborov MS v regiónoch, na to si musí zarobiť sama. Nejde o žiadne tajomstvo, o tejto skutočnosti informovali redaktorky spravodajstva RTVS a JOJ. Neserióznosť redaktorky sa najlepšie ukázala na účelovom prepojení nesúvisiacich faktov, keď dokázala súčasné historické dokumenty spojiť so súkromným videom bývalého predsedu MS M. Tkáča o Slovenskom štáte. Nedostatok kritického myslenia a neschopnosť nájsť si relevantné informácie sa zas ukázali na téme Národného pokladu SR. Samozrejme, pre redaktorku je to škandál Matice slovenskej, hoci inštitúcia ako taká poklad nezbierala, nespravovala, dokonca zbierku nevyhlasovala ako jediná. Čerešničkou na torte bolo redaktorkino tvrdenie bez uvedenia zdroja, že „zmizli aj cennosti, ktoré si niekto jednoducho z trezora odniesol“. Dodnes nebolo riadnym vyšetrovaním potvrdené, či v kovovej časti národného pokladu chýbajú cennosti. Zlaté tehly sú zapečatené štátnym notárom v trezore a sú v kompletnom stave, nezmizla z nich ani jedna. Ani umelecké predmety neboli poškodené a sú v kompletnom stave. V súdnom konaní s vtedajším predstaviteľom Nadácie MS Jozefom Markušom ide vecne o nesprávne investovanie financií do Podielového družstva Slovenské investície. Inštitúcia má v tomto prípade skôr mediálnu smolu, pretože okrem personálneho prepojenia niektorých funkcionárov nemala na národný poklad žiaden právny ani kontrolný vplyv. Ostatné subjekty, ktoré s Maticou rovnocenne vyhlasovali zbierku, sú dnes ticho. Vzhľadom na mediálny lynč sa im nikto ani nečuduje.

Novinárka ukončuje výpočet „hriechov“ Matice slovenskej svojím názorom, že na jej transformáciu „je potrebné najprv ujasniť, aký má Matica v súčasnosti zmysel a aké úlohy by mala plniť. A to je problém“. Problémom je skôr novinárska neprofesionalita K. Votrubovej. Inak by si dokázala prečítať aspoň základné dokumenty MS, kde sú jasne definované ciele, zmysel aj aktuálne úlohy ustanovizne. Vyzerá to tak, že sa mladá novinárka nekriticky spoľahla na staré články o Matici slovenskej a možno aj na názory historikov, ktorí majú dlhodobé názorové či osobné konflikty s bývalými zamestnancami vedeckých pracovísk MS najmä v Bratislave.

Zuzana Dvončová

 

Novinári o Matici slovenskej politikárčia na základe vlastných dojmov

V predchádzajúcom čísle SNN sme vám priblížili, akým spôsobom dokáže aj navonok seriózne ekonomické médium vytvoriť zlú mienku verejnosti zvýrazňovaním, ohýbaním či dokonca vymýšľaním faktov. Tohtoročnú lavínu negatívnych článkov o Matici slovenskej spustilo svojimi vyjadreniami ministerstvo kultúry, ktoré matičiarom jasne odkázalo, že nemá pre ich činnosť ani smerovanie žiadne pochopenie. Medzi prvými sa tejto témy chytil aj týždenník Týždeň. Rozhodol sa vplývať predovšetkým na emocionálnu stránku svojich čitateľov, vyvolať v nich hnev a následný súhlas s politikou nového vedenia ministerstva kultúry. Predstavujeme vám analýzu článku Alchymisti naopak, pod ktorý sa 29. júna 2020 podpísala redaktorka Týždňa Marína Gálisová.

