V Liptovskom Mikuláši sa každoročne uskutočňuje divadelný festival, nesúci meno po významnom slovenskom dramatikovi, „otcovi spoločenskej komédie“ Ivanovi Stodolovi. Tohto roku to bol už deviaty ročník. V roku 2016 keď sa uskutočnil festival prvýkrát, nik z organizátorov v Divadelnom odbore MS a Dome MS Liptovský Mikuláš nepredpokladal, že o tento festival bude taký záujem a stane sa stálicou na mape divadelných festivalov na Slovensku. Pôvodne sa ho mali zúčastňovať len divadelné súbory združené v Divadelnom odbore MS, ale už po troch ročníkoch prejavili záujem o účasť viaceré divadelné súbory zo Slovenska. Za deväť rokov svojej existencie sa, ako sa zvykne hovoriť „premlelo“ množstvo súborov a množstvo divákov. Štatistika po deviatom ročníku hovorí jasne v Liptovskom Mikuláši sa spolu za všetky ročníky predstavilo 513 hercov, odohrali 60 inscenácii a potešili približne 5800 divákov.
Liptovský Mikuláš je kolískou slovenského ochotníckeho divadla. Po prvý raz mikulášski ochotníci pod vedením vynikajúceho osvetového pracovníka, národovca Gašpara Fejérpata Belopotockého zahrali divadlo 22. augusta 1830, teda pred 195 rokmi.
V dňoch 12. – 13. septembra 2025 žil Liptovský Mikuláš divadlom. Už v dopoludňajších hodinách prúdili prvý diváci na prvé predstavenie. O jedenástej hodine začuli zvuk fujary a na scéne sa objavil podpredseda MS Marek Nemec, riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši, ktorý uviedol prvé predstavenie. Takýmto milým spestrením uvádzal všetky predstavenia a znelka festivalu zahraná na fujare sa tak stala „ikonou“ festivalu. Prítomným sa prihovoril aj viceprimátor mesta Liptovský Mikuláš Ľuboš Trizna. Ako prvý sa mikulášskemu publiku predstavila Poetická scéna Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom s divadelnou inscenáciou „Nebola som vždy herečkou“. Na scéne sa vystriedali všetky vekové kategórie od najmenších až po tých najstarších. Uviedli hru o významnej slovenskej ochotníckej herečke, manželke J. M. Hurbana, Aničke Jurkovičovej – Hurbanovej. Svojimi výkonmi zaujali aj prítomnú stredoškolskú mládež, ktorá osudy tejto nevšednej ženy pozorne sledovala. Pred ich očami stáli Hurban, Štúr, Francisci a ako podotkla jedna z prítomných študentiek: „ Toto predstavenie mi nahradilo jednu hodinu dejepisu, dozvedela som sa niečo nové o našich národovcoch.“ V popoludňajších hodinách sa predstavilo Divadlo Jakuba Grajchmana, z obce Hybe. Uviedli hru „Agenti“ od slovenského autora Jána Dafčíka, ktorý bol našej verejnosti donedávna málo známym spisovateľom. Žil totiž v emigrácii v Argentíne a ako mnohí exiloví autori bol na indexe. Agenti je hra o podomových predajcoch, ktorí predajú aj to čo nechceme. Vždy si povieme, že nenaletíme, ale vždy sa nakoniec dostaneme do ich osídiel. Po nich nastúpili divadelníci z Divadelného súboru ŠAPO z Ploštína, mestskej časti Liptovského Mikuláša. Klubová sála sa zaplnila do posledného miestečka, museli byť prinesené stoličky. Divákmi na tomto predstavení boli aj účastníci Kongresu slovanských Matíc a inštitúcii slovanských národov, ktorý sa konal v tých dňoch v Martine. Aj zahraniční hostia sa pobavili na hre „Lekárske tajomstvo“. V tejto svižnej komédii bol rozohraný príbeh manželského trojuholníka, nemanželskej dcéry, plný humorných zápletiek a situácií. Ako poslední sa na prvom festivalovom dni v piatok, 12. septembra predstavili členovia Ľubeľského ochotníckeho divadla z obce Ľubeľa. Títo ochotníci sú známi tým, že si volia do svojho repertoáru komédiu. Nesklamali ani tohto roku a uviedli komédiu „Famózne trio“. Vo veľkej sále Domu kultúry sa takmer neustále ozýval smiech. V hre ako zvyčajne účinkoval ľubeľský starosta Erik Gemzický, ktorý je živým dôkazom, že starosta sa nemusí zaoberať iba politikou.
