4. apríl 1945 bol pre dve slovenské mestá radostným, naplnením očakávania a v neposlednom rade aj veľké vydýchnutie, že krutá a nemilosrdná vojna sa pre obyvateľov týchto miest skončila. V tento deň pred 80 rokmi bolo oslobodené hlavné mesto Slovenska Bratislava a metropola Liptova – Liptovský Mikuláš. Boje o Liptovský Mikuláš boli veľmi kruté a trvali tri mesiace. Po Dukle to bol najkrvavejší stret sovietskych a česko-slovenských vojakov na území Slovenska. Vyžiadal si cez tisícku obetí zo strany príslušníkov I. česko-slovenského armádneho zboru v Sovietskom zväze a tritisíc vojakov Sovietskej armády. Pre porovnanie pri oslobodzovaní Bratislavy zahynulo niečo vyše 700 mužov. Obete v akomkoľvek množstve sú vždy veľkým mementom každej vojny, poukazuje na nezmyselnosť a ničivé následky každého vojnového konfliktu v každej historickej dobe.
Obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš si udalosti spred 80 rokov pripomenuli celou sériou spomienkových podujatí. Na niektorých sa zúčastnili aj matičiari, ktorí svojou aktívnou účasťou si pripomenuli tragédiu nášho národa. Podpredseda MS Marek Nemec, ktorý je zároveň aj riaditeľom Domu MS v Liptovskom Mikuláši sa zúčastnil pietneho aktu pri Palučanskom moste v mestskej časti Palúdzka, kde je zároveň aj poslancom Mestského zastupiteľstva za túto mestskú časť. Pri moste je pamätník venovaný partizánovi Kolomanovi Petrovičovi. Nemci v snahe zničiť infraštruktúru, podmínovali všetky dôležité objekty v meste. Medzi nimi bol aj most cez rieku Váh. Bola to dôležitá spojnica medzi Liptovským Mikulášom a Palúdzkou, ale aj inými obcami na južnom brehu tejto rieky. Petrovič sa pokúsil odmínovať tento most, čo sa mu aj podarilo, ale pri plnení bojovej úlohy bol zastrelený. Obetoval vlastný život za záchranu mosta. Silný príbeh. Marek Nemec pri tejto príležitosti povedal: „Dnes sa musíme hlboko pokloniť pred statočnosťou, osobným hrdinstvom Kolomana Petroviča. Človeka, ktorý obetoval život pri záchrane dôležitého objektu. Most vždy spája brehy rieky, spája ľudí na oboch stranách. Je to vždy dôležitá stavba a tú Petrovič zachránil. Možno i dnes by sme potrebovali mosty v našich mysliach, ktoré by spájali národy, ľudí na rôznych brehoch. Možno by nebolo krutých a nezmyselných vojen. Vzdajme preto úctu všetkým tým ktorí padli, aby sme my žili.“
Pri pamätníku civilným obetiam vojny v mestskej časti Vrbica sa zúčastnil tajomník MO MS v Liptovskom Mikuláši Peter Vrlík. Na bytovke v tejto mestskej časti je umiestnená tabuľa pripomínajúca šiestich mužov, ktorí boli za živa upálení v dome, ktorý tu v minulosti stál. Na svojho otca aj na udalosť spred 80 rokov si zaspomínala pani Marta Skovajsová-Katrenčiaková, dcéra Jána Karenčiaka, ktorý bol upálený ako prvý, keď vychádzal z pivnice domu: „Mala som vtedy trinásť rokov, my sme v tom dome neboli, schovávali sme sa s mamou a súrodencami v inom dome. Môj otec a niektorí členovia našej rozvetvenej rodiny sa schovávali práve v tom osudnom dome. Nemci si mysleli, že sa tu schovávajú buď naši československí vojaci, alebo Rusi. Bolo to 10. marca 1945 kedy bolo naše mesto po prvý raz dobité, ale Nemci urobili protiútok a mesto získali späť a začali čistiť domy, kde sa naozaj v niektorých schovávali naši vojaci. Mysleli si, že sú aj v našom dome, nedali si vysvetliť od mojej tety, ktorá vedela obstojne po nemecký, že sú tam len civili. Vyzvali ich, aby vyšli von, oni to aj urobili a prvý išiel môj otec. Nemci použili plameňomet a našich chlapov upálili za živa. Bolo to hrozné, my sme sa to dozvedeli neskôr, keď nám to prišli povedať. Otca sme ani nespoznali, ani ostatných, len neskôr podľa oblečenia, určitých znakov sme obhorené telá spoznávali. Bola to osobná tragédia, zostali sme bez otca živiteľa našej rodiny, ešte i dnes po osemdesiatich rokoch sa mi o tom ťažko rozpráva.