V sobotu, 4. júla 2026 zorganizovala hornoturčianska obec Jasenovo v spolupráci s Rímskokatolíckym úradom Slovenské Pravno a Evanjelickým úradom a.v. Slovenské Pravno, pri príležitosti 1163. výročia sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie, 27. ročník Cyrilo-Metodského dňa a výstupu na Vyšehrad.
Toto obľúbené podujatie, ktorého sa už tradične zúčastňujú účastníci z Turca aj Hornej Nitry, otvorila starostka obce Jasenovo Ivona Snováková. Na príprave podujatia sa okrem obecného zastupiteľstva podieľali skoro všetci občania a tak sa tento sviatok stal naozaj sviatkom celej obce a celá obec ním doslova žila. Vo svojom príhovore zdôraznila význam sviatku sv. Cyrila a Metoda, vierozvestcov, ktorí patria k najväčším misionárom kresťanstva v dejinách Európy a preto ho slávime aj my Turčania tým, že sa pri tejto príležitosti stretávame už od roku 1998 v Jasenove a uctievame si ho ekumenickou bohoslužbou a výstupom na slovanské hradisko Vyšehrad. Na záver svojho príhovoru starostka spomenula aj jednu z mnohých povestí o Vyšehrade. Povesť o Bielej pani z Vyšehradu Belane, dcére vyšehradského vladyku Velena a jej dvoch nápadníkoch Milotovi zo Znievskeho hradiska a Sebeľubovi z Nitrianského hrádku. Nasledovala ekumenická bohoslužba, ktorú celebroval kňaz rímskokatolíckej cirkvi Marián Gregor a evanjelické farárky Zlatica Karásková a Zuzana Lipovská. Podrobne rozobrali neoceniteľný prínos vierozvestcov pre náš národ a ich odkaz pre súčasnú dobu. Počas bohoslužieb vystúpil aj Spevácky zbor pri Ev. kostole v Slovenskom Pravne a na záver odznela v staroslovenčine modlitba Otčenáš v podaní katechétky Anny Varholovej.
Po bohoslužbe nasledoval spoločný turistický výstup na 829 m vysoký Vyšehrad. Slávnostný výstup viedli dvaja mladí vlajkonosiči so slovenskou vlajkou a vlajkou obce Jasenovo. Výstup ozvláštňoval hrou na fujare trombite MarianFranek z Pravenca. Po vstupe do Národnej prírodnej rezervácie Vyšehrad sprevádzajú celú zvyšnú trasu obnovené informačné tabule, ktoré zabezpečilo OZ Hornonitrie. Počasie bolo tento rok ideálne a na vrchole čakali účastníkov nádherné výhľady na Hornú Nitru a Turiec, ktorým dominoval pohľad na končiare Tlstá a Ostrá vo Veľkej Fatre ale aj priam letecký pohľad na malebnú dedinku Jasenovo ukrytú v zákutiach pohoria Žiar pod Vyšehradom.
Program na Vyšehrade otvoril turistický sprievodca Bohuslav Slezák, z Miestneho odboru Matice slovenskej v Martine. Poďakoval účastníkom, že už 27 rokov sa zúčastňujú tohto podujatia konané Turci na počesť sv. Cyrila a sv. Metoda. Zvlášť privítal priamych účastníkov archeologického výskumu z rokov 1970 – 1978, ktorí tu prebiehal pod vedením archeologičky Marty Remiašovej, ktorá výrazne zviditeľnila Vyšehrad v slovenských dejinách. Nasledujúcich 36 rokov ale Vyšehrad pomaly upadal do zabudnutia. Našťastie v roku 2014 inicioval nový archeologický výskum na Vyšehrade Jozef Majzlan. Výskum trval 5 rokov a jeho výsledkom bolo objavenie základov trojloďovej baziliky s troma apsidami a dvoma mohutnými vežami. Kostol postavený Diviackovcami na Vyšehrade bol zasvätený Panne Márii /eccelesiasancte Maria de Wysagrad/ a je doložený aj písomne z roku 1252. Bohuslav Slezák na záver svojho príhovoru privítal vzácneho hosťa Jozefa Majzlana, od ktorého sa posledné štyri roky účastníci výstupu dozvedia vždy niečo nové z histórie Vyšehradu, Jasenova a okolia. Úvod tohoročnej prednášky Jozefa Majzlana patril novo zisteným informáciám o Murovanom moste Pri hôrke v katastri obce Jasenovo, ktorý je ikonickým pozostatkom slávnej Magna Via /cisársko- kráľovskej poštovej cesty. V archívoch sa mu podarilo zistiť, že tento most v prvom vojenskom mapovaní habsburskej monarchie /Jozefínskom/ v rokoch 1769 až 1784 ešte nebol zakreslený, ale v druhom vojenskom mapovaní cisára Františka I. z rokov 1837 až 1858 už zakreslený je. V Jasenove vždy vedeli, že je to prastarý most, ale teraz ho už konečne vedia aj časovo datovať. Je zrejmé, že bol postavený medzi rokmi 1785 – 1858. Terajšie zvyšky mosta sú teda staré 168 až 241 rokov. Most bol veľmi populárny medzi jasenovskou mládežou, ktorá tam chodila hrávať dedinský hokej na prírodnú ľadovú plochu.