ROZPRÁVKÁRKA

Nie je úplne zrejmé, aký žurnalistický žáner v rámci publicistiky použila novinárka Marína Gálisová, pretože aj na pamflet je jej článok o Matici príliš beletristický. Už titulok o alchymistoch naznačuje, že redaktorka má ambíciu pracovať viac s prozaickým útvarom rozprávkou než s vecnými faktmi. Týždeň uvádza, že Gálisová má na starosti tému zahraničnej politiky. Webstránka mimovládnej organizácie Globsec dopĺňa, že vyštudovala angličtinu a španielčinu a pracuje ako prekladateľka. Problémom slovenskej žurnalistiky je aj fakt, že sa v praxi často uplatňujú tí, ktorí ju neštudovali. Niežeby sa neštudovaní žurnalisti nedokázali vypracovať na kvalitných profesionálov, no v slovenskej realite je takých prípadov ako šafranu. Nerešpektovanie základov novinárskej práce, Etického kódexu novinára či rezolúcie Rady Európy je tak už len dôsledkom tohto problému. Zároveň je vizitkou každého človeka, ak sa oboznámi so základnými princípmi oblasti, v ktorej pracuje, a tiež ich uplatňuje. Čítajúc však článok v Týždni musíme redaktorke pripomenúť najmä Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roku 1993, pretože by sa v mnohých častiach určite našla. A nie v dobrom svetle.

DOJMOVÁ NOVINÁRČINA

Novinárka si na kritiku súčasnej činnosti Matice slovenskej vybrala minulosť. Zvláštny spôsob, ako takmer 30-ročnými záležitosťami zdôvodniť jej nepotrebnosť v roku 2020. Prečo rovno nevytiahla matičné záležitosti z roku 1980? O tom sa už na internete nedočítala? Ako inak, emóciami podfarbené tvrdenia a vlastné názory podložila najznámejšou kauzou národného pokladu. Zainteresovaný čitateľ si nemôže nevšimnúť, že Gálisová si už v úvode svojho článku pletie dojmy s pojmami, keď národný poklad nazvala matičiarskou zbierkou. Odhliadnuc od toho, že ako prvá dostala na frak slovenčina (matičiarska verzus matičná), ani faktografia neobišla bez facky. Národný poklad totiž nezbierala ani nespravovala Matica slovenská, ale Nadácia Matice slovenskej, ktorá bola a stále je právne úplne nezávislá od Matice bez akejkoľvek kontroly ustanovizne nad nadáciou. Matičiari majú skôr smolu v tom, že nadácia nesie názov MS a priamo bol v nej angažovaný bývalý predseda Jozef Markuš. Tak sa ostatné subjekty, ktoré rovnocenne vyhlasovali zbierku spoločne s ustanovizňou, dostali do mediálneho „závetria“. A nedá sa povedať, že by sa z neho ponáhľali skočiť priamo do búrky, v ktorej je dodnes Matica slovenská.

Gálisová sa ďalej vyjadruje k tomu, čo sa malo diať s pokladom. Informácií má buď nedostatok, alebo len zvolila silnú selekciu. Hoci napísala, že „to, čo sa vyzbieralo, mali síce odovzdať štátu, ale napokon sa rozhodli investovať“, no už neuviedla to, čo sme zistili my. Aj keď Nadácia MS deklarovala záujem odovzdať zbierku štátu, prevzatím štát nepoveril žiadny svoj orgán, preto nadácia nakladala so zbierkou ako každá iná nadácia. Čiže svojvoľne a bez kontroly zo strany Matice slovenskej. Vzápätí redaktorka pritvrdila, keď komentovala investovanie do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré vyhlásilo bankrot: „Kto všetko sa na tom nabalil? Skúste hádať. Zlato z matičného pokladu sa premenilo na nulu – aspoň Slovensko ako celok si tú nulu pripísalo. Bola z toho hanba a trestné stíhanie, hovorilo sa o zašantročení peňazí. Prebehlo vyšetrovanie, napokon sa však nič relevantné nezistilo.“ Fakty nie sú silnou stránkou novinárky Týždňa, inak by si dokázala aspoň vyhľadať dookola opakované oficiálne informácie z MS, že zlaté tehly z národného pokladu sú v kompletnom stave a zapečatené štátnym notárom. My sme navyše vyhľadali bežne dostupné informácie, že zlatá ani strieborná časť nebola investovaná do Podielového družstva. Ani financie neprepadli celé a tvrdenie o „nabalení sa“ redaktorka nepodložila žiadnymi faktmi. V skutočnosti boli 2,5-krát zhodnotené, z čoho nadácia podľa svojich výročných správ financovala 2903 projektov regionálnej kultúry, najmä folklóru. Predmetom súdneho konania s J. Markušom je porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, teda nesprávne investovanie financií do Podielového družstva Slovenské investície, za čo bol už odsúdený. Súdne konanie sa však ešte neskončilo.