Druhý deň patril Divadelnému súboru Havran z Rimavskej Soboty. V hre účinkoval aj predseda Divadelného odboru MS Marián Lacko. Predstavili sa ako povedali „kabaretným pásmom“ „To vážne“, kde dvaja herci sa rozhodujú ktorú hru uvedú, zvolili si klasiku, Róme a a Júliu, Ťapákovcov a Červenú čiapočku. Jednoduchý dej dokázal divákov zaujať a rozosmiať. V podvečerných hodinách sa ako posledný predstavil minuloročný laureát festivalu Divadlo Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Ochotníci z Hontu siahli po slovenskej klasike novele J. M. Hurbana „Od Silvestra do Troch kráľov“. Dramatizácii tejto novely dali názov „Ďuro z Hontu sa žení“ a umiestnili ju do rodiska nedávno zosnulého herca Štefana Kvietika – Plachtiniec. Hra o mamone, závisti, lakomosti upútala divákov výkonmi hercov a vtipnou zápletkou.
Potom sa už konalo vyhodnotenie súťaže. Na úvod predseda Divadelného odboru MS Marian Lacko povedal: „Som rád, že tohto roku sa náš festival konal v Dome kultúry a tak aj keď sa mnohí z prítomných nemôžu dostať na prestížny divadelný festival Belopotockého Mikuláš, zahrali si na doskách, ktoré patrili v júni slovenským ochotníckym súborom na už 50-tom ročníku. Náš festival je ojedinelý tým, že nemáme ani odbornú, ani laickú porotu. Zo začiatku sme tieto poroty mali, ale hlasovali aj diváci. Nakoniec sme sa dohodli, že hlasovať budú len diváci a to spôsobom ako v škole od jednotky po päťku. Tohto roku tých horších, známok skoro vôbec nebolo, veď najhorší priemer bol 1,64 a mať taký priemer na vysvedčení to každého poteší.“ Na jeho slová nadviazal aj podpredseda MS a organizátor Marek Nemec: „Je až neuveriteľné, že je to už deviaty ročník. Osobne môžem povedať, že vďaka ochotníckemu divadlu a tomuto festivalu sme nadobudli množstvo priateľstiev, inšpirácie a ľudskosti. Nie je to len festival, na ktorom sa súťaží, ale skutočne jeden druhému praje a teší sa. Klobúk dolu pred každým súborom. My už teraz začíname pracovať na jubilejnom desiatom ročníku, na ktorý sa tešíme a už teraz vieme, že bude opäť niečím nový.“ Nasledoval okamih vyhlásenia výsledkov v treťom bronzovom pásme sa umiestnili: Poetická scéna Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Divadlo Jakuba Grajchmana z Hýb a DS Havran z Rimavskej Soboty. V druhom striebornom pásme sa umiestnili nasledovné súbory: Ľubeľské ochotnícke divadlo z Ľubeľe a Divadlo Štefana Kvietika z Veľkého Krtíša. Absolútnym víťazom a v zlatom pásme sa umiestnili ochotníci z Divadelného súboru ŠAPO Ploštín a získali tak Putovnú Cenu Ivana Stodolu, drevený vyrezávaný reliéf s portrétom tohto významného slovenského dramatika. Deviaty ročník sa skončil, organizátorov prekvapila obrovská účasť, ktorá prekonala všetky ročníky. Mikulášske obecenstvo je vyspelé a miluje ochotnícke divadlo. Na festivale tento rok mali možnosť diváci vzhliadnuť rôznorodé žánre, témy predstavení a preniesť sa od poučného predstavenia cez smútok či smiech a prežiť tak všetky možné emócie. Veď koniec koncov, divadlo nepozná hranice, ako povedal známy nedávno zosnulý český herec Luděk Münzar: „Ja nepoznám klasické, alternatívne a neviem aké divadlo s prívlastkami, ja poznám len dobré a zlé divadlo.“ A tieto slová na aktuálnosti nikdy nestratia svoju váhu.
Peter VRLÍK