“ Tohto aktu sa zúčastnil aj generálporučík Marian Ač, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorý na záver povedal: „Som nesmierne rád, že občania nášho mesta nezabúdajú a každoročne si prichádzajú pripomenúť krvavé udalosti II. svetovej vojny. Pravidelne sa týchto podujatí zúčastňujú členovia Jednoty dôchodcov Slovenska, SZPB, ale aj Matice slovenskej za čo im patrí vďaka, že uchovávajú pamäť národa, čo je obzvlášť dôležité v dnešnej dobe.“ Tajomník MO MS Peter Vrlík dodal: „Matica slovenská tu bola, je a bude ochrankyňou národnej pamäte. Je jej povinnosťou pripomínať si udalosti v dejinách nášho národa, ktoré ovplyvnili chod dejín a udalosti II. svetovej vojny nás poučili o tom, že slovenský národ sa vie postaviť zlu, vie bojovať za svoju slobodu, princípy demokracie a humanizmu. Mená obyvateľov nášho mesta, vyryté na pamätníkoch, ktorí padli za našu slobodu, sú toho jasným dôkazom.“
V popoludňajších hodinách sa stovky obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš sústredili v strede mesta, aby si pozreli vojenskú prehliadku členov Klubov vojenskej histórie z Čiech a Slovenska, 120 mužov oblečených v dobových uniformách pochodovali mestom, bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok. Zaujímavosťou bolo, že sa potom odobrali na Háj-Nicovô vyvýšeninu nad mestom, kde prebiehali najťažšie boje, aby tu v zákopoch obdobne ako ich predchodcovia prečkali noc. Spomienkové oslavy sa uskutočnili pred Pamätníkom sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Slávnostný príhovor mal primátor mesta, poslanec NR SR Ján Blcháč, ktorý okrem iného povedal: „Tri mesiace obyvatelia nášho mesta trpeli nedostatkom potravín. Uzimení sa krčili v pivniciach a čakali na svoje vyslobodenie, Ten deň prišiel a 4. apríl 1945 sa natrvalo zapísal do dejín nášho mesta. Boli to českí, slovenskí a hlavne sovietski vojaci, ktorí nám priniesli slobodu. Preto vzdajme úctu všetkým známym a neznámym, ktorí obetovali životy za našu slobodu a my môžeme dnes stáť na námestí nášho mesta v slobodnej a mierovej vlasti.“ Po ňom vystúpil s príhovorom predseda Základnej organizácie SZPB v Liptovskom Mikuláši Jozef Matis: „Teraz, keď vidím tie usmiate tváre malých detí, ich pobehovanie okolo nás si plne uvedomujem význam slova mier. Šťastie našich detí, našej novej nastupujúcej generácie, je pre nás dôkazom toho, aké dôležité je žiť v mieri. Život bez mieru je životom skazy a obetí. Mier je víťazstvom nad smrťou a preto si spoločne želajme mier na celom svete.“ Po pietnom akte kladenia vencov sa delegácie mesta, okresu, politických strán a spoločenských organizácii odobrali na Háj-Nicovô, aby tu položili vence vďaky svojim osloboditeľom, ktorí tu ležia pochovaní. Spomienka na oslobodenie však pokračovala aj na druhý deň, 5. apríla 2025, práve na Háji, kde členovia Klubov vojenskej histórie verne zobrazili v bojových ukážkach udalosti spred osemdesiatich rokov. Tohto podujatia sa zúčastnilo asi dve tisícky nie len obyvateľov regiónu, ale aj z celého Slovenska. Záverom nad hlavami účastníkov preleteli bojové lietadlá. Obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš si tak dôstojne pripomenuli dôležitú udalosť v histórii ich mesta.
Viktor PODHORANSKÝ