LŽI O MATIČIAROCH

Vo svojej „dojmológii“ pokračuje Gálisová ďalej, keď sa snaží čitateľov presvedčiť, že základná činnosť Matice slovenskej ako takej bola v 90-tych rokoch pre spoločnosť neužitočná až kontraproduktívna. Vraj „nedalo sa ani len seriózne uvažovať o tom, že by z nich Slovensko mohlo čerpať svoje pozdvihnutie“. Stovky matičiarov a matičiarok zo staršej i strednej generácie by ju už počas piatich minút debaty dokázalo vyviesť zo sebaklamu. Bola to práve Matica a matičiari, ktorí sa v dejinách preukázateľne podieľali na významných míľnikoch v prospech slovenského národa, vrátane jeho národného, vedeckého, vzdelanostného a kultúrneho pozdvihnutia od roku 1863 po súčasnosť, boja za slobodu, demokraciu a národno-občianske práva proti totalitným režimom či vzniku prvého Česko-Slovenska v roku 1919 i zvrchovanej Slovenskej republiky v roku 1993. Redaktorka sa dostala nielen úplne mimo faktov, ale hlavne reality. Preto je rozprávkový podtext pre jej článok absolútne príznačný.

Hnev čitateľov sa rozhodla znásobiť tvrdením, že „je len logické, že skončila ako prílepok tých najhorších iracionálnych prúdov v našej spoločnosti, konšpirátorov a pohrobkov ľudáctva“. Dôkazy, ktoré by súčasných predstaviteľov inštitúcie usvedčovali z jej „logiky“, už nepotrebovala žiadne. Nám stačilo vyhľadať si oficiálne vyjadrenia Matice, ktorá sa od konca roka 2017 viackrát verejne dištancovala od extrémistických skupín a spolupráce s nimi. Nie je problém ani nájsť verejnú kritiku ustanovizne na adresu jednotlivcov pre zneužitie mena MS v politickej kampani.

POLITIKÁRČENIE

Záver článku si novinárka Gálisová nechala na tvrdú politiku. Posúďte sami: „Takúto inštitúciu štát ozaj nemusí podporovať. Ani by nemal. Keď sa ministerka kultúry rozhodla, že podporu Matice prehodnotí, urobila dobre. To však musí byť len začiatok a nasledovať by malo celkové prehodnotenie činnosti Matice, verejné pranierovanie za jej vedomé prešľapy, definitívne odstavenie od štátnych korýt.“ Prekročila tým akýkoľvek žurnalistický žáner a svoje názory štylizovala do politického vyhlásenia s cieľom ovplyvniť verejnú mienku a podporiť politické ciele ministerstva kultúry vo vzťahu k MS. Ukážkový príklad priameho porušenia Rezolúcie Rady Európy o etike žurnalistiky. Aby však k svojim rozprávkam a politikárčeniu primiešala aj nejaký ten moralizmus typický pre Týždeň – podľa nás falošný – pomohla si opäť témou národného pokladu. Vraj „príbeh pokladu je totiž jednoznačnou výpoveďou o tom, že čokoľvek prejde cez útroby tejto pridlho existujúcej etapy Matice slovenskej, skončí bez hodnoty“. Gálisovej chceme odporučiť doplnkové hodiny komparatistiky. Porovnávať jablká s figami je ako hodnotiť kultúrnu, vedeckú a osvetovú činnosť matičiarov na základe činnosti od nej nezávislej a nekontrolovanej Nadácie MS. Presne to urobila a presne preto je celý jej článok argumentačne mimo a nápadne účelový. Keby aspoň tú základnú matičnú činnosť čitateľom predstavila…

Zuzana Dvončová

 

Investigatívne texty o Matici slovenskej sú absolútnym zlyhaním novinárov

Súčasná politika ministerstva kultúry voči Matici slovenskej zaujala viaceré médiá, medzi nimi aj známy portál Aktuality.sk. Portál sa pýši nálepkou „investigatívny“, a tak sme čakali komentár na vysokej úrovni. Šéfredaktor Peter Bárdy sa však pri téme o najstaršej národnej ustanovizni Slovákov dôslednou prácou pochváliť určite nemôže.

