Slovenskí dobrovoľníci v česko-slovenských légiách


//Slovenskí dobrovoľníci v česko-slovenských légiách

Matičiari si pripomenuli udalosti oslobodenia od Uhorska aj v Košiciach


Slováci prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky skutočne zásadným spôsobom, pričom jednu z rozhodujúcich úloh zohrali práve dobrovoľníci v česko-slovenským légiách. Ich hlavný organizátor a iniciátor nebol nik iný, než generál Milan Rastislav Štefánik. Práve prínos Slovákov do budovania česko-slovenských légii v zahraničí, medzi ktorými boli aj viacerí budúci matičiari, sa Matica slovenská rozhodla pripomenúť putovným podujatím.
V Košiciach 28. októbra 2018 sa podujatie odštartovalo pri Tabuli venovanej č.-s. legionárom na Hlavnej ulici, ktorí 29. decembra 1918 obsadili Košice a začlenili ich do česko-slovenského štátu. Dobovú atmosféru dokresľovali mladí matičiari, ktorí v historických uniformách a s vlajkami 1848 a 1918 držali čestnú stráž.
Na košické pomery početný sprievod prešiel Hlavnou ulicou a zastavil aj pri buste predsedu SNR v roku 1848 J. M. Hurbana a pri reliéfe M. I. Kutuzova, kde sme si symbolicky pripomenuli najpočetnejšie legionárske vojsko v Rusku v rokoch 1914 – 1920. Potom sprievod pokračoval k buste a pamätnej tabuli Ľudovíta Štúra a Jonáša Záborského. Druhá časť programu vyvrcholila v sále Slovenského technického múzea, kde bola pre zúčastnených pripravená prednáška o pohnutých udalostiach 1. svetovej vojny a oslobodenia od Uhorska, vystúpenia matičných folklórnych skupín, Orchestra Vychodňarov, ale aj divadelná scénka venovaná Jankovi Jesenskému, legionárom a M. R. Štefánikovi. Vďaka organizačnému nasadeniu DMS Košice a mladých matičiarov podujatie zarezonovalo v tento historický deň v meste. Na podujatí sa zúčastnili predstavitelia VÚC Košice, SZPB a Rusínskej obrody na Slovensku, za účasti matičiarov nielen z Košíc, ale aj Michaloviec, Spiša, Vranova a Prešova.

Česko-slovenské légie v zahraničí

Samotnou kolískou česko-slovenského zahraničného vojska je Paríž, kde vznikla Rota Nazdar v rámci francúzskej Cudzineckej légie dňa 31. augusta 1914. Na druhej strany Európy takmer v rovnakom čase, v Kyjeve, sa v Ruskej ríši sformovala Česká družina. Napriek svojmu názvu ju zakladali aj Slováci, medzi nimi bratia Jozef a Ján Országovci, i niekoľko ďalších slovenských národovcov pôsobiacich v Rusku.
Situácia sa komplikovala tým, že jej príslušníkmi mohli byť iba Česi a Slováci s ruským občianstvom. V nejednom prípade museli „družiníci“ prijímať českých a slovenských prebehlíkov s rakúsko-uhorským občianstvom iba tajne a vydávali ich za ruských štátnych občanov. Družina nebola nasadzovaná ako kompaktný útvar, ale po rotách na nebezpečné výzvedné misie. Ich úspešné nasadenie viedlo dňa 2. februára 1916 k vzniku 1. česko-slovenského streleckého pluku a dňa 19. mája 1916 česko-slovenskej streleckej brigády. Obmedzenia v nábore nových členov brigády naďalej platili v cárskom období, ale aj po februárovej revolúcii 1917, keď už bola pri moci dočasná vláda na čele A. F. Kerenským. Až v slávnej bitke pri Zborove 1. – 2. júla 1917 padli posledné prekážky pri nábore zajatcov českej a slovenskej národnosti, čo vyvrcholilo 9. októbra 1917 vytvorením česko-slovenského zboru v Rusku.
Medzi odvážnych slovenských národovcov, ktorí organizovali légie v Rusku na rôznych vyšších, ale aj radových pozíciách, patrili: Milan Rastislav Štefánik, Jozef Gregor Tajovský, Vladimír Daxner, Janko Jesenský, Mikuláš Gacek, Ferdinand Klátik, Matej Miškóci, Gustáv Čipka (zahynul r. 1918), Vladimír Hurban, Emil Geryk, Ivan Markovič, Martin Oríšek, Rudolf Viest, Ferdinand Čatloš, Ján Janček, Ignác Bôcik, Ján Kvačala, Dušan Hatala (padol r. 1918), Štefan Fajnor (padol r. 1918), Dušan Kardoš (padol r. 1916), Ľudovít Tomaška, Štefan Mihal, Pavel Topolský, Daniel Izák, Rudolf Slabej, Michal Širica, Jozef Klempa a mnohí ďalší. Aj keď najpočetnejšie zahraničné česko-slovenské vojsko pôsobilo v Rusku, Slováci boli zapojení do zahraničného odboja aj v ďalších krajinách.
Diplomatickou činnosťou v Taliansku M. R. Štefánik 21. apríla 1918 uzavrel s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom zmluvu o zriadení samostatného česko-slovenského vojska v Taliansku, čo sa rovnalo prvému faktickému uznaniu nového štátu. Zo Slovákov treba vyzdvihnúť Rudolfa Gábriša, Augustína Malára, Jána Papánka, Jána Žiaka a mnohých ďalších. Armádny zbor v Taliansku mal takmer 20 tisíc príslušníkov.
Vo Francúzsku sa už spomínaná Rota Nazdar dostala už v roku 1915 do povestného „mlynčeka na mäso“ pri smutne slávnom Arrase. Vyše 40 jej príslušníkov padlo, ďalších 100 bolo zranených, čím pôvodne 300-členná rota prestala existovať. Po štyroch rokoch bojov zostalo z Roty Nazdar už len 29 legionárov. Keďže na západnom fronte nebojovali rakúsko-uhorské jednotky nemohli sa tam česko-slovenské jednotky regrutovať z českých a slovenských zajatcov. Plány organizovať presuny česko-slovenských jednotiek z Ruska neboli nikdy celkom naplnené a koncom roku 1917 a začiatkom roku 1918 bolo v dvoch transportoch okolo 1 700 legionárov. Tieto jednotky boli posilnené o ďalších 2 300 dobrovoľníkov z USA, z ktorých bola takmer polovica Slovákov.
Česko-slovenské vojsko bolo dopĺňané vo Francúzku aj z radov českých a slovenských zajatcov a dobrovoľníkov, ktorí prebehli a pridali sa do boja proti Rakúsko-Uhorsku ešte v rokoch 1914 – 1915 v Srbsku, alebo tam padli do zajatia, i neskôr sa zapojili do légii. Určitý počet Slovákov a Čechov sa vďaka iniciatíve M. R. Štefánika pridal do legionárskych radov aj zo zajatcov v Rumunsku. Ani v prípade legionárov vo Francúzku napriek pokročilému roku 1918 nebolo ich nasadenie iba symbolické. Museli zvádzať krvavé boje najmä pri Vouziers a hlavne Chastres.
Musíme oceniť všetkých slovenských dobrovoľníkov, ktorí riskovali svoje životy na európskom i sibírskom bojisku a výrazne sa zaslúžili o záchranu slovenského národa pred úplnou asimiláciou naozaj v hodine dvanástej.

JUDr. Marián Gešper,
predseda MS

 

 

2018-11-06T15:04:24+00:006 novembra 2018 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X