Slovensko očami Štefana Krčméryho


//Slovensko očami Štefana Krčméryho

Štátoprávne postavenie Slovenska očami Štefana Krčméryho

Autor: Mgr. Lukáš Krajčír, PhD., Slovenský historický ústav Matice slovenskej

 

Pred sto rokmi sa jedným z dvoch tajomníkov obnovenej Matice slovenskej (MS) a viacerých jej vedeckých odborov stal všestranne erudovaný intelektuál Štefan Krčméry. Napriek jeho rozsiahlym matičným organizačným a vydavateľským aktivitám, tvorbe literárnych a vedeckých prác, sú menej známe jeho úvahy o dobových spoločenských témach. Kritik hlasistického hnutia, no úprimný vyznávač humanistických hodnôt protektora MS a prezidenta republiky T. G. Masaryka ponúkal menej emotívny a viac objektívny a vecný prístup v otázkach samosprávy Slovenska a jeho rovnocenného postavenia s českými krajinami.

Na platforme historických stolíc

Pri vnímaní postavenia Slovenska vychádzal z jeho geomorfologických predurčení, ktoré by mali byť východiskom v priznaní zvláštneho štátoprávneho statusu: „Slovensko je naša krajina, rozčlenená nespočetnými dolinami riek a potokov. V tejto veľmi zložitej zemepisnej forme umiesťovalo sa kedysi živé telo národa nášho, už i pôvodne rozmanite členené a v nej potom rástlo cez dlhé storočia. Kraje s krajmi, pohoriami oddelené sa nebárs stýkali, ich život rástol osobite, rozvíjal sa zo svojich koreňov samobytne a rozvil sa v pestrú storakosť.“ Krčméry podčiarkoval význam prírodných procesov pri utváraní špecifických regiónov, politicky sformovaných do uhorských stolíc (žúp).

Mostom medzi týmito osobitnými útvarmi bolo podľa neho „náboženstvo, poťažne život cirkevný s jednotným obsahom a obradom.“ Slovenská spoločnosť však očami Krčméryho delená na katolícku a evanjelickú komunitu dokázala preklenúť i tieto náboženské disproporcie a to najmä vďaka slovenskému nacionalistickému hnutiu v 19.storočí, ktorého vedúci činitelia „20. marca 1849 išli od panovníka žiadať, aby Slovensko sriadené bolo, ako osobitná korunná zem.“

Krčméryho otec a starý otec patrili k významným predstaviteľom štúrovskej, matičnej a národniarskej rodiny a v takomto duchu bol vychovávaný aj mladý Štefan. Národno-politické hnutie za samosprávu Slovenska z predprevratových čias vnímal aj v nových československých pomeroch za prirodzený vývoj na ceste k demokracii. Nie nadarmo tvrdil, že „Slovensko je krajinou malých dedín. 1280 slovenských obcí máme, ktorých obyvateľstvo nepresahuje počtu 500. Slovenský ľud po našich dedinách žije srastený so svojou zemou. Ona formovala jeho myšlienkový svet.“ Obecná samospráva dodnes vystupuje ako základný kameň funkčnej občianskej participácie na veciach verejných, profilovanej „zdola“ od radových občanov.

Význam miestnych odborov MS

Význam samosprávnych obcí v Krčméryho povedomí je exemplárne vidieť na príklade vnímania miestnych výborov Slovenských národných rád (SNR), ktoré sa hromadne rozrastali po slovenských obciach na prelome rokov 1918-1919. V liste svojej nadchádzajúcej manželke Helene Karlovskej uviedol, že „Matica je najväčší národný spolok, ktorý má u nás veľké povolanie. Obzvlášť by mala veľké povolanie, keby sa vybudovala podľa toho plánu, aký som ja navrhol.“  V čase vládneho nariadenia o ich rozpustení prišiel s kompromisným návrhom, ktorý počítal s ich transformáciou na miestne odbory Matice slovenskej. Ak hovoril o odlišnostiach medzi Čechmi a Slovákmi, tak nepochybne chcel slovenské špecifiká pestovať cez upevnenie kultúrneho povedomia u dedinského ľudu.

Kultúra, bola pre kultúrneho pracovníka Krčméryho nepochybne kľúčovým hýbadlom slovenského národného uvedomenia. Kultúra ako základný atribút nielen slovenskej individuality, ale aj cesty k nezávislosti jednotlivca v spoločnosti. Ako tajomník Matice slovenskej ju hodlal zapojiť do tohto ambiciózneho plánu, ktorého cieľom bolo slovenskú spoločnosť pretaviť výchovou, vzdelávaním (vybudovanie knižníc, spevokolov, divadiel, prednáškových sál) a pestovaním pozitívneho vzťahu ku kultúre na moderný európsky národ, ktorý si dokáže demokratickú samosprávu vybudovať, upevniť a uhájiť.

Rovnocenné Slovensko

Neostal mu však ľahostajný ani vývoj na župnej a celoslovenskej úrovni. Pozorne sledoval ústavnoprávne ukotvenie Československa, ktoré riešilo aj štátoprávne postavenie Slovenska. V liste Jozefovi Škultétymu z októbra 1920 sa sympaticky vyjadril k personálnym zmenám na županských postoch, keď sa do popredia dostalo viacero autonomisticky zmýšľajúcich verejných činiteľov.