Z Rezolúcie Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roku 1993 si buď urobil trhací kalendár, alebo ju len ignoruje. Inak by rešpektoval, že „investigatívna žurnalistika je limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov“. A tiež to, že žurnalistikou nesmie „meniť pravdivosť a nestrannosť informácií“, ani „ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku“. Bárdy svojím komentárom poplietol čitateľov fámami a vlastnými názormi, ktoré im predostrel ako fakty. Áno, aj to je v rozpore s rezolúciou. On ako novinár má povinnosť podávať informácie „pravdivo v prípade správ a čestne v prípade názorov“. Pretože vlastníkom práva na pravdivé a čestné informácie je občan.

CHIMÉRA ĽUDÁCKEHO KRÍDLA

Niektorí novinári prioritne vidia v Matici takzvaných ľudákov. Patrí k nim aj šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Svoje tvrdenie o existencii akéhosi organizovaného ľudáckeho krídla v MS však ničím nepodložil, a tak zostáva v rovine chiméry. Ak by aj teoreticky existovalo, bolo by v silnom konflikte so súčasným vedením ustanovizne. Predseda MS Marián Gešper organizuje matičné podujatia s protifašistickým kontextom, príkladom je spomienka na matičiarov padlých v boji proti nacizmu. V samotných Aktualitách v rozhovore s Michalom Kovačičom povedal, že jeho obľúbenou osobnosťou je Alexander Dubček. O vnútornom konflikte v ustanovizni nikto nepriniesol žiadnu informáciu. Ak patrí aspoň princíp aktuálnosti k základom žurnalistickej práce, Bárdy sa ním v článku neriadil.

Od vyštudovaného publicistu a šéfredaktora portálu, ktorý si hovorí investigatívny, čitateľ čaká viac než len recykláciu starých mediálnych článkov, ktoré sú pre aktuálnu situáciu v MS neplatné. Bárdy sa dokonca pohybuje v rovine rôzne štylizovaných konštrukcií a obvinení, čo je charakteristické pre demagógiu. Tá je definovaná ako spôsob manipulovania verejnosťou, obľúbená je najmä v politike a príznačná pre nedemokratické režimy. Šéfredaktor aspoň správne označil svoj článok ako komentár, čo je publicistický žáner, v ktorom autor zaujíma vlastné stanovisko a názor. Či je čestný, čo vyžaduje rezolúcia Rady Európy, posúďte sami. Prinášame vám úryvky z jeho komentára s názvom Ľudáci odovzdali Maticu extrémistom v Aktuality.sk z 23. júna.

STOKRÁT OPAKOVANÁ LOŽ

Bárdy si v úvode zafilozofoval, vraj „Matici nechýbajú financie ani majetky, ale myšlienky a program“. Realitu si nevšíma. Zo zverejnených dokumentov na matičnej webstránke sa dá zistiť, že MS má jasne definované idey, poslanie a program v zákone o MS, Stanovách MS a Programe MS, ktorý platí na dvojročné obdobie s výhľadom na 5 rokov. A že Matici nechýbajú peniaze? Podfinancovanie štátom každý rok podkladá číslami a faktmi. Bárdy sa však do finančných argumentov nepustil, bolo to len jeho entrée k pesničke o ľudáckom krídle. Ak by nejaké existovalo, určite by aj predstavitelia MS radi vedeli, kto ho má reprezentovať. Už veľakrát sa dištancovali od extrémistických skupín či ostro odsúdili zneužívanie mena MS jednotlivcami v politickej kampani. Bárdy však neponúkol ani jedno meno, namiesto toho zopakoval refrén pesničky: „Matica totiž nie je len naša najstaršia vedecko-kultúrna inštitúcia, ale v ostatných vyše dvoch desaťročiach aj podporovateľka xenofóbov, šovinistov, nacionalistov, extrémistov aj neofašistov.“ Rozumieme, že rozsah komentára nedovoľuje rozšíriť text o dôkazový spis, ale vedenie ustanovizne by určite ocenilo aspoň štipku detailov. Zodpovednosť za smerovanie Matice prebralo po matičných voľbách v novembri 2017 a podporu akéhokoľvek extrémizmu si do portfólia nedalo.