Ďalšou novinkou bolo nové zistenie prvej zmienky o neďalekej obci Slovenské Pravno, keď Pravno je nazvané ako „Slovenské“ už z roku 1346. Doterajšie záznamy boli až z roku 1453. Dovtedy to bolo len Pravno. Nakoľko však bolo treba odlíšiť Nemecké Pravno s prevahou nemeckého obyvateľstva /dnešné Nitrianske Pravno/ od Pravna v Turci, kde žili prevažne Slováci, tak vtedy dostalo terajší názov Slovenské Pravno. Zapísané je to v latinčine ako „PronaSclavonicalis“. Pre úplnosť ale treba uviesť, že obec sa v listinách spomína prvýkrát už v roku 1113 ako „Prauna“.
Hlavnou témou tohtoročnej historickej prednášky na Vyšehrade bolo obdobie bratríkov, ktorí sa usadili na Vyšehrade v období rokov 1462 až 1468. Bola to skupina zbojníkov, ktorá sa oddelila od vojska Jána Jiskru. Živili sa vyberaním výpalného, prepadávaním cestujúcich a dedín. Po zvolení kráľa Mateja Korvína sa kráľovi začalo dariť tieto skupiny vytláčať. Pri výskumoch Marty Remiašovej na Vyšehrade v rokoch 1970 – 1978 bol objavený v najnižšej časti vrcholovej plošiny Vyšehradu bratrícky opevnený tábor o rozlohe 10 árov. Z listu Štefana Zápoľského, vrchného veliteľa vojsk Mateja Korvína z roku 1460, ktorý si dal za úkol zlikvidovať bratríkov vieme, že keď ich vytlačil z východnej časti dnešného Slovenska, ich najväčšia časť zostala práve v Turci. V tomto období Štefan Zápoľský podnikol útok na Vyšehrad a zničil ich tábor ale nezničil bratríkov a tí potom odtiahli smerom na Oravu. Zvyšky bratríkov sa ale už o rok na Vyšehrad vrátili, dokonca medzi nimi bol aj jeden Turčan Peter Deverz obce Košúty. Zaujímavosťou je, že celý lup si delili na rovnaké časti, bez ohľadu na to aké mal kto z nich postavenie. Pre susediace dediny Jasenovo a Solka boli veľkým nešťastím, pretože si tam chodili jednoducho brať všetko čo potrebovali. Z roku 1463 je záznam, že tu opäť operovala ozbrojená skupina, ktorá mala na Vyšehrade tri bašty. Aj táto skupina bola z Vyšehradu vyhnaná. Nasledujúci záznam je z roku 1470, kde sa sťažujú zemania, že ďalšia ozbrojená skupina z Vyšehradu prepadáva okolité dediny. Toto je posledná stopa, ktorá hovorí o Vyšehrade ako o stredisku takýchto gaunerských skupín. Naposledy sa Vyšehrad vyskytuje v písomných prameňoch v roku 1507, keď Ján Zápoľský daroval svojmu synovi Bojnické panstvo a okrem iného sa tam spomína aj hrádok na Vyšehrade.
Po prednáške Jozefa Majzlana účastníci výstupu na Vyšehrade zaspievali slovenskú hymnu a potom nasledoval kultúrny program v réžii harmonikára Jaroslava Mareka.
Po návrate z výstupu čakal všetkých výborný guláš a pochutiť si mohli aj na koláčoch, ktoré napiekli šikovné ženy z obce. Kultúrny program otvorili mažoretky zo Slovenského Pravna. Nasledoval program hudobnej skupiny Pavelčákovci z Košíc, ktorá doslova roztancovala celé Jasenovo. Obecenstvo zaujala aj mladá talentovaná speváčka ľudových piesní Natália Lettrichová z Budiša, ktorú doprevádzal hrou na harmonike Jaroslav Marek.
Bohuslav Slezák, MO MS Martin
