Liptovský Mikuláš, Háj – Nicovô, 17.7.2026 – Plamene Vatry zvrchovanosti opäť zažiarili nad Liptovským Mikulášom. Na vyvýšenine Háj – Nicovô, odkiaľ sa otvára jedinečný pohľad na panorámu Liptova, Nízkych či Západných Tatier, Chočských vrchov alebo Liptovský Maru, sa stretli stovky občanov, aby si spoločne pripomenuli prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky z 17. júla 1992. Podujatie bolo dôstojnou oslavou jednej z najvýznamnejších udalostí novodobých dejín slovenského národa a zároveň potvrdením, že myšlienka slovenskej štátnosti má na Liptove pevné miesto. Háj – Nicovô nie je iba vyhliadkovým vrchom nad mestom. Nachádza sa tu aj vojenský cintorín, na ktorom sú pochovaný vojaci, ktorí položili svoje životy za našu slobodu počas druhej svetovej vojny. Aj preto má každoročné stretnutie pri Vatre zvrchovanosti hlboký symbolický rozmer.
Tradícia pálenia vatier zvrchovanosti sa v Liptovskom Mikuláši začala písať už v roku 1992. Práve v deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky zapálili miestni matičiari a občania prvú vatru. Bola skromná, prišlo iba niekoľko nadšencov, no zapálili plameň tradície, ktorá nevyhasla ani po viac ako troch desaťročiach. Každým rokom rástla nielen samotná vatra, ale aj počet jej účastníkov. Dnes patrí mikulášska Vatra zvrchovanosti medzi najväčšie a najnavštevovanejšie na Slovensku. Ešte pred oficiálnym začiatkom bol pripravený program pre deti a možnosť opiecť si niečo nad malým ohňom.
Slávnostné podujatie otvorili predstavitelia mesta a Matice slovenskej. K účastníkom sa prihovoril poslanec Národnej rady SR a primátor mesta Ján Blcháč, ktorý vo svojom vystúpení pripomenul význam zachovávania historickej pamäti a úcty k udalostiam, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Prítomných pozdravil aj viceprimátor mesta Rudolf Urbanovič, ktorý priblížil konkrétne udalosti ktoré k prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti viedli. Osobitnú atmosféru vniesol do programu podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec. Na úvod svojho príhovoru zarecitoval bez použitia mikrofónu úryvok z básnickej skladby Smrť Jánošíkova od Jána Bottu. Jeho hlas sa niesol vrcholom Hája a vytvoril pôsobivý okamih, ktorý ocenili prítomní spontánnym potleskom. Vo svojom príhovore zdôraznil nenahraditeľné postavenie Matice slovenskej pri organizovaní podujatí venovaných slovenskej štátnosti a národnej identite. „Matica slovenská ako jednota milovníkov slovenského národa a slovenského života je vo veľkej väčšine slovenských miest a obcí organizátorom, spoluorganizátorom alebo partnerom podujatí, na ktorých v týchto dňoch horia Vatry zvrchovanosti. Sú živým symbolom našej štátnosti, národnej hrdosti a úcty k tým, ktorí sa zaslúžili o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Ich plamene nám každoročne pripomínajú, že sloboda, zvrchovanosť a národná identita nie sú samozrejmosťou. Sú to hodnoty, ktoré musíme chrániť, pestovať a odovzdávať ďalším generáciám Slovákov.“ Pripomenul tiež, že práve Matica slovenská dnes stojí či už ako organizátor, spoluorganizátor alebo partner pri veľkej väčšine vatier ktoré sa v týchto dňoch rozhoreli v mestách a obciach na celom Slovensku. V čase, keď si slovenský národ pripomína prijatie Deklarácie o zvrchovanosti, horia desiatky vatier od Záhoria až po Zemplín ako viditeľný znak spolupatričnosti k vlastnému štátu.
Po skončení príhovorov nastal očakávaný okamih – zapálenie niekoľkometrovej vatry. Jej mohutné plamene osvietili celý vrch Háj – Nicovô a boli viditeľné z veľkej časti Liptovskej kotliny. Mnohí účastníci zostali pri ohni ešte dlho do večerných hodín. Nechýbali slovenské piesne, rozhovory ani spomienky na udalosti spojené so vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Práve takéto podujatia dokazujú, že národné tradície majú svoje pevné miesto aj v súčasnosti. Vatry zvrchovanosti nie sú iba spomienkou na historickú udalosť. Sú pripomienkou odvahy tých, ktorí sa zaslúžili o slovenskú štátnosť, ale aj výzvou pre dnešnú generáciu, aby si vážila slobodu, zvrchovanosť a kultúrne dedičstvo svojho národa. Aj tohtoročné stretnutie na Háji – Nicovô potvrdilo, že plameň, ktorý matičiari zapálili pred tridsiatimi štyrmi rokmi, nevyhasol. Naopak, silnie spolu s ľuďmi, ktorí každoročne prichádzajú, aby si pripomenuli deň, keď sa slovenský národ vydal na cestu vlastnej štátnosti. Vatra zvrchovanosti tak zostáva nielen symbolom minulosti, ale aj svetlom, ktoré osvetľuje cestu k zachovaniu národnej identity a historickej pamäti pre budúce generácie.
Lukáš Tovský