MEDIÁLNY ŠTÍT PRE MINISTERSTVO

Hlava investigatívcov prešla rýchlo k veci: „Prečo by sme mali zo štátneho rozpočtu financovať organizáciu, ktorá podporuje antidemokratické hnutia popierajúce základné ľudské práva a slobody?“ Ako sa hovorí, a sme doma. Toto tvrdenie sa nedá inak označiť, len ako manipulácia verejnej mienky s cieľom politicky poškodiť Maticu slovenskú. Novinár absolútne nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by usvedčil súčasnú MS z podpory hnutí popierajúcich základné ľudské práva a slobody. Pomohol si len súkromným videom bývalého predsedu MS Mariána Tkáča: „Stále užšie prepojenia ľudáckeho krídla Matice s kotlebovou stranou pokračovali zverejnením videa z dielne Matice, ktoré zľahčovalo zodpovednosť Slovenského štátu s vojnovými zločinmi a vyvražďovaním civilného obyvateľstva počas II. svetovej vojny.“ Skutočnosť? Video o Slovenskom štáte nebolo vytvorené na pôde ustanovizne. Vedecké pracoviská a odbory MS sa už v tom čase vyjadrili, že sa na tvorbe videa nepodieľali, ani ho nedostali na odbornú kontrolu. Súčasný predseda MS práve v Aktualitách povedal, že sa s jeho obsahom nestotožňuje, a zároveň si pripomína pamiatku matičiarov padlých v boji proti nacizmu. Bárdy nič z toho nevzal do úvahy.

V komentári je jedna zaujímavá časť, ktorá ukazuje na ministerku kultúry. Vyzerá to ako parafráza jej slov: „Ministerka kultúry Natália Milanová sa preto správne pýta, či má Matica s takýmto pozadím ešte vôbec nejaký zmysel a odkazuje, že ak chce peniaze zo štátneho rozpočtu, tak by sa jej predstavitelia mali správať ako súčasť demokratickej spoločnosti. A nie ako niekto, kto ju chce zničiť.“ Bárdy ale neuviedol žiadnu citáciu ministerky kultúry o tom, aby sa „predstavitelia MS správali ako súčasť demokratickej spoločnosti, a nie niekto, kto ju chce zničiť“. Pokiaľ ide o parafrázu, nám sa nepodarilo nájsť ani podobný citát vo vyjadreniach ministerky či rezortu kultúry smerom k Matici slovenskej. Ak sa v takomto zmysle vyjadrila len pre Aktuality.sk, je to vážne vyjadrenie a je nevyhnutné uviesť citáciu. V opačnom prípade ide o Bárdyho vykonštruovanú parafrázu, ktorá reálne poškodzuje meno Matice slovenskej na verejnosti.

PO NOVOM UŽ RUSOFILI

Prekvapenie na záver. Netrvalo dlho a už 21. septembra priniesli Aktuality.sk iný článok s bombastickým názvom Disinfo Report: Ako Kremeľ uniesol Maticu slovenskú. Vraj „kremeľská propaganda prakticky uniesla niektoré významné slovenské kultúrne inštitúcie“. Len tri mesiace potrebovali takzvaní investigatívci na to, aby sa z chiméry ľudáckeho krídla stala chiméra kremeľskej propagandy. Absurdnosť týchto článkov už naznačuje príliš veľkú predstavivosť autorov. V zdravotníckej terminológii im odporúčame naštudovať si pojmy paranoja a schizofrénia. Bohužiaľ, inak sa tieto nezmysly opísať ani nedajú.