Odmietal platonické hlásania o slovenskej autonómii a radšej vyzdvihoval trialistickú koncepciu zákona, v ktorej Čechy, Morava-Sliezsko a Slovensko mali vystupovať ako rovnocenné zemské (krajinské) župné zväzy na čele s vrchnými županmi. Privítal aj prisľúbené utvorenie školských a poľnohospodárskych rád pre napĺňanie špecifických záujmov krajín. Zákon sa však ako celok nezrealizoval a preto utrúsil kritiku z českej, i slovenskej strany.

Krčméry očakával skorú novelizáciu župného zákona, prehĺbenie samosprávy a preto navrhoval niekoľko zmien. Odporúčal voľbu nielen dvoch tretín, ale všetkých zástupcov do župných zastupiteľstiev a zborov zemských (krajinských) župných zväzov. V rokoch 1920-1921 vďaka výraznej finančnej dotácii Ministerstva školstva a národnej osvety absolvoval študijný pobyt vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Kráľovstve SHS, pretože ako uviedol v liste P. O. Hviezdoslavovi „treba sa z našich idylických zátiší trochu rozhľadieť po svete.“

Zhromažďoval informácie o samosprávnom postavení Alsaska, Provensálska, o švajčiarskych kantónoch, i vnímaní autonomistického hnutia v Slovinsku. O týchto veciach pravidelne informoval v zaslaných listoch Jozefa Škultétyho, Alicu Masarykovú, i redakciu Národných novín. Pobytom v týchto lokalitách si upevňoval svoju prozápadnú kultúrno-spoločenskú orientáciu a menovite provensálske pomery ponúkal za vzor v riešení samosprávy Slovenska.

Turčiansky Sv. Martin ako centrum

V prvom decéniu Československa venoval veľkú pozornosť vybudovaniu hlavného centra Slovenska. Do veľkej miery akceptoval úvahy Fedora Ruppeldta, ktoré boli založené na vybudovaní Turčianskeho Sv. Martina ako národno-politického a kultúrno-spoločenského centra Slovenska. Argumentoval majoritným zastúpením slovenskej komunity a živými spomienkami na Memorandum národa slovenského, ženský spolok Živena, Národný dom, ale aj na založenú a obnovenú Maticu slovenskú. Predstavoval si ho ako centrum vzdelania, v ktorom sídlia vysoké školy (filozofická, právnická a teologické fakulty), národné múzeum a divadlo, ale aj kníhtlačiarne, redakcie a výstaviská.

V liste z mája 1928 dokonca písal Antonovi Štefánkovi o Brne ako hlavnom meste republiky, ktorého situovanie by bolo dopravne i duchovne (katolícky) Slovensku bližšie, než excentricky situovaná Praha. O postavení Bratislavy sa v roku 1926 rozpísal v liste Alice Masarykovej, keď dnešné hlavné mesto si predstavoval ako finančné a hospodárske centrum, čo mu v konečnom dôsledku ako multikultúrnemu mestu s obchodnými tradíciami tamojšieho obyvateľstva i prirodzene prináležalo. „V Bratislave […] sa tvorí akýsi celkom osobitný svet […] Pán Kornel Stodola nosí v duši plán (dosť fantastický) o polmiliónovej Bratislave so svetovým obchodom. [ …] Ide o to, premyslieť plán systematického, paralelného budovania oboch miest, každého v svojom zmysle.“ Krčméry sa tak prikláňal k téze duálneho systému dvoch územných centier, ktoré nie sú ani dnes v zahraničí výnimočné (Washington – New York, Berlín – Frankfurt).

Slovensko v európskom priestore

Krčméryho úvahy o postavení Slovenska však postupne naberali širší európsky rozmer. Keď počiatkom 30. rokov 20. storočia sa vo viacerých európskych krajinách upevňoval komunizmus, fašizmus a národný socializmus, apeloval na českú a slovenskú verejnosť, aby nebola ľahostajná voči týmto pohybom a chopila sa iniciatívy v európskom demokratickom priestore. V júli 1932 upozorňoval v literárne orientovaných Slovenských pohľadoch na strategické postavenie československého štátu medzi záujmami Moskvy, Ríma a Berlína a priam prorocky šesť rokov pred mníchovským diktátom upozorňoval, že od postoja Čechov a Slovákov bude závisieť budúcnosť nového geopolitického usporiadania.

Jeho koncepcie však nekopírovali paneurópske hnutie. Integritu Európy nepochybne vnímal na báze spoločných kresťansko-humanistických hodnôt, ale menej na definovaní nepriateľa Európy. Podľa Krčméryho iba zapojenie zdemokratizovaného Ruska a Veľkej Británie malo zmysel v úvahách o európskej integrácii. Veril, že takýto projekt spolupráce sa nestane nástrojom presadzovania nemeckých a talianskych agresorských ašpirácií, ale povedie k rovnováhe a stabilizácii európskej demokracie.

Štefan Krčméry tak na sklonku svojho duševného zdravia a na počiatku nástupu nemeckého nacizmu zavŕšil svoje samosprávne vízie až v geopolitickom európskom priestore. Verný svojim kresťansko-demokratickým hodnotám, občianskej samospráve Slovenska a spoločnej európskej rodiny národov ho nepochybne stavia medzi popredné osobnosti slovenských dejín s aktuálnymi nadčasovými posolstvami.

 

Foto: Krčméry s manželkou v Ženeve. Zdroj LA-SNK, sig. SK 62_127

2019-07-03T09:38:30+00:003 júla 2019 |Osobnosti slovenských dejín|
X