Zuzana Dvončová

 

Angažovaná „inteligencia“ demonštruje na Matici slovenskej svoj politický aktivizmus

Záverečnú analýzu tendenčných článkov o Matici slovenskej venujeme komentáru spisovateľa Michala Hvoreckého v Denníku N. Vo svojom texte z 28. júna s názvom Matica, politická strana popustil uzdu fantázii, až mal nezaujatý čitateľ pocit, že číta plamenný prejav ministra propagandy. A keďže je Hvorecký aj publicistom, pripomíname mu Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roku 1993. Mal by vedieť, že „žurnalistika nesmie meniť pravdivosť a nestrannosť informácií alebo ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku“. A že ako publicista má povinnosť podávať informácie „pravdivo v prípade správ a čestne v prípade názorov“. Právo na pravdivé a čestné informácie patrí podľa rezolúcie k základným právam a jeho vlastníkom je občan.

ANGAŽOVANÁ „INTELIGENCIA“

Michala Hvoreckého síce označujú za spisovateľa, no v Denníku N sa viac štylizuje do roly generálneho prokurátora v akejsi verejnej obžalobe Matice slovenskej. Aj pred dvadsiatimi rokmi, keď ministerstvo kultúry odobralo Matici slovenskej knižničným zákonom dôležité kultúrno-historické nehnuteľnosti, čím prišla aj o značnú časť neštátnych príjmov a vzácne matičné zbierky, sa o Matici aktívne vyjadrovali vtedajšie známe tváre Slovenska. Medzi nimi vytŕčal najmä zosnulý marxistický ideológ Miroslav Kusý. Po dvadsiatich rokoch môžeme ich články hodnotiť ako angažované so zámerom podporiť politické ciele vtedajšieho vedenia ministerstva.

Hvorecký rovnako využil svoju mediálnu publicitu na ovplyvnenie verejnej mienky v prospech cieľov rezortu kultúry a v neprospech MS. Ministerstvo sa podľa návrhu na zriadenie dočasnej pracovnej skupiny zameralo na všetky piliere MS. Prednostne si všíma štátne i neštátne financie MS, obchodnú spoločnosť tlačiareň NEOGRAFIA vo väčšinovom súkromnom vlastníctve MS i súkromné nehnuteľnosti MS. Z ideologického hľadiska naznačuje odstránenie vedy z MS a spochybňuje matičnú kultúru v regiónoch. Dnešná situácia je veľmi podobná ako pred dvadsiatimi rokmi. Angažovaný prejav Michala Hvoreckého v Denníku N tak pri pohľade do roku 2000 dáva zmysel.

POKRIVENÉ VNÍMANIE REALITY

Hvorecký začal zostra: „Organizácia sa spolieha na silnú mediálnu podporu Slovenských národných novín, čo je miestny Völkischer Beobachter platený zo štátneho, aj populárnych lživých webov.“ Prirovnaním Slovenských národných novín k novinám nacistickej NSDAP čitateľom vsugeroval, že SNN sú extrémistické a stranícke. Tým už v úvode čitateľov naladil proti ustanovizni, aby sa stotožnili s cieľmi, ktoré podporuje autor. Jednoduché a účelné. V prekrúcaní faktov pokračuje: „Už nežijeme deväťdesiate roky, keď Mečiar daroval Matici za korunu tlačiareň Neografia v hodnote päťsto miliónov…“ Aká je pravda? Matica slovenská je pôvodným vlastníkom tlačiarne NEOGRAFIA. Komunistický režim v rámci znárodňovania podnikov jej tlačiareň ukradol. Získala ju späť až v riadnej reštitúcii po páde totalitného režimu.

Fakty sa Hvoreckému do jeho verejnej obžaloby ale nehodia. Politické súvislosti zamlčal aj v inom spore: „V roku 2000 sa od matičných štruktúr odčlenila aj Slovenská národná knižnica, hoci odporcovia odmietali opustiť budovu.“ Ex-minister kultúry Milan Kňažko bol ten, kto sa podpísal pod odobratie SNK Matici slovenskej – a nielen jej. Čo tým štát získal na úkor Matice? Významné kultúrno-historické nehnuteľnosti, vrátane tretej historickej budovy MS v Martine. Ustanovizeň tým prišla nielen o neštátne finančné zdroje, ale najmä o vzácne matičné zbierky, ktoré matičiari zbierali od roku 1863. Na osamostatnenie SNK nebol logický dôvod, štát si mohol štátnu knižnicu založiť, nepotreboval na to matičné zbierky. Oveľa logickejším knižničným centrom by bola Bratislava, a to aj vzhľadom na dôležité univerzity.

POLITICKÝ AKTIVIZMUS

Matičiarov lži o Matici slovenskej v médiách už ani neprekvapujú. Výmysly a nezmysly z pera Hvoreckého sú len ďalšími v reťazi klamstiev. „Samozvaní Slovenskí branci, vedení najsmiešnejším stredoeurópskym vojakom Petrom Švrčkom, naďalej bezpečnostne kryjú viaceré matičné podujatia,“ tvrdí spisovateľ bez akýchkoľvek dôkazov. V apríli 2017 sa Slovenskí branci síce objavili na jednom podujatí na Devíne, no o žiadnom ďalšom „bezpečnostnom krytí“ nemôže byť reč. Po zmene vedenia MS v novembri 2017 sa ustanovizeň od tejto polovojenskej skupiny dištancovala a kritizovala jej jednorazovú prítomnosť na devínskych matičných slávnostiach. Nič podobné sa odvtedy nestalo, Hvoreckému to ale neprekáža.

Nevadí mu zavádzať verejnosť bez vysvetlenia súvislostí: „Matica sa oháňa regionálnymi štruktúrami, no polovicu rozpočtu a príjmov minie na mzdy a dohodárov v centrále.“ V spravodajstve RTVS a JOJ však odznela pravda. Rezort kultúry nepovoľuje Matici priamo používať financie zo štátnej dotácie na podporu kultúry miestnych odborov MS v regiónoch. Štátna dotácia je prísne účelová a predovšetkým prevádzková na základné fungovanie ustanovizne, vrátane miezd pracovníkov s rôznymi úväzkami v 26 mestách Slovenska, nie iba v sídle v Martine. Inštitúcia si musí každý rok zarobiť súkromné peniaze na to, aby mohla financovať dotačný systém regionálnej kultúry MS pre projekty matičiarov v regiónoch. Je to chyba systému, nie Matice. Publicista v závere svojej úvahy zdôvodňuje nepotrebnosť Matice inými inštitúciami, hoci ani tie počas ich existencie neobišli svojské problémy: „Slovenská republika má funkčný systém národných inštitúcií: divadlo, múzeum, knižnicu aj galériu.“ Lenže matičná kultúra, veda a osveta je špecifická a neprekrýva sa s činnosťou iných kultúrnych a vedeckých organizácií. Matica slovenská je jediná, ktorá systematicky a cielene robí národnú kultúru, vedu a osvetu.

Matičná činnosť nikdy nebola samoúčelná. Matica nerobí kultúru pre kultúru či vedu pre vedu. Cielene podporuje národnú hrdosť a identitu, historickú kolektívnu pamäť slovenského národa a zároveň výchovu detí a mladej generácie s národným, demokratickým a občianskym povedomím. Najväčšie osobnosti slovenského národa nezakladali Maticu slovenskú ako dočasný projekt, ktorý pri zmene pomerov stráca svoje opodstatnenie. Jej nadčasové poslanie pozdvihovať kultúrnu a vzdelanostnú úroveň slovenského národa je platné v súčasnosti a bude platné aj v budúcnosti. To, že to angažovaná „inteligencia“ vníma inak než velikáni slovenského národa, je len ich problém a ich politický aktivizmus.

Zuzana Dvončová

Ilustračný obrázok